PATRÍ K NAJCITOVANEJŠÍM FYZIKOM

 

Vyštudoval Karlovu univerzitu v Prahe, odbor fyzika. Po absolvovaní štúdia pracoval vo Fyzikálnom ústave Českej akadémie vied v oddeleni elementárnych častíc. Neskôr ako mladý vedec pôsobil v rôznych vedeckých inštitúciách vo Švajčiarsku, Francúzsku, Veľkej Británii, v Holandsku a Nemecku. Istý čas pracoval aj v Európskej kozmickej agentúre ESA. Významný fyzik, RNDr. Alexander Moroz CSc, rodák z Medzilaboriec, absolvent humenského gymnázia, v súčasnosti pracuje v Európskom patentovom úrade (EPO) v Berlíne.
 

* Priblížte nám, prosím, svoju prácu...
Do Európskeho patentoveho úradu ma prijali v roku 2002 na základe konkurzu, najskôr na skúšobnú dobu jedného roka a potom na trvalo. Posudzujem patentové prihlášky, ktoré súvisia s optikou (napr. mikroskopy, nové šošovky do mobilných telefónov, osvetľovanie LCD panelov) a optickými komunikáciami (napr. optické vlnovody, optické vlákna a optické káble). Vo svojom voľnom čase sa snažím i naďalej venovať publikačnej vedeckej práci. Tu ale v popise mojej práce nemám. Zostala mi iba ako koníček. Väčšina mojich vedeckých prác je zameraná na matematický výpočet vlastností mikro a nanočastíc a nových metamateriálov na báze týchto častíc. Za nanočasticu sa považuje častica s rozmermi menšími ako 100 nanometrov (nm). Mikročastica je častica veľká od 100 nm až do niekoľko mikrometrov. Na vysvetlenie, nanometer je jedna miliardtina metra, alebo jedna tisícina mikrometra. Dĺžka svetelnej vlny zelenej farby je medzi 495-570 nm.

* Aké je využitie nanočastíc v praxi?
Optické vlastnosti nanočastíc sa využívajú pre nové nansensory, ktoré je možné aplikovať pri diagnostikovaní chorôb, odhaleni baktérií, vírusov a škodlivín v ľubovoľnom prostredí, pri zisťovaní genetickej informácie, meraní vzdialenosti v nanosvete a liečení rakoviny. Špeciálne vytvorené metamateriály na báze mikro a nanočastíc robia potom veci neviditeľné. Zatiaľ iba pre úzke spektrum svetla, t.j. nie v celej oblasti viditeľného svetla. Vývoj ale napreduje týmto smerom veľmi rýchlo. Ďalšie aplikácie zahrňujú solárne články a optické čipy, ktoré by mali v blízkej budúcnosti nahradiť počítačové čipy na báze elektrónov a drasticky zvýšiť ich výkon.
 

* Čo považujete z doterajšej vašej práce za najvýznamnejšie a pre ľudí či spoločnosť zvlášť osožné?
Vypracovanie teórie, ako sa optické vlastnosti nanočastíc menia s ich rozmermi, predpoveď nových typov fotónových kryštálov, objav metamateriálov, ktoré je možné vyrobiť chemickou syntézou, popis toho, ako sa mení fluorescencia v závislosti od vzdialenosti od nanočastice, predpoveď novej triedy nanočastíc so špecifickými optickými vlastnosťami, teóriu rozptylu svetla v periodických mriežkach, matematickú teóriu mriežkových sumácií.

* Citujú vás v medzinárodnej odbornej literatúre, prednášate na významných vedeckých fórach...
Teraz uz toľko neprednášam, pretože konferenčné poplatky si hradí každý sám. Nepovažujem za správne platiť si to ako jediný z vlastného vrecka, keď ostatní s menším čitačným ohlasom to majú hradené z grantov a iných štátnych fondov. Svojho času som ale prednášal na rôznych konferenciách a v inštitúciách v celej rade krajín Európy, USA a v Japonsku. Pred dvoma rokmi som na pozvanie Taiwanskej národnej univerzity strávil 3 týždne na Taiwane ako expert na fotoniku. To, že sa na mňa odvolávajú a moje práce boli citované viac ako 1100 - krát v publikáciách svetovej literatúry, považujem za osobnú satisfakciu. Je to kvôli tomu, že sa od roku 2003 venujem vede iba vo svojom voľnom čase. Založiť vlastnú vedeckú skupinu v Česku alebo na Slovensku sa totiž ukázalo ako nereálne. Pritom poznám profesorov v Česku i na Slovensku, bývalých predsedov akadémie vied, súčasného predsedu Českej akadémie vied či členov akademického snemu, ktorí sú starší ako ja, a pritom majú ďaleko menej citácií, niektorí dokonca iba okolo stovky. Mimochodom, podľa počtu citácií by som sa radil na tretie miesto medzi teoretickými fyzikmi a matematikmi zahrnutými do prehľadu na webovej stránke Osobnosti.sk.
 
* Precestovali ste vďaka fyzike kus sveta. Koľko jazykov ovládate?
Pobyty v zahraničí mi pomohli zdokonaliť sa v angličtine, nemčine, francúzštine a naučiť sa po holandsky. Predtým som ovládal poľský, český, ruský a ukrajinský jazyk. Keď to zrátam, ovládam 9 jazykov vrátane slovenského.
 

* Zostáva vám popri práci čas aj na koníčky?
Venujem sa hlavne svojim deťom, čo mi prináša najväčšiu spokojnosť. Tú chvíľku voľného času, čo mi zostane, venujem vedeckej práci.
 
* Čo poviete na záver?
Bol by som rád, keby sa Slovensko stalo krajinou, kde sa darí nielen šikovným rukám, ale i hlavám. To bude ale možné iba vtedy, ak sa zmení organizácia vedy u nás. Tá zostala, bohužiaľ, pod úrovňou stredoveku. Myslím tým neexistujúcu definitívu pre špičkových vedcov. Argumentovalo sa to tým, že s definitívou by vedci zleniveli. Ja ju pritom stále robím i zadarmo. Takto musia vedci vždy po niekoľkých rokoch „žobrat“ u riaditeľa o predĺženie zmluvy. Tým, ktorí sa iba vezú, pritom, v prípade, že sú poslušní, žiadny postih nehrozí. To vedie k tomu, že riaditeľ nebude nikdy kritizovaný a nikto sa ani nebude snažiť o zmenu zavedeného systému. Taktiež nie sú žiadne konkurzy na miesta profesorov, čo prináša dosadzovanie na základe známosti, za dobré správanie, za loajalitu. Môžete byť atestačnou komisiou vyhodený z ústavu a nemáte možnosť odvolať sa, aj keď dôvody môžu byť čisto osobné a nevedecké, pričom máte viac publikácií i citácií ako šesť ďalších pracovníkov vášho oddelenia.
 

Za odpovede ďakuje Štefan Letko