Po stopách Veľkej vojny

HUMENNÉ. Organizátori z neformálneho združenia „Príď a poznaj“ si nemohli pre túto tému vybrať lepších sprievodcov. Martin Drobňák a Radoslav Turík nielenže o Prvej svetovej vojne veľa vedia, ale sú aj majstrami slova. Niet ani divu, Klub vojenskej histórie Beskydy, ktorý založili a vedú, svojimi výkonmi už dávno prekročil hranice amatérskeho nadšenia. Ich obdivuhodné vedomosti sprevádzali v túto sobotu štyridsiatku poznaniachtivých Humenčanov, ktorú obohatili aj hostia z Michaloviec, Žiliny i Trebišova.

Humenné bolo počas Veľkej vojny, ako ju nazývali naši starí otcovia, mestom, kde sa niekoľko dní lámala história, keď ruské vojská prekvapivým útokom obsadili jeho nemalú časť. Úspech útoku však pravdepodobne prekvapil aj samotných útočníkov, ktorí po hlbokom prieniku na územie Uhorska nedokázali svoje predné línie vojensky zaistiť. To spôsobilo, že sa tu koncom novembra 1914 vytvorila mimoriadne dramatická situácia s neistým koncom. Jej priebeh spoznávali účastníci ďalšieho pokračovania Humenských chodníčkov na šiestich zastávkach.

Začali na železničnej stanici, ktorá sa zachovala v nezmenenej podobe. Práve tadiaľto prechádzal strategický dopravný koridor, ktorým putovali na front tisícky vojakov. Medzi nimi aj Jaroslav Hašek, ktorého slávny román však trocha nenáležite posunul naše vnímanie obrovskej vojnovej tragédie do oblasti komédie.

Druhou zastávkou bol železný cestný most ponad Laborec, ktorý sa ocitol v centre záujmu oboch bojujúcich strán. Je to dnes už technický klenot, ktorý si však začína pýtať nový náter. Rovnako by krajší šat svedčil historicky druhej najvzácnejšej budove humenského námestia – reštaurácii Vihorlat, ktorá bola v čase vojny noblesným hotelom pre vyšších dôstojníkov. Tu bola tretia zastávka, z ktorej bolo dovidieť aj na kótu Sokolej. Táto sa do situačnej mapy zapísala veľmi výrazne, keď sa jej dobytie rakúsko-uhorským vojskom stalo zlomovým bodom celej operácie.

Zastávka pri kaštieli bola pripomienkou vojnového lazaretu, ktorý tu dal zriadiť gróf Andráši. Azda najdramatickejšie bojové scény si mohli putujúci predstaviť na Kalvárii, ktorou bol vedený dôležitý, no neúspešný útok vojakov Jeho c. k. Veličenstva. Až operácia vedená z juhu, cez už spomínanú kótu Sokolej, priniesla definitívne oslobodenie mesta.

Záverečná šiesta zastávka patrila cintorínu obetí Veľkej vojny z rokov 1914-1918, o ktorom sa viacerí účastníci dozvedeli prvýkrát. Pôsobivé boli slová sprievodcov, ktorí upozornili na jedinečný fakt, že na tomto cintoríne leží vedľa seba vyše 1 200 bojovníkov bez toho, aby boli oddelení podľa nepriateľských línií. Zaznievalo z toho silné posolstvo, že na oboch stranách zničujúcej vojny padli ľudia, ktorých oddeľovalo len to, že každý bojoval za iného panovníka.

Minútou ticha, položením kvetov, zapálením sviečok a rozhodnutím účastníkov pravidelne si pietne pripomínať aj týchto nespravodlivo zabúdaných vojakov, ktorí už vyše 100 rokov ležia nad naším krásnym mestom, sa druhé putovanie Humenskými chodníčkami skončilo. Pre organizátorov bolo povzbudivé, že účastníci sa rozchádzali s otázkou, kam budú viesť tie nasledovné. Nuž, nechajte sa prekvapiť..
 
Ján Mičovský