Peter Soroka: Na Osadné sa pomaly zabúda, zostane len ceduľa...

 

Film Marka Škopa o ceste pravoslávneho popa so starostom a rusínskym aktivistom do Bruselu mal medzinárodný úspech.O plánoch, za ktoré lobovali v Európskom parlamente, rozpráva pop PETER SOROKA (36).

 

Cítiť ešte vplyv filmu na život v obci? Pomohol jej?

 

„Pôvodný mediálny záujem opadol a na Osadné sa už pomaly zabúda. Film stále pomáha tým, že máme kryptu, ktorú sa snažíme propagovať. Keď niekto v regióne natrafí na informačnú tabuľu a zbadá názov obce, myslím, že si spomenie. Teraz sa sústredím už len na kryptu. Keď som sa presťahoval zo Svidníka, od prvého dňa som chcel, aby sa o nej vedelo aspoň v našom regióne. Aby ľudia prišli vzdať úctu padlým vojakom a spoznali krásy Slovenska.“

 

V Bruseli ste sa prihovárali za kláštor s penziónom, ktorým ste chceli podporiť turizmus v obci. Od tej myšlienky ste už upustili?

 

„Nezávisí to len odo mňa, ale aj od vyššie postavených. Monastier by som chcel stále, z duchovného hľadiska by sem veľmi pasoval. Vo filme som spomínal, že by neslúžil len mníchom, ale aj návštevníkom obce, ktorí nemajú kde prenocovať. Informačné centrum zas malo pomôcť organizovať výlety do okolia.“

 

Kompetentných film nepresvedčil?

 

„Po premiére sme dostali ponuku od bratislavskej organizácie, ktorá nám bezplatne vypracovala projekt na európske fondy. Projekty sa posudzovali v Budapešti, všetko bolo v angličtine. Boli sme veľmi sklamaní, keď nám projekt nevyšiel, pracovali sme na ňom dni a noci. Stálo nás to aj veľa peňazí, sám som si na stavebný projekt požičal a musel peniaze vracať. Získali sme síce dostatočný počet bodov, ale z balíka peňazí pre nás nezvýšilo.“

 

Viete, prečo ste neuspeli?

 

„Dodatočne sme zistili, že problémom bol nedostatočný lobing. V Budapešti hodnotili projekty zástupcovia kraja a my sme nevedeli, že oni sú tí, u ktorých bolo treba lobovať. Nepomohol ani úspech, ktorý mal film o Osadnom. Premietal sa na všetkých kontinentoch okrem Afriky. Lepšiu reklamu sme nedokázali mať, ale Prešovský kraj sa rozhodol inak. Beriem to aj ako Božiu vôľu, možno by sme taký veľký projekt nezvládli.“

 

Vo filme aj z vášho rozprávania cítiť sklamanie z prístupu úradníkov.

 

„Hovorili nám, že sa musíme snažiť a vážiť si, čo máme, až potom sa možno dočkáme pomoci. Keď Marko Škop prišiel po prvý raz do Osadného, ani ja, ani starosta sme Únii naklonení neboli. Myslel som si, že prišiel točiť propagáciu Európskej únie a eura či využiť fondy. Keď mi vysvetlil, že chce, aby sme išli do Bruselu a komentovali, čo vidíme, súhlasil som. Neboli sme očarení, spolu so starostom, bývalým komunistom, a rusínskym aktivistom Fedorom Vicom sme to celé kritizovali z našej dedinskej pozície.“

 

Čo ste videli?

 

„Kolos, ktorý úplne zbytočne míňa nepredstaviteľné množstvo peňazí. Každý poslanec má pomocníka a aj ten pomocník má pomocníka, prípadne stážistu a celé sa to prepláca. Potom je tam to absurdné presúvanie sa medzi Štrasburgom a Bruselom. Každý poslanec mal pri kancelárii veľkú škatuľu, do ktorej hádzal spisy a medzi mestami ich prevážali kamióny. Pochybujem, že sa do tých papierov vôbec pozreli. Samotná budova je obrovské neestetické monštrum. Bolo by lepšie, keby tam namiesto neho stál park. Možno sa to stane, keď sa Únia rozpadne pre utečencov. Je to celé nezmyselné, veď europarlament nemá prakticky nijaké rozhodovacie právo. Európska komisia možno, ale parlament nie. Bolo to obrovské sklamanie.“

 

Vychádzalo najmä z neochoty alebo skutočných možností politikov?

 

„Aj keď sme odišli sklamaní, mysleli sme si,  že nám aspoň nejako pomôžu, ale k tomu nedošlo. Nebohý europoslanec Gaľa, ktorý nás tam pozval, sa snažil lobovať aspoň na Slovensku. Eurokomisár Figeľ nás prakticky odignoroval. Počas dvadsiatich minút sme rozprávali dve my a zvyšok on, zaspávali sme tam. Podcenil to a nakoniec ani neprišiel na premiéru filmu, lebo sa hanbil. Nechcem mu však krivdiť, keď sme svojpomocne stavali chrám v Hostoviciach, poslal nám zo svojho 10-tisíc korún. Za to som mu veľmi vďačný, napísal som mu ďakovný list, pre ktorý dokonca volali z Bruselu, že také krásne poďakovanie ešte nedostali. Pomáha sa najmä pred voľbami, keď tu bol minister kultúry Krajcer, dal cez ministerstvo peniaze na okná a dvere fary.“

 

Dom smútku, za ktorý sa v Bruseli prihováral bývalý starosta, sa zjavne vyvíja lepšie ako kláštor.

 

„Moje sny sa síce nesplnili, no aspoň starostovi sa cez jeho syna podarilo začať stavať. Dostal na dom smútku osemtisíc eur od Úradu vlády, keď bol premiér Fico na výjazde v Ubli. Ďalších štyritisíc prišlo zo samosprávneho kraja. Nebude síce duchovné centrum pre živých, ale aspoň dom smútku pre mŕtvych. Podľa mňa však treba myslieť aj na tých, ktorí sem prichádzajú, keďže obec vymiera. Včera som bol na ďalšom pohrebe a tam sa hovorilo, že po dedine raz zostane už len ceduľa. Monastier s penziónom by priniesol ľudí i prácu.“

 

Kandidoval starosta za Smer?

 

„Áno. Zaujímavosťou je, že kým inde sa funkcia starostu volí, u nás sa prakticky dedí. Predchádzajúci starosta bol vo funkcii takmer štyridsať rokov, teraz je tam jeho syn.“

 

Ako vyzerá život v obci?

 

„Obec starne, stále pochovávam aj desaťnásobne viac, než krstím. Z asi 170 obyvateľov tvoria zhruba tretinu klienti domova sociálnych služieb. Nezamestnanosť v obci je tabuľkovo veľmi nízka, lebo tu žijú najmä starí ľudia. Niektorí si tu kupujú domy, lebo obec je slávna, niektorí sa v dôchodku vrátili z Humenného či Sniny, byt nechali deťom a stiahli sa do rodičovského domu. Život mladej rodiny je tu zložitý. Najbližšia škôlka je odtiaľto desať kilometrov.“

 

Vo filme ste povedali, že chcete Osadné opustiť.

 

„Mal som pocitové sínusoidy, vtedy nič nevychádzalo a chcel som odísť. Nezávisí to však odo mňa, ale od biskupa, či ma premiestni. Kým mám cieľ, tak chcem zostať. Ani by som to nemal riešiť, kam nás Boh pošle, tam máme pracovať.“

 

Čo je teraz vaším cieľom?

 

„Som nespokojný s návštevnosťou v chráme. Niektorí mi vyčítajú, že nepracujem s mládežou, ale ja robím s tými, čo mám. Ak nemám mládež, nevyčarujem si ju. Kritika, najmä od blízkych ľudí, ma trápi, ale vysvetliť to môžem iba tým, čo a ako robím, odkedy som prišiel. Snažím sa propagovať obec a našu cirkev.“

 

Darí sa vám to?

 

„Tento rok už bola návštevnosť v tisícoch. Mnohí nikdy predtým neboli v pravoslávnom chráme. Pýtajú sa a snažia sa o našej viere dozvedieť viac. Pre mňa to nie je iba o turizme, ale v prvom rade o propagácii viery. To je to, za čo beriem plat, za hlásanie Krista. Turistov je za rok v chráme viac ako našich veriacich, ale nebudem ich ťahať nasilu.“

 

Prekvapilo ma, že na propagáciu krypty aktívne využívate sociálne siete a web.

 

„Mnohí mi to vyčítajú. Hovoria, že by som sa mal zaoberať veriacimi a toto by mal robiť starosta alebo niekto iný. Na začiatku som začal študovať históriu krypty, ktorá bola v dezolátnom stave. Vedel som iba to, že sú tam kosti vojakov z prvej svetovej, potom som napísal brožúrku o obci. S jej grafikou som sa hral celú zimu. Nasledovali ďalšie brožúry, pribudli aj jazyky, do ktorých boli preložené. Keď som vedel históriu, snažil som sa ju dať do povedomia cez noviny a televízne magazíny. Filmom to celé vyvrcholilo.“

 

Máte po kláštore iný sen, ktorý by ste si chceli splniť?

 

„Na poľskej strane je úzkokoľajná železnica na zvážanie dreva. V letnej sezóne ňou dostanú k hranici denne tisíc ľudí. Taká istá železnica bola aj na našej strane, no po vojne ju ľudia rozobrali. Úzkokoľajku už neobnovíme, ale bolo by skvelé mať cestný turistický vláčik, ktorý by chodil medzi rezerváciou a kryptou. Na vláčik by bolo treba asi sedemdesiattisíc. Už som písal aj Ficovi, zatiaľ neodpovedal.“

 

Zaujímajú sa ľudia o politiku a európske témy?

 

„Áno, a majú v tom veľmi jasno, ale vôbec to nekorešponduje s médiami. Naši ľudia sú v súvislosti s Ukrajinou na strane Ruska. V prípade utečencov sme skôr kritikmi Únie a súhlasíme s tým, čo Fico prezentuje na Slovensku. Ľudia utečencov nechcú a Únia si za to môže sama.“

 

Rusínske Osadné je na periférii Únie, je preto orientované skôr na Východ než Západ?

 

„Ako Rusíni patríme medzi východné slovanské národy, ale zároveň aj do Európskej únie. Snažíme sa využívať aj eurofondy, aj keď to veľmi nevychádza. Bývalému starostovi sa podarilo vybaviť aspoň peniaze na turistický chodník. Keď som bol na Rodose, až tam som v Údolí motýľov zistil, ako by mal vyzerať chodník z peňazí Únie. Obdivoval som, ako dokážu veci spropagovať.“

 

ZUZANA MATKOVSKÁ

 

Zdroj: http://domov.sme.sk/c/20070095/film-nepomohol-po-osadnom-zostane-len-cedula.html

 

 

Foto

„Som z mesta a keď som sem prišiel, nudil som sa,“ hovorí o Osadnom Peter Soroka. Do “najposlednejšieho valalu“ ho poslali pôvodne za trest. „Mysleli si, že tu potichu zarastiem machom, ale prepočítali sa.“ Aktívny duchovný má aj po neúspechu v Bruseli s dedinou ďalšie plány. (Zdroj: SME – GABRIEL KUCHTA)