Pieseň môjho srdca...

K životnému jubileu speváčky ľudových piesní, zaslúžilej umelkyne Márie Mačoškovej

Niet krajším darom prírody ale aj od Boha, ako prinášať ľuďom radosť po celý svoj život piesňou a krásnym hlasom. Veru, tento vzácny dar do vienka dostala i nám dobre známa a obľúbená speváčka zemplínskych, šarišských, ale najmä rusínskych ľudových piesní, zaslúžilá umelkyňa Mária Mačošková, ktorá sa dožíva v týchto dňoch krásneho životného jubilea.

Svetlo sveta uzrela 30. marca 1940 v malej dedinke Potôčky bývalého Svidníckeho  okresu, v chudobnej roľníckej rodine, ale o to bohatšej na lásku a pieseň, ktorú jej mamka a tatko štepovali do jej srdca už od utlej kolísky. Už ako dieťa počúva krásne melódie, ktoré na harmonike  predhrával jej otec a mamka spievala, a neskôr jej hlas sa ozýval chotármi rodných Potôčkoch, kde pri pasení kráv si Marka zanôtila nejednu pieseň. Z dieťaťa sa stáva dievčina a tak na Stropkovskej strednej škole sa stáva členkou speváckeho zboru a spieva pri rôznych príležitostiach. Keď do Stropkova  zavítal kolektív piesní a tancov z Medzilaboriec (popredníci budúceho  PUĽSu), zrodila sa v nej túžba „spievať celý život“. Po čase, keď sa Marka dozvedela, že bol vypísaný konkurz do novozaloženého Podduklianského ukrajinského ľudového súboru v Prešove pri Ukrajinskom národnom divadle pred konkurznou komisiou spieva svoju obľúbenú pieseň “Pada došť, pada dosť na suchu muravu...“.  Vďaka vtedajšiemu umeleckému vedúcemu PUĽSu pánovi Kosťukovi, ktorý vidí v mladej dievčine talent, sa Marka Mačošková v roku 1956 stáva jednou zo zakladajúcich členov Poddukelského ukrajinského ľudového súboru - Ukrajinského národného divadla v Prešove. Začiatky mladej, čiernej dievčiny neboli v PUĽSe ľahké. Začala sa tvrdá práca s piesňou, repertoárom tohto telesa, poznávanie teórie spevu a zároveň hneď príprava prvej premiéry v PUĽSe v roku 1957. Že mladá Marka bola nielen talentovaná, ale aj usilovná, svedči o tom aj to, že v tomto prvom premiérovom programe už dostáva sólo v piesní „Zaspivajme sobi dvoma holosami“, ktorú zvláda s veľkým prvým úspechom a aplauzom. Aj keď sa Marke prvý debut vydaril znamenite, úspech ju nezmenil.  Ako hosť začína úspešnú spoluprácu s Brnenským  rozhlasovým orchestrom ľudových nástrojov (BROLN), s ktorým od roku 1964 nahrala nejednu úspešnú nahrávku, a zároveň absolvovala viacero zájazdov po rôznych miestach Európy a Tunisku. Ako sa ma Marka spomína: „Brno sa mi stálo druhým domovom“.  Úspešne nadviazala aj u nás spoluprácu s Orchestrom ľudových nástrojov (OĽuN) rádio Bratislava. Za jej usilovnosť a vynikajúcu prácu bola roku 1978 Marka ocenená titulom „Vzorná pracovníčka kultúry“ a o sedem rokov jej Ministerstvo kultúry za jej tridsaťročnú umeleckú prácu a šírenie ľudovej kultúry udeľuje ocenenie „Zaslúžilá umelkyňa“.

Marka Mačošková celý svoj život zasvätila piesní a tisíckami kilometrov za poslucháčmi, ktorých očaril jej krásny kovový hlas a očarujúci úsmev. Jej vystúpenia uzrelo mnoho divákov a neraz aj v podmienkach, ktoré boli pre účinkovanie speváka zložité najmä v našej vlasti. Boli to vlhké, studené a niekde až mrazivé kultúrne domy. No nikdy ju to neodradilo od toho, aby zrušila svoje vystúpenie, ako sa to u mnohých spevákov dnes stáva. Vždy si povedala: „Keď títo ľudia si dali námahu  a čakajú tu na mňa, nuž som im dlžná potešiť ich peknou piesňou a prijať ich potlesk“. A tak to veru bolo veľakrát. Z čoho vznikalo predsavzatie speváčky vytvárať nahrávky, aby aj v ďalekých dedinách, kde možno líšky dávajú dobru noc, si ľudia mohli vypočuť jej piesne, prostredníctvom nahrávok v rozhlase, televízii a zvukových nosičov. Z jej úspešných nahrávok spomeňme aspoň mg. kazetu a LP  súboru Šarišan pod názvom „Večar je, večar je...“  - ľudové piesne zo Šariša (r.1981) v podaní s bývalým kolegom, sólistom PUĽSu, dnes už nebohým Jožkom Príhodom,  s ktorým jubilantka Marka zožala nejeden úspech. V roku 1987 vychádza profilová LP - platňa speváčky za doprovodu OĽuNu rádio Bratislava a BROLNu pod názvom:  „Ej, hoj taka ja divočka..“ Z ďalších nahrávok spomenieme rok 1994 a piesne zo Zemplína a Spiša pod názvom: „Kedz sebe zašpivam...  s doprovodom BROLNu, a v roku 1995 rusínske piesne pod názvom: „Mamko moja ľuba....“ , kde speváčka vzdáva svoj hold a úctu v pamiatke na svoju drahú mamku. Okrem toho môžeme aj dnes prostredníctvom radia SRo Bratislava a NEV Košice počuť mnohé krásne naspievane piesne v jej podaní, alebo osobne sa stretnúť so speváčkou na koncertoch, ako samostatnej  interpretky ľudových piesní za doprovodu kapely pod vedením Ondreja Kandrača, v duete s Ankou Poračovou alebo na koncertoch tejto vynikajúcej kapely, ako napríklad „A čija to chyža.“ Jubilantke vyšla aj pekná knižná publikácia „Marka Mačošková - ľudová speváčka spomína“. Marku aj teraz čaká  jubilejný koncert v Prešove. Na otázku: Keby ešte raz mohla prežiť mladé roky, akú cestu by si vybrala, speváčka bez váhania odpovedá: „Tu istú, opäť pieseň  a dobrých ľudí, ktorých som na tejto ceste  stretla“. A jej ďalšie želanie: „predovšetkým zdravie, a to nielen mne, ale aj Vám všetkým, ktorí ste mi po celé tieto roky fandili. Veľká vďaka mojej mamke, na ktorú spomínam vždy piesňou „Mamko moja ľuba“, vďaka  Bohu za dar - môj hlas a vďaka všetkým Vám známym i menej známym, ktorí ste ma svojim potleskom neustále povzbudzovali a naďalej povzbudzujete.“

Nuž, zaželajme našej jubilantke pri tejto príležitosti pevné zdravie, veľa úspechov, aby jej ten hlas ešte nejaké rôčky poslúžil.  Aby sme mohli hrdo povedať: „to je naša  Marka, čierna, stále skromná dievčina s iskrami v očiach a stálym úsmevom na tvári.“  Veru, takú ju poznáme. S veľkým srdcom a ochotou vždy pomôcť každému. Tebe Marka patrí naše poďakovanie a naše „MOHAJA A BLAHAJA LITA!“

Tomáš Michal Babják, bývalý kolega a spevák PUĽSu