PATRÍ IM NAŠA VĎAKA A ÚCTA

Pri pamätníku na vojenskom cintoríne v Duklianskom priesmyku počas pietnej spomienky premiér Robert Fico okrem iného zdôraznil nevyhnutnosť prehlbovať vlastenectvo aj úctu k obetiam Dukly a v tomto duchu vychovávať mladú generáciu, ale aj rozhodne vystupovať proti prejavom extrémizmu, násilia, netolerancie. V tomto duchu a verní odkazu Dukly si dôstojne pripomenuli výročie oslobodenia od fašizmu aj žiaci ZŠ s MŠ Michala Sopiru v Radvani nad Laborcom.

Na slávnostnom zhromaždení sa zúčastnili členovia ZO SZPB, poslanci obecného zastupiteľstva a pozostalí po obetiach vojny. Naša obec bola oslobodená 17. novembra 1944. V partizánskych skupinách nielen na východnom Slovensku, ale aj v Bielorusku, na Ukrajine a v 1. česko-slovenskom armádnom zbore pôsobilo 31 Radvančanov, z ktorých 13 položili svoje životy za našu slobodu. Prítomní si so záujmom vypočuli spomienky na 2. svetovú vojnu. Veľmi zaujímavo o Radvančanoch rozprával Ivan Mjachký, spoluautor Pamätnice o Radvani n/L, ktorý so svojím synom Ivanom podrobne opisujú účasť Radvančanov v národnooslobodzovacom boji. Vlasta Melničáková prečítala úryvok z knihy Ozbrojené lesy nášho rodáka Juraja Moskviča, účastníka partizánskeho od boja, ktorý po oslobodení pracoval ako vojenský prokurátor a externý vysokoškolský učiteľ. Možno najviac účastníkov zhromaždenia zaujalo a milo prekvapilo čítanie z diela ruského spisovateľa, básnika, dramatika, publicistu a novinára Konstantí na Michajloviča Simonova (1915-1979), ktorý vo vojne prešiel všetky fronty od Stalingradu až po Berlín. Udalostiam v našej vlasti spisovateľ venoval pozornosť v poviedkach vo Vysokých Tatrách a Stretnutie v Kumanči. Tu opisuje Radvančanov, ako sa otec Štefan Goga stretne so svojím synom Andrejom, ktorých vojna od seba odlúčila na tak dlhú dobu, že sa pri stretnutí ani nespoznali...
 

Oslavy obohatila aj spomienka na zakladajúceho riaditeľa radvanskej školy Michala Sopiru (1914-2006). Časť programu bola venovaná jeho nedožitým 95. narodeninám. Riaditeľ školy Dušan Klec vo vystúpení uviedol zaujímavé fakty zo života Michala Sopiru a pripomenul odkaz tohto významného človeka. Ešte počas štúdia v Prešove sa u M. Sopiru prejavuje od pork nastupujúcemu fašizmu a nacionalizmu. Svoje názory prenáša na žiakov na svojom prvom pôsobisku v Gribove v okrese Stropkov. Zapojil sa do ilegálnej práce v SNP. Jeho častý pobyt v lese ako aj návštevy školskej budovy neznámymi osobami sa stáli fašistom podozrivé. Pri razii v školskom byte fašisti zhabali väčšie množstvo zbraní pripravených pre partizánov. Dvojtýždňové mučenie nezlomilo bojového ducha Michala Sopiru, nesklamal a nezradil. Celý jeho majetok fašisti zhabali a školu podpálili. Pred poľným vojenským súdom ho zachránil útek z väzenia a návrat k partizánom. Po oslobodení dostal M. Sopira ďakovný list od povereníka školstva a osvety Ladislava Novomeského. „...za Vašu účasť v SNP, v odboji, za zásluhy o oslobodenie národa, o obnovenie Československej republiky vyslovujem Vám vďaku a uznanie,“ píše sa okrem iného v liste.

 

„Priateľstvo ukované v boji je najtrvalejšie. V boji sa nám kalili charaktery a vždy sme vedeli, že na našich tvrdých chlapov sa možno spoľahnúť v každej situácii. Takéto priateľstvá a morálne hodnoty u ľudí musíme vytvárať i dnes. Pri výchove svojich žiakov na to nikdy nezabúdam,“ povedal Michal Sopira pri jednej slávnostnej príležitosti. Oslavy v Radvani n/L potvrdili, že na osloboditeľov sa nezabúda, že spolupráca obecného úradu, ZO SZPB a ZŠ s MŠ Michala Sopiru bude pokračovať aj v budúcnosti.

 

Bartolomej Soták, tajomník ZO SZPB