Pivo namiesto jedla? Mnísi v 17. storočí žili cez pôst iba zo špeciálneho piva

Mnísi z rehole paulánov zvykli konzumovať počas 46-dňového pôstu iba svoje extra silné pivo.

 

Pre kresťanov sa začalo tento týždeň obdobie pôstu, ktoré sa spája s odriekaním. Mnohí si dali predsavzatie, že nebudú do Veľkej Noci piť pivo či iný alkohol.

 

Znie to možno divne, ale opačný prístup zvolili v 17. storočí bavorskí mnísi. Tí sa cez pôst vzdali tuhej stravy a obdobie od Popolcovej stredy do Veľkej Noci sa snažili prežiť len vďaka svojmu pivu.

 

Pivná diéta

Začiatkom 17. storočia sa skupina paulánov presťahovala z južného Talianska do kláštora Cloister Neudeck ob der Au v Bavorsku. Rád paulánov založil sv. František z Pauly okolo roku 1400. (Pozor, paulánov si možno ľahko pomýliť s pavlínmi, ktorí však vznikli v 13. storočí v Uhorsku.)

 

„Boli prísnym rádom, počas pôstu nejedli tuhú stravu,“ vysvetľuje Martin Zuber, súčasný sladovník pivovaru Paulaner.

 

Museli prísť s niečím, čo by jedlo nahradilo. Začali preto variť nezvyčajne silné pivo plné sacharidov a živín – „tekutý chlieb“, ktorý nenaruší pôst.

 

Tak položili pauláni základy pivného štýlu doppelbock. Bock (nemecky cap) patrí medzi silný druh piva, doppelbock dosahuje hodnotu okolo 18 % koncentrácie mladiny (nad sedem percent alkoholu). Podľa českého portálu Pivovary bol pôvodný block tmavé, zvrchu kvasené pšeničné pivo.

 

Toto pôstne pivo paulánov sa stalo zároveň prvým produktom pivovaru Paulaner, ktorý založili v roku 1634. Pivo dostalo názov Salvator, čo je odvodené od „Sankt Vater,“ vo voľnom preklade „pivo Svätého Otca.“ Salvatora vyrába Paualner dodnes, a hoci ho už nerobia mnísi, je varené viac-menej podľa rovnakého receptu. 

 

Na mieste je, samozrejme, otázka, či sa dá takýto druh pôstu – len o pive – vydržať.

 

Treba vyskúšať

Americký novinár a pivný znalec J. Wilson zo štátu Iowa si to v roku 2011 sám vyskúšal. V spolupráci s lokálnym pivovarom navaril špeciálny doppelbock, ktorý konzumoval 46 pôstnych dní. Nazval ho Illuminator Doppelbock. Okrem toho pil len vodu a nejedol nič tuhé.

 

Catholic News Agency píše, že Wilson mal počas experimentu pravidelné prehliadky u lekára a tiež výnimku od svojho šéfa, že môže v pracovnom čase piť pivo – štyrikrát v pracovný deň, v sobotu a nedeľu si doprial päť pív.

 

Wilson o svojom pokuse blogoval, čím nechtiac prilákal pozornosť médií, takže napokon dával veľa rozhovorov celoštátnym televíziám a magazínom. „Po niekoľkých týždňoch som si uvedomil, ako veľmi potrebujem pôst od médií, telefónu a internetu – rovnako ako od potravy,“ opísal Wilson experiment na blogu CNN.

 

Okrem zistenia, že človek skutočne dokáže žiť 46 dní len z piva a vody, objavil aj hlbšie veci. Napríklad, že ľudské telo je úžasný stroj. „Dokáže oveľa viac, ako si myslíme,“ tvrdí.

 

A či bol Wilson hladný? Hlad vraj cítil len na začiatku pôstu, prvé dva dni. Potom jeho telo „zmenilo prevod“ a hlad nahradilo iným ohniskom pozornosti.

 

Kým pocit hladu ustúpil celkom rýchlo, horšie to bolo s čuchom. Tento zmysel ho pokúšal viac než celý týždeň. Po čase však dokázal bez problémov prekonávať vône jedla či myšlienky a debaty o strave.

 

Počas pôstu síce Wilson schudol 11,5 kilogramu, ale podľa vlastných slov získal omnoho viac. „Nikdy som sa necítil taký omladený, fyzicky alebo psychicky.“ Pokusom tiež odhalil, že existuje rozdiel medzi tým, čo chceme a čo potrebujeme. „Mal som chuť na cheesburger, ale nepotreboval som ho,“ napísal.

 

Experimentom podľa vlastných slov dokázal, že príbeh o mníchoch z Bavorska je nielen možný, ale aj pravdepodobný. „Mnísi si museli byť dobre vedomí svojich nedokonalostí. S cieľom zamerať sa viac na Boha sa raz za rok podrobili tejto procedúre. A to nielen pre nejaký sebazápor, ale aby objavili svoje nedostatky v snahe sa neustále zdokonaľovať,“ uzavrel Wilson.

 

Pavol Rábara  rabara@postoj.sk

Študoval žurnalistiku v Ružomberku a na vysokej škole LUMSA v Ríme. Absolvoval Kolégium Antona Neuwirtha. S novinárčinou začínal ako stážista v týždenníku TREND, spolupracoval s Mediálne.sk. Tri roky pracoval v agentúre SITA. Pre Postoy.sk píše od roku 2006.