Po prieskumníkovi Čatárovi Nebiljakovi je pomenovaná jedna z ulíc

O čatárovi Vasiľovi Nebiljakovi sa v archíve evidencie vojenských osôb nachádza jeho kmeňový list. Uvádza sa v ňom, že sa narodil 28. augusta 1920 v obci Vyšná Ruňa, okres Siget-Marmaroš, národnosť rusínska.

 

To, že druhá svetová vojna a najmä boje o Dukliansky priesmyk poznamenali náš región snáď najviac v rámci bývalého Československa, netreba ani pripomínať. Po jednom z mladých prieskumníkov je pomenovaná aj jedna z ulíc v našom meste.

 

Keď v ranných hodinách 6. októbra 1944 prekročila čs. hliadka štátne hranice na Duklianskom priesmyku, bol tento deň najvýznamnejším okamžikom čs. armádneho zboru na jeho bojovej ceste. Kto boli títo vojaci, ktorí ako prví prekročili štátnu hranicu? V kronike veliteľstva čs. jednotiek v Sovietskom zväze je zápis zo 6. októbra 1944: „O 6.30 hod. moskovského času vyrazila prieskumná hliadka štkpt. Knopa pod velením čat. Nebiljaka v zostave - des. Týrek, des. Počil, voj. Hejda, voj. Kučeravý, voj. Perehaň, voj. Nemrich, voj. Koubela, voj. Mazur, ktorá ako prvá dosiahla čs. štátnych hraníc pešo a na ceste u Duklianskeho priesmyku vztýčila štátnu vlajku.“

 

O čatárovi Vasiľovi Nebiljakovi sa v archíve evidencie vojenských osôb nachádza jeho kmeňový list. Uvádza sa v ňom, že sa narodil 28. augusta 1920 v obci Vyšná Ruňa, okres Siget-Marmaroš, národnosť rusínska. Jeho rodná obec sa podľa všetkého nachádza v Rumunsku neďaleko hraníc s Podkarpatskou Rusou. V októbri 1941 ho ako vojaka rumunskej armády poslali na východný front. O dva mesiace zbehol k Rusom a bol v tábore pre zajatcov v Krasnogorsku, odkiaľ ho 4. apríla 1944 poslali do Jefremova, kde sa formovala čs. jednotka.

 

Vo vojenských dokladoch sa uvádza, že Čatár Nebiljak bol v dňoch 1. až 10. októbra 1944 zranený. Nikde nie je zápis že zomrel. V hlásení šéflekára z 12. decembra 1944 sa však uvádza, že Nebiljak Ivan padol 6. októbra 1944. a má náhrobok v poľských Jasliskách. Vojnový chaos pravdepodobne zapríčinil, že niekto prekrstil Vasiľa na Ivana. V našom armádnom zbore totiž nebol príslušník s menom Ivan Nebiljak, ale Vasiľ Nebiljak. 

 

7. októbra 1944, teda deň po jeho smrti, vyšiel v novinách zboru Za svobodné Československo článok s titulom „Na hranici“ podpísaný čatárom Nebiljakom. Okrem iného sa v ňom píše: „So samopalom v rukách, s granátom za opaskom som sa plazil k pohraničnému stĺpu. Do cieľa mi zostávalo najviac 15 metrov. Srdce mi bilo a tvár horela, cítil som, že o pár minút budem na rodnej pôde.“

 

Nikto už nezistí, s kým sa stihol podeliť o zážitky z toho dňa, ktorý bol jeho posledným.

(bar)

 

Zdroj: J. Rodák: Pozabudnutí hrdinovia

(vojnové a povojnové príbehy)

 

  Foto: Ivan Kelement