Pearl Harbor: Japonci útočili s úsmevom na tvári

Keď Japonci pred 80 rokmi napadli americkú základňu Pearl Harbor, oslavovali to ako veľké víťazstvo. V skutočnosti to však bol iba začiatok ich konca. USA vstúpili do druhej svetovej vojny a rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili jej ďalší priebeh.

To ráno bolo pokojné ako každú nedeľu. Hoci vo svete už vyše dvoch rokov zúrila vojna, USA sa na nej nezúčastňovali, a preto ani 7. decembra 1941 nemali dôvod na obavy. Väčšina vojakov, ktorí slúžili na najväčšej americkej základni na Havajských ostrovoch, si užívala voľno. Sedeli pri raňajkách, vyspávali po nočnej zábave alebo sa túlali po okolí.

Výnimkou nebol ani 20-ročný Eugene Gorman, námorný poddôstojník tretej triedy. Práve sa obliekol, keď si všimol, že nablízku preletela japonská stíhačka. Neprikladal tomu žiadny význam. Pokojne kráčal k jedálni, až potom mu svitlo.

„Sú tu Japonci!“ zakričal a utekal ku guľometu. „Neboli sme pripravení,“ zaspomínal si neskôr pre denník The Virginian-Pilot. „Spali sme. Celé námorníctvo spalo,“ pripomenul ďalší z pamätníkov Wilfred Gagne.

Moment prekvapenia
Útok na Pearl Harbor Spojené štáty zaskočil, aj keď japonská vláda o svetovláde snívala už od roku 1928, keď schválila tzv. Tanakovo memorandum. O tri roky neskôr Japonci obsadili Mandžusko a v roku 1937 napadli Čínu. Ani to však nebol koniec.

Ich plány počítali s ovládnutím Malajzie, Filipín, Holandskej východnej Indie a ďalších krajín. Keď v júli 1941 obsadili francúzsku Indočínu, USA vyhlásili embargo na vývoz ropy do Japonska a prijali ďalšie odvetné kroky. Japonci s nimi vyjednávali, no tajne pripravovali nový útok.

Hlavný veliteľ japonského loďstva admirál Isoroku Jamamoto vedel, že ak chcú vyradiť americké loďstvo v Tichomorí, treba zničiť Pearl Harbor. Základňa ležala síce až 8 000 kilometrov od Japonska a premiestňovanie veľkého počtu lodí by Američania mohli spozorovať, ale to riziko musel podstúpiť.

Japonská flotila sa vydala na cestu 26. novembra. Tri krížniky, deväť torpédoborcov, tri ponorky, šesť lietadlových, dve bojové a osem tankových lodí vyrazilo z Kurilských ostrovov. Bez toho, aby vzbudili pozornosť, sa priblížili až na 400 kilometrov od cieľa. Z lietadlových lodí potom vyštartovalo 183 stíhačiek.

O 7.55 h dopadla na Pearl Harbor prvá bomba a lietadlá ničili všetko, čo im prišlo do cesty: lode, prístav, budovy. Počasie bolo ideálne, preto ciele zasahovali presne.

Na štart v smokingu
Trvalo päť minút, kým sa americkí vojaci spamätali a dokázali opätovať streľbu. Veľa však aj tak nezmohli. Na lodiach i v prístave horelo a ľudí zachvátila panika.

„Námorníci lietali vzduchom. Ľudia skákali do vody, zavládla totálna trma-vrma,“ opísal Lester Silva, ktorý slúžil na jednom z krížnikov. Japonskí piloti nalietavali tak nízko, že im Američania videli do tváre.

„Jedno lietadlo sa dostalo tak blízko, že keby som po ňom mohol hodiť hasák, bol by som ho trafil. Pilot mal na sebe červenú šatku. Nikdy na to nezabudnem. Mával na nás!“ priblížil Silva. „Mohli sme vidieť úsmevy na ich tvárach,“ potvrdil vojnový veterán Floyd Sparrow.

Prvý japonský úder trval 30 minút. Útočníci stratili deväť strojov a vrátili sa na more. Vzápätí však prišiel ďalší nálet 171 lietadiel. Tie to už nemali také ľahké. Nad prístavom sa vznášali kúdoly dymu, takže nebolo vidieť ciele.

Vzchopili sa aj Američania. Spustili silnú protilietadlovú paľbu, niekoľkým ich pilotom sa podarilo vzlietnuť. Do stíhačiek pritom naskakovali tak, ako ich útok zastihol. Jeden dokonca v smokingu, pretože večer predtým oslavoval.

Okolo 10. h sa nepriateľské lietadlá stiahli a Američania mohli rátať škody. Z ôsmich bojových lodí kotviacich v prístave Japonci štyri potopili, zvyšné ťažko poškodili. Bojová loď Arizona vybuchla a z jej posádky prežilo iba 334 námorníkov – 1 177 ich padlo.

Celkovo Japonci zničili alebo poškodili 21 lodí, zlikvidovali 169 lietadiel, ktoré väčšinou ani nestihli odštartovať, a ďalších 130 utrpelo škody. Zahynulo až 2 335 amerických vojakov a 68 civilistov, ďalších 1 178 ľudí sa zranilo.

Cisárske Japonsko, ktoré stratilo len 29 lietadiel a 64 vojakov, sa tešilo z ohromného úspechu. Do troch mesiacov obsadilo širokú oblasť Pacifiku vrátane Hongkongu, Jávy a Singapuru. Podmanilo si aj Indonéziu, Malajziu, Filipíny a niekoľko ostrovov v Oceánii. Išlo o územie, kde žilo vyše 450 miliónov obyvateľov.

Strategické omyly
V skutočnosti však japonské víťazstvo nebolo až také významné, ako sa zdalo. Flotilu, ktorá útočila na Pearl Harbor, riadil totiž admirál Čúiči Nagumo. A tomu chýbali schopnosti a odvaha jeho nadriadeného Jamamota.

Dôsledkom bolo, že pôvodný zámer Japoncov nevyšiel. Hlavným cieľom bolo zničiť najväčšiu americkú zbraň – lietadlové lode, no žiadna z nich sa v čase útoku v prístave nenachádzala. Hoci sa to Japonci dozvedeli už šesť hodín vopred, akciu neodvolali.

Sústredili sa na bojové lode, lenže aj keď ich potopili, skončili na dne plytkého prístavu, odkiaľ ich Američania neskôr vytiahli a opravili. Z 21 zničených lodí sa tak osemnásť už v priebehu pár mesiacov vrátilo do služby.

Ďalšiu veľkú chybu útočníci spravili, keď pri nálete vynechali palivové cisterny. Bolo v nich vyše 650 miliónov litrov paliva, čo americkej flotile vystačilo až na desať mesiacov.

Spomenuté zlyhania viedli k tomu, že Japonci z útoku nevyťažili, čo mohli. Američanom trvalo len pol roka, aby opäť získali stratenú prevahu v Tichomorí a stali sa pre cisársku armádu viac ako rovnocenným súperom.

Vedeli Američania o útoku?
O napadnutí Pearl Harboru sa dodnes šíria konšpiračné teórie. Podľa nich americká vláda o japonskom pláne vedela, ale nič nepodnikla, lebo potrebovala zámienku na vstup do vojny.

Také špekulácie podporujú i zistenia, že pohyb japonskej flotily cez oceán Američanom v skutočnosti neunikol. Dokonca o ňom včas informovali, ale hlásenia sa údajne zakaždým niekam „stratili“.

Pred útokom navyše varoval tiež americký veľvyslanec v Tokiu a Američania dešifrovali aj správu zaslanú na japonskú ambasádu vo Washingtone, z ktorej sa ohrozenie dalo predpokladať. Preto vraj v prístave nezostali ani lietadlové lode. Velitelia ich všetky vyslali na more.

Tak či onak, Spojeným štátom útok poskytol dôvod, aby sa zapojili do vojny. A krajiny protihitlerovskej koalície získali mocného spojenca.

Radovan Krčmárik 

Zdroj: 
https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/610141-japonci-utocili-s-usmevom-na-tvari/

Foto: Pearl Harbor   
Zdroj: Wikipedia