Pervŷj lavreat premiji imeni Ivana Manajla „Pro Arte Ruthenorum” – Volodymyr Mykyta
„Hordŷj jem, že-m Rusyn, y strašno ľubľu svuj narod... Želavu premiji imeňi Ivana Manajla odkrŷvaty novi imena dostojnŷch sŷnuv rusyns’koho naroda. Naj s’a premija bude na chosen zmucneňa i rozvoja rusyns’kuj kulturŷ navse.”
Fond pudporovaňa humanitarnoho rozvoja imeni Fedora Manajla nominovav na premiju člena nacionalnoho sojuza maľar’uv Ukrajinŷ, narodnoho chudožnyka Ukrajinŷ, akademika nacionalnuj Akademiji umilstva Ukrajinŷ, s’ohoručnoho jubilara, velykaša pudkarpats’kuj školŷ žŷvopysa Volodymyra Mykytu. Člen Svitovoho Kongres Rusynuv - RNS varoša Vac pudtrymaly s’u iniciatyvu.
Kandidatura Volodymyra Mykytŷ je jednoznačnov. Osobosť, žŷvotnoje i tvorčoje kredo u povnuj miri odpovidavuť kriterijam lavreata.
Doymavučŷma suť joho tvorči dobŷtkŷ. Vun je učastnykom mnohŷch maľars’kŷch vŷstavok: oblastnŷch – od 1950. roka, vseukrayns’kŷch – od 1957. roka, vsesojuznŷch – od 1961. roka, zahatarnŷch – od 1966. roka – Maďarščyna, Čechoslovakija, Rumŷnija, Francija, Іtalija, Kipr, Bolgarija, Japonija, Filipinŷ, Ňimeččyna, Avstrija, Kanada. Učastnyk meženarodnŷch bjenale: 1963 r. – Helsinki (Finlandija), 1974 r. – Košŷc’i (Slovakija), 1984 r. – Venecija (Іtalija). 1973, 1974 rokŷ – Užhorod, Pr’ašiv y Poprad (Slovakija). Maje vece hy des’ať personalnŷch vŷstavok:
1981 – Kijev, Lvov, Yvano-Frankovs’k, Kolomŷja, a takže Kaunas y Šauľaj (Lytva),
1982 – Užhorod, a takže Moskva y Zvizďanŷj varošyk (Rosija),
1991, 1996 – Užhorod, a takže Ňireďhaza,
1997 – Trebišov, Humenne, Bardi’ov, Medžilabirc’i (Slovakija),
2001 – Užhorod, Kijev.
2005 – Kijev.
2016 – Užhorod.
2019 – Mukačovo, Mukačovs’kŷj zamok, personalna furt ďivuča vŷstavka.
2021 – Užhorod. Pudkarpats’kŷj chudožňij muzej.
Joho tvorŷ suť kupleňi Ministeri’ov kulturŷ y umilstva Ukraynŷ, Direkci’ov vŷstavok Nacionalnoho sojuza chudožnykuv Ukraynŷ, Ministeri’ov kulturŷ SSSR, chraňať s’a v muzejoch Ukraynŷ, Rosiji, Lytvŷ, Slovakiji, Ňimeččynŷ, Maďarščynŷ, deržavoch eks-Jugoslaviji, Venesuelŷ y privatnŷch kolekci’och mnohŷch krayn svita.
Dos’ahneňa Volodymyra Mykytŷ vŷsoko oc’ineňi. Vun je členom Nacionalnoho sojuza chudožnykuv Ukraynŷ od 1962. roka, Zasluženŷj chudožnyk Ukraynŷ od 1975. roka, Narodnŷj chudožnyk Ukraynŷ od 1991. roka, člen-korespondent Akademiji umilstva Ukraynŷ od 1997. roka, ďijnŷj člen Nacionalnuj akademiji umilstva Ukraynŷ od 2004. roka.
Važnŷm faktom je, že za iniciatyvov Volodymyra Mykytŷ 1989-1990 rokoch v Užhoroďi bŷlo založenoj Obščestvo Rusynuv. Okrem toho Volodymyr Mykyta učastnyk daskuľkoch Svitovŷch Konhresuv Rusynuv, kotri prochodyly u Jugoslaviji, Pr’ašovy, u Praz’i (de vun dustav premiju ymeny Aleksandra Duchnovyča). Joho y dodnes’ furt klyčuť na všelyjaki kulturňi poďiji, pojazaňi z propagaci’ov rusyns’kuj kulturŷ.
S’oho roka, pozad pandemiji, premiju Volodymyru Mykyťi peredaly v Užhoroďi 27. avgusta. Za doručeňom Svitovoho Konhresa Rusynuv y RNS varoša Vac premiju peredala holova Fonda pomahaňa humanitarnoho rozvoja ymeny Fedora Manajla Viktorija Manajlo-Prychoďko. Premija „Pro Arte Ruthenorum” skladaje s’a z gravirovanoho kryštaľovoho pohara z portretom Yvana Manajla, napysom „Pro Arte Ruthenorum” y textom nazvŷ premiji: RUSYNSЬKA NACІONALNA PREMІJa ZA RUSYNSЬKŶJ KUMŠT YMENY YVANA MANAJLA „PRO ARTE RUTHENORUM”, a takže ymňom lavreata, diplomŷ y finansovoho pudporovaňa tvorčoho ďijateľstva na sumu 200 000 forintuv, u formi sertifikata na kupovaňa chudožňich materialuv.
Volodymyr Mykyta poďakovav za vŷsoku nahradu y zaznačyv: „Duže my pryjatno za taku vŷsoku oc’inku. Ja vse s’a zmahav u svojich tvoroch ukazaty pravdyvŷj žŷvot Rusynuv, jich svitlu dušu, psichologiju, skromnosť, myroľubstvo, bohatstvo jich materialnoho y duchovnoho svita. U s’um ja prodovžovav tradiciji Fedora Manajla, kotrŷj u svuj čas bŷv mojim nastavnykom, učyteľom, ukazav my, jak u tvorčosty treba služŷty svojuj zemly, svojim krajanam, vyďity velykoje u malomu, otvor’aty sutnosť predmetuv, bŷty pravdyvŷm” …
… „Duže pryjatno, že premija ymeny Yvana Manajla, sŷna moho druha y učyteľa Fedora Manajla, raduvu s’a, že za doručeňom Svitovoho Konhresa Rusynuv y RNS varoša Vaca premiju peredaje Fond Manajla. Z s’ov famili’ov mene kapčavuť dovhi rokŷ družbŷ y sotrudnyctva. Pro mene toto osoba c’innosť. Želavu premiji ymeny Yvana Manajla otvor’aty novi ymena dostojnŷch sŷnuv rusyns’koho naroda. Naj s’a premija pomahať zmucňovaňu y rozvoju rusyns’kuj kulturŷ na všŷtki buduči rokŷ.”
iz staťi Viktoriji Manajlo-Prychoďko
Vece ynformaciy za premiju: https://www.manajlo-ivan.com/pro-arte-ruthenorum-award
Andrij Manajlo
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
-Demokracija je takyj sistem, kiď soj vivca sama vyberať, chto ju ostryže...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať