Pátranie po rodinnej histórii v Snine

 

Aj tak možno nazvať zaujímavú návštevu, ktorá do Sniny zavítala minulú sobotu. Centrom pozornosti sa stal židovský cintorín na úpätí Viničnej hory. Viac o dávnom živote svojej rodiny sa rozhodol vypátrať pán Rami Almog. Jeho teta Berta Silberbergerová sa v roku 1903 narodila v Snine, neskôr žila v Malých Zalužiciach pri Michalovciach.

 

SNINA/TOPOĽA. Z rozprávania svojho otca Hermana Silberberga poznal pán Almog len zlomok minulosti, keďže otec emigroval pred nacistami do Izraela ešte v roku 1939. Mozaika o hrôzach vojny sa dotvárala až neskôr, keď po skončení vojny prišla do Izraela Berta, Hermanova sestra, ktorá akoby zázrakom prežila koncentračný tábor v Buchenwalde. Okrem Berty Silberbergerovej prežil koncentračný tábor v Auschwitz-Birkenau ešte jeden brat, ktorý sa vrátil po vojne na Slovensko, ale v roku 1950 tiež emigroval do Izraela. Troch starších súrodencov pána Hermana a ich rodiny zabili.

 

Z New Yorku na Slovensko po stopách predkov

Po vyše päťdesiatich rokoch sa pán Almog, ktorý je povolaním fyzik s vyše 30 rokmi vedecko-výskumnej praxe v zdravotníctve v New Yorku, rozhodol prvýkrát navštíviť Slovensko a miesta spojené so životom, ale aj smrťou jeho predkov. Okrem Sniny navštívil tiež Humenné, Michalovce, Košice a jeho cesta smerovala aj ďalej na východ do Starej Ľubovne a Žiliny. Spolu s manželkou Madlen sa zaujímali o minulosť židovskej komunity v Snine aj v regióne. Či ostal niekto, kto by holokaust prežil a  vrátil sa. Áno, pani Gizela Lipovská z Uliča, ktorá dnes žije v Snine. Tiež skupina 15 Židov z Kolbasova, Uble a Uliča, ktorí síce prežili hrôzy koncentračného tábora, ale už neprežili brutálny zásah skupiny Banderovcov v Kolbasove a Uliči v decembri 1945. Smutné bolo počúvať o zničení všetkého, čo tu kedysi bolo a fungovalo – židovská synagóga (bužňa) postavená v Snine v roku 1893, neskôr prerobená na obchod a počas socializmu zdemolovaná pre výstavbu panelových bytov. Jediné, čo dodnes ostalo zachované, je židovský cintorín na Viničnej hore. Stav väčšiny náhrobných kameňov je však v dezolátnom stave, texty sú ťažko čitateľné, prístup značne komplikovaný.

 

Pani Madlen prekladala texty náhrobných kameňov

Svoju cestu v našom regióne zakončili v Topoli, kde si prezreli židovský cintorín, ktorý je po Snine druhým najväčším v regióne. Jeho rekonštrukcia prebieha už od marca v rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon“ podporeného z Nórskych grantov. Pani Madlen Almog, ktorá je v USA profesorkou hebrejského jazyka na vysokej škole, niektoré z textov náhrobných kameňov hneď na mieste prekladala. Získané informácie budú využité pre ďalšiu propagáciu kultúrneho dedičstva zaniknutých menšín, ktoré sa však v minulosti významne podieľali na sociálno-ekonomickom aj kultúrnom rozvoji regiónu.

 

Stopy po židovskej komunite pomaly miznú

Židovská komunita žila na území okresu Snina už v 18. storočí. Okrem obce Ubľa, v ktorej sa do dnešných čias zachovala pivnica Árona Mermensteina z 19. storočia a dom bývalého mäsiara Jutku – obchod z obdobia 1. Československej republiky, už neexistujú žiadne iné objekty. Synagóga v Snine aj všetky jednoduché modlitebne v menších obciach boli časom zničené. V okrese sa dodnes nachádza viacero židovských cintorínov v rôznom stave, väčšinou neudržiavanom až dezolátnom. Štyri cintoríny boli presne pred 15 rokmi, v júli 2000, vyhlásené za národné kultúrne pamiatky – židovský cintorín v Snine (najväčší s približne 50 náhrobnými kameňmi), v Topoli (s približne 40 náhrobnými kameňmi), v Runine a Kolbasove (približne 10 náhrobných kameňov). Okrem nich existujú ešte židovské cintoríny v Stakčíne a Ubli, pomaly do zabudnutia sa dostávajú cintoríny v už zaniknutých obciach Veľká Poľana a Ruské. Cintoríny v ďalších obciach boli zničené pri výstavbe.

 

Daniela Galandová, Karpatské drevené cerkvi, n. o.