Po stopách vojny v regióne

Nezriedka sa stáva, že poznáme históriu egyptských pyramíd či veľkého čínskeho múru, no nevieme, aké významné udalosti sa prehnali regiónom, v ktorom žijeme. Tento hendikep sa usilovali prekonať účastníci celodňového zájazdu Humenskej zberateľskej spoločnosti, ktorí sa 21. septembra, v deň výročia oslobodenia prvej obce na území Československa - Kalinova, vybrali po stopách druhej svetovej vojny. Projekt podporilo mesto Humenné. Prvá zastávka bola v Čertižnom. Na pôde Obecného úradu nás prijal starosta Peter Tričák, ktorý nám priblížil históriu obce. Prvá písomná zmienka o nej je z roku 1431. Odvtedy prešla mnohými významnými etapami. V súčasnosti v nej žije 320 obyvateľov, no pamätá aj časy, kedy ich bolo ešte raz toľko. Dominantou obce je kostol z roku 1928, ktorého historickou vzácnosťou je drevený vyrezávaný oltár zo začiatku 18. storočia. Neďaleko obecného úradu stojí bývalá žandárska stanica, kde je na priečelí umiestnená pamätná tabuľa pripomínajúca 14. marec 1935, ktorý vošiel do dejín ako miesto známej čertižniansko-haburskej vzbury. Na tunajšom cintoríne je pochovaný buditeľ Adolf Dobriansky. Jeho drevenú plastiku sme si mohli pozrieť aj v pamätnej izbe obce, kde sú tiež umiestnené predmety viažuce sa k životu obyvateľov obce. Zaujímavou kapitolou obce sú tiež boje prvej i druhej svetovej vojny, ktoré sa odohrali v jej bezprostrednej blízkosti. Pri druhej svetovej vojne bola časť obce vypálená a popri mnohých vojakoch sovietskej armády v nej zahynuli aj miestni občania. Pohnuté udalosti pripomínajú viaceré cintoríny.

V Habure nás privítal starosta Michal Prejsa. Obec sa v poslednom období dostala do pozornosti verejnosti sochárskym sympóziom. Bronzovú sochu kniežaťa Laborca z dielne Jána Ťapáka sme si vďaka mokrému terénu neprezreli zblízka, pozdravila nás len jej silueta na kopci, zato sme si v areáli miestneho Podielnického poľnohospodárskeho družstva pozreli doterajšie výsledky sochárskych sympózií a ešte v hale čerstvé tohtoročné plastiky, z ktorých sa azda najviac písalo o diele Ondreja Zimku ml. Časom vznikne galéria pod holým nebom. Ďalšou raritou je výstavba dreveného kostolíka, ktorého exteriér už stojí a ikony a ďalšie náležitosti v interiéri budú pribúdať v závislosti od štedrosti darcov. V priestoroch kostolíka sa starosta pochválil, že jednotlivé ikony už majú svojich dobrodincov a mali by byť čoskoro inštalované. Keďže leitmotívom nášho stretnutia boli boje v druhej svetovej vojne, starosta sa prejavil ako znalec histórie a porozprával nám o tunajších bojoch, ktoré prebiehali až do konca novembra 1944. Definitívnu bodku za nimi tvoril prielom partizánskeho zväzku Čapajev (jeho náčelník Ľudovít Kukorelli, ktorý tu padol, má v obci pomník) a stretnutie s Červenou armádou, po ktorom nasledoval prelomenie frontu a oslobodenie okresov Medzilaborce, Snina i Humenné.

Začiatkom júla tohto roku sa v Medzilaborciach uskutočnilo slávnostné otvorenie najväčšej stále muzeálnej expozície prvej svetovej vojny na Slovensku v rámci projektu „Otvárame bránu Karpát. Kultúrne dedičstvo karpatského oblúka v novom pohľade.“ Expozícia, ktorú sme navštívili, je umiestnená v bočnom trakte Domu kultúry (vpredu Múzeum moderného umenia Andy Warhola). Mesto Medzilaborce si vo verejnej súťaži vybralo pre realizáciu projektu Klub vojenskej histórie Beskydy. V úvode prehliadky nás privítal primátor Medzilaboriec Vladislav Višňovský. Prvá svetová vojna je spätá s dejinami Medzilaboriec i celého severovýchodného Slovenska. Práve tu v rokoch 1914/1915 prebiehali boje medzi rakúsko-uhorskou, nemeckou a ruskou armádou. Samotné Medzilaborce boli dvakrát obsadené ruskou armádou a na prelome marca a apríla 1915 sa v širšom okolí mesta odohrala jedna z najvýznamnejších bitiek prvej svetovej vojny, ktorá vstúpila do histórie ako „Veľkonočná bitka v Karpatoch.“

Bojové operácie na území súčasného Slovenska si vyžiadali vyše 50 tisíc obetí, ktoré dnes pripomína komplex vojensko-historických pamiatok, z ktorého najobsiahlejšiu časť tvoria vojnové cintoríny. V troch miestnostiach muzeálnej expozície návštevníkom približujú priebeh bojov v regióne severovýchodného Slovenska s dôrazom na Medzilaborce a jeho okolie. Expozícia obsahuje ich detailný opis, prehľad pamiatok ako aj ukážky dobového výstroja a výzbroje. Andy vláčikom, ktorý je najnovšou atrakciou okresného mesta sme sa vybrali do Kalinova, prvej oslobodenej obce na území Československa.

Po chutnom obede v reštaurácii neďaleko pamätníka s mramorovou sochou Fraňa Gibalu sme si pripomenuli udalosti, ktoré sa tu presne 21. septembra, ale v roku 1944, odohrali. Tak ich zachytili vo vojnovej kronike: „O oslobodenie Kalinova sa zaslúžil aj 3. horský strelecký zbor generála A. J. Vedenina, ktorý nedovolil nepriateľovi zachytiť sa v zalesnenom horskom teréne štátnych hraníc. V priestore sa 315. gardovému pluku podplukovníka I. A. Kostina podarilo preniknúť na západné svahy kóty 652,5 km východne od obce Kalinov. Nepriateľ zaujal v Kalinove a na výšine západne od nej silné obranné postavenie a kládol zúrivý odpor. Veliteľ divízie, gardový generálmajor M.I. Kolbunov sa rozhodol dobiť obec Kalinov. Do toho priestoru presunul 2 pluky, aby obišli nepriateľa a zaútočili naňho súčasne z východu a zo severu. Dňa 21. septembra 1944 o 12. hod. sa 327. gardový horský pluk majora J. M. Morgunovského vysunul pred pravé krídlo 315. gardového horského pluku. Dva prápory 315. pluku začali obchádzať Kalinov za podpory plukovného delostrelectva, ktorý z nekrytých palebných postavení likvidovali nepriateľský odpor a jednotlivé palebné ohniská v obci Kalinov. Cestu ku Kalinovu zahatal ďalší prápor 315. gardového horského pluku. A preto bol nemecký 228. horský pluk 101. ľahkej divízie blokovaný sovietskymi jednotkami, takmer úplne zničený a tí, čo ostali nažive, boli aj so štábom a veliteľom pluku zajatí. Len v boji o Kalinov padlo 1 200 sovietskych vojakov.“

Pred pamätníkom Oslobodenie sme položili veniec, uctili si obete vojny a v obci si prezreli vojenskú techniku pripomínajúcu udalosti spred 77 rokov.

Marián Šimkulič


Foto:
Pomník oslobodenia obce Kalinov. Okres Medzilaborce
Autor: Ing.Mgr.Jozef Kotulič