PČOLINÉ. TRI OTÁZKY PRE NOVÉHO STAROSTU

 

S našou pravidelnou rubrikou sme tento raz zavítali do rusínskej obce v sninskom okrese, aby sme vám predstavili štatutára obce, ktorý je vo svojej funkcii prvýkrát. Michal Grňa sa narodil v českom mestečku  Aš  v chebskom okrese. Avšak jeho korene pochádzajú z tohto regiónu. Jeho mamka je totiž Pčolinčanka. Keď mal šesť rokov, presťahoval sa do tejto dediny, ktorá mu postupne prirástla k srdcu a stala sa jeho domovom. Necelých a úctyhodných 30 rokov pracoval v štátnej správe. Má dve deti – syna a dcéru, ktorým sa naplno venuje a všetok svoj voľný čas trávi s rodinou. Okrem toho si rád prečíta dobrú knihu či oddýchne pri sledovaní športu. Zaujímavosťou je, že starostovanie má tak trochu aj „v krvi“. Jeho prastarý otec bol na čele dediny po vytvorení prvej Československej republiky približne 17 rokov a taktiež aj starý otec v rokoch 1954 – 1956. 

 

Prečo ste sa rozhodli bojovať o pozíciu starostu v obci Pčoliné?

„V prvom rade som chcel obci vrátiť to, čo do mňa vložila, keď som bol dieťa. A po viacerých stretnutiach s Pčolinčanmi som sa napokon rozhodol kandidovať. Naša dedina je len 10 km od okresného mesta, čo je výhodou. Mojím zámerom bolo a aj naďalej je rozvoj obce a pomoc jej obyvateľom v akomkoľvek smere.“

 

Čo bolo, resp. je najťažšie na práci štatutára obce?

„Počas môjho pôsobenia v štátnej správe som pracoval predovšetkým s ľuďmi a svojím spôsobom je to náročné. Teraz, keď som starosta, je to úplne o niečom inom. Som tu pre obyvateľov, pre ich potreby a pre rozvoj obce. Práca starostu zahŕňa v sebe veľmi veľa kompetencií prenesených zo štátu a musím sa vyznať vo všetkom. Priznám sa, že sa ešte stále učím, pretože všetko je to pre mňa nové. Práca starostu bola pre mňa výzva, ktorú som prijal a snažím sa napredovať.“ 

 

Čo by ste vo svojej dedine chceli zmeniť, vybudovať, resp. zrekonštruovať?

„Keď som nastúpil do funkcie, ako prvé som hľadal zdroje na úsporu verejných financií, čo sa mi aj podarilo a ešte v minulom roku obec ušetrila 8 tisíc eur na energiách. Na základe dvojstranných rokovaní s distribútorom elektrickej energie boli vymenené staré drevené elektrické stĺpy nízkeho napätia a zrekonštruované domové prípojky. V súčasnosti sa začala rekonštrukcia úseku cesty druhej triedy č. II/567 prechádzajúcej obcou. Ďalej sme dostali dotáciu od Úradu vlády SR na vybudovanie detského ihriska v areáli Kvasnej vody a od Ministerstva financií na rekonštrukciu obecného rozhlasu, ktorá momentálne prebieha. Poloha našej obce je strategická, vzhľadom na blízkosť okresného mesta, je v nej zavedený plyn, ale čo nám veľmi chýba je voda a kanalizácia. Toto je najväčšia priorita môjho pôsobenia na úrade. Po dohode so starostami z okolitých obcí sme dali vypracovať štúdiu na prívod vody. Technické riešenia sú možné, ale je potrebné hľadať zdroje, z ktorých by sme tento projekt pokryli. Z roka na rok je tu s vodou väčší problém. Taktiež by som chcel v dedine dostať do popredia komunitnú prácu s našimi seniormi. Uvažujem o vybudovaní denného stacionára, kde by sa mohli dôchodcovia stretávať a poskytoval by sa im určitý komfort a servis, napríklad obedy, masáže či prednášky.
Ďalej by som veľmi chcel získať financie na vybudovanie multifunkčného ihriska pre našich mladých. Aktuálne je vypracovaný projekt na zníženie energetickej náročnosti verejných budov. Ide o budovu obecného úradu, plánujeme ju zrekonštruovať, zatepliť, vymeniť strechu, zaviesť nový spôsob vykurovania, ale aj bezbariérový vstup a na prízemí miesto prvého kontaktu. Okrem toho by sme s poslancami ešte chceli zrekonštruovať verejné osvetlenie, obnoviť Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý bol súčasťou obce a patrí do jej histórie, ako aj pokračovať v projekte protipovodňových opatrení na jednom úseku potoka.“ 

 

-latt-