Peter Šiška: Neprišiel som LPM-ku likvidovať, ale budovať

ULIČ. Na Slovensku špecifický podnik, ktorý má vo svojej pôsobnosti lesy, poľnohospodársku pôdu, chov dobytka či ťažbu dreva. V čase rozvoja dal prácu viac ako tisíc ľuďom predovšetkým z uličskej doliny. Štátny podnik Lesopoľnohospodársky majetok (LPM) Ulič má v súčasnosti 210 zamestnancov, 100 živnostníkov a 60 sezónnych pracovníkov. Stále patrí k jedným z hlavných zamestnávateľov v sninskom okrese, avšak zo všetkých zamestnancov má trvalý pobyt v uličskej doline približne 40 ľudí. Podľa slov Jána Holinku, starostu obce Ulič, by LPM-ka mala byť flexibilnejšia a reagovať na iný smer v podnikaní, vyvíjať aj ďalšiu činnosť ako cestovný ruch, budovanie cyklotrás, chát či rybníkov, úprava turisticky atraktívnych miest, ktoré súvisia s lesníctvom (napr. bývalá úzkokoľajka), čo by prinieslo nové pracovné príležitosti. „Mala by to byť vízia, ktorá ústi do spoločných stretnutí štyroch sektorov – Národný park Poloniny, LPM, starostovia obcí (Nová Sedlica, Zboj, Ulič, Uličské Krivé, Kolbasov, Ruský Potok, Topoľa, Prí- slop, Runina a taktiež Stakčín) a miestni podnikatelia. Okrem nákupu strojov na zvážanie dreva a opravy jedného kravína sa nezrealizovalo nič rozvojové, čo by podnik naštartovalo, aby nestál iba na zvyšovaní ťažby dreva,“ povedal Ján Holinka.

Pred viac ako polrokom došlo k výmene vedenia podniku dvakrát. Novým riaditeľom, ktorý je vo funkcii od 15. februára, je Ing. Peter ŠIŠKA. V poslednom období odznelo, že s príchodom nového riaditeľa sa bude prepúšťať a neminie to ani pridruženú drevársku výrobu (PDV) v Stakčíne.

Ako to je?

„Zoznamujem sa s prostredím i okolím. Zo dňa na deň zisťujem nové skutočnosti. Neobišiel som ani PDV Stakčín. Dovolím si tvrdiť, že prosperujúca bola možno pred 20 rokmi. Za predchádzajúce obdobia vytvárala „papierovo“ zisk na úrovni tisíc eur. Keď som zrealizoval ekonomickú analýzu, výsledkom bola čistá strata. Preveril som stav strojov a len tri z nich sú certifikované, aj to s neplatnými revíziami. Rozhodol som preto o okamžitom zákaze pracovať na nich, pretože je potrebné, aby prevádzky boli v súlade s bezpečnostnými predpismi, čo momentálne nie sú. Ako riaditeľovi mi nemôže byť ľahostajné zdravie zamestnancov a moje konanie vyplynulo z povinnosti štatutára. Okrem toho podnik na tejto technológii nie je konkurencieschopný. Som pripravený investovať do novej, avšak celý proces, ktorý s tým súvisí, potrvá minimálne tri mesiace. Keď sa to zrealizuje, PDV bude pokračovať vo svojej činnosti. Zamestnanci zatiaľ dostali náhradnú prácu. Prišiel som stavať a budovať, nie likvidovať. Neplánujem znižovať stav zamestnancov. V budúcnosti je dokonca možnosť zvyšovania pracovných miest v kategórii robotník a technicko-hospodársky zamestnanec.

Aké sú vaše „uličské“ vízie do budúcnosti?

„Mám v pláne rozvojové programy, ktoré sa pomaly rozbiehajú. Voľakedy tu malo pomerne veľké zastúpenie včelárstvo. V krátkej dobe by som chcel začať s realizáciou tejto tradície a produkciou medu. Vytvoríme jedno, časom možno aj dve pracovné miesta. Medová baba – to je značka, ktorá sa dá predať. Výsledným produktom bude biomed. Na Slovensku je len jediný výrobca biomedu a ja verím, že my budeme druhým. Rozbehnúť by sa to malo ešte tento rok a financovať to budeme z vlastných zdrojov. Ďalej uvažujeme s investíciou do štiepacieho stroja na výrobu palivového štiepaného dreva so samostatnou prevádzkou. Či už pre občanov v regióne alebo aj na export. Ak chceme naštartovať rozvoj cestovného ruchu, v ktorom vidím obrovský priestor, atraktívne by mohli byť napr. cesty a cyklotrasy smerom na Poľsko a Ukrajinu.“

Je nutná v rámci progresu LPM-ky aj rekonštrukcia budov?

„Vlani sa obnovil kravín, za posledné obdobie sa nakúpili niektoré stroje a autá. Avšak budovy a lesné cesty sú v katastrofálnom stave, archív zateká a časť spisov je poškodená. Na rekonštrukciu budeme potrebovať veľkú sumu peňazí. Začíname preto hľadať rezervy. Čo sa týka financií, jednou z možností sú štrukturálne fondy Európskej únie. Pracujeme na tom, aby sme sa o nich uchádzali. Na spomínanú agendu v budúcnosti vyčleníme pracovníka. Chceli by sme sa pokúsiť aj o cezhraničnú spoluprácu. Vlastné zdroje síce sú, ale nie v takom objeme, aby sme si mohli dovoliť veľké investície. Pravdepodobne sa nevyhneme úveru. Dá sa nastaviť zdravé úverové zaťaženie, ktoré firmu nepoškodí, ak sa peniaze zmysluplne investujú s rýchlou návratnosťou. Podnik bude naštartovaný a bude splácať. Ak firma neinvestuje do svojho rozvoja, tak ju to skôr či neskôr môže dobehnúť. Mám pocit, že už teraz nás dobieha investičná pasivita tohto podniku. Je potrebné naštartovať investície, ktoré budú mať dlhodobý efekt a budú udržateľné.“

-latt-