Pocity z koncertu "A čija to chyža..."
Ja „šumni ďakujú"
A čija to chyža, stojit na dolini a čije to divča, šije na mašini? Touto záverečnou rusínskou piesňou sa diváci postavili zo sedadiel a spievali spoločne so spevákmi. Ja síce nie som Rusínka, ale tejto ich reči až príliš dobre rozumiem, pretože pochádzam z časti Slovenska, kde je táto reč materinská. Teda deň 8. jún 2006 bol dňom stretnutia sa veľkej časti Rusínov, pretože už samotný názov programu znel: „A čija to chyža?" (A číže je to dom?)
Stretnutie. Ich stretnutie mi pripomínalo čosi, ako keď sa vyjadríte príslovím: "Schádza sa rodina, bude i hostina." Lenže v tomto ich prípade sa nejednalo o žiadnu hostinu, za to však môžem povedať s určitosťou, že sa v tento deň stretla celá ich „rodina". Veď celá športová hala nimi bola priam nabitá.
Ako ináč by sa to dalo nazvať, keď pri vystúpení známych rusínskych speváčok, Servická, Kandráčová. Mačošková a spol. si návštevníci pospevovali, ako keby boli ozaj doma na hostine. Keď hudobníci spustili prvé tóny ich rusínskej piesne, určite sa mnohým z nich zaleskli v očiach i slzy od dojatia a emócie nepoznali hranice. Odmenou však týmto nadaným ľuďom bolo burácajúce tlieskanie, ktoré nemalo konca kraja. A ich spevavé „holosy" prenikali určite až rovno do srdca a tam vyvolávali rôzne pocity. Pocity z detstva, o ktorých speváčky i speváci spievali, pocity z dospievania, dospelosti, ale i veľmi žartovne, pri ktorých sa zrazu celá sála rozosmiala. Zato však bezpochyby patrí i veľká vďaka organizátorom, ktorí takéto podujatia pripravujú. Nepochybne i nášmu predsedovi Rusínskej obrody v Bardejove Ivanovi Banduričovi st., Rusínovi telom i dušou. Pretože za takýto príjemný a neopakovateľný zážitok sa patrí akože ináč než poďakovať. No a ja len s radosťou za celú ich rusínsku rodinu „šumni ďakujú".
A čo je pozoruhodné, je tá skutočnosť, že postaršie rusínske speváčky už majú i novú generáciu speváčok i malých i väčších, ktoré bezpochyby budú pokračovať v ich šľapajach, ale už v ich podaní, takže rusínska pieseň určite nikdy nezanikne. A budú ich na radosť a pre potešenie rozdávať i ďalšej generácii, ich bohatej a zomknutnej rodine Rusínov. Teda: "Zaspivajme sobi dvoma holosami, jeden pide verchom, druhyj dolinami."
Helena Šmilňáková
A čija to chyža, stojit na dolini a čije to divča, šije na mašini? Touto záverečnou rusínskou piesňou sa diváci postavili zo sedadiel a spievali spoločne so spevákmi. Ja síce nie som Rusínka, ale tejto ich reči až príliš dobre rozumiem, pretože pochádzam z časti Slovenska, kde je táto reč materinská. Teda deň 8. jún 2006 bol dňom stretnutia sa veľkej časti Rusínov, pretože už samotný názov programu znel: „A čija to chyža?" (A číže je to dom?)
Stretnutie. Ich stretnutie mi pripomínalo čosi, ako keď sa vyjadríte príslovím: "Schádza sa rodina, bude i hostina." Lenže v tomto ich prípade sa nejednalo o žiadnu hostinu, za to však môžem povedať s určitosťou, že sa v tento deň stretla celá ich „rodina". Veď celá športová hala nimi bola priam nabitá.
Ako ináč by sa to dalo nazvať, keď pri vystúpení známych rusínskych speváčok, Servická, Kandráčová. Mačošková a spol. si návštevníci pospevovali, ako keby boli ozaj doma na hostine. Keď hudobníci spustili prvé tóny ich rusínskej piesne, určite sa mnohým z nich zaleskli v očiach i slzy od dojatia a emócie nepoznali hranice. Odmenou však týmto nadaným ľuďom bolo burácajúce tlieskanie, ktoré nemalo konca kraja. A ich spevavé „holosy" prenikali určite až rovno do srdca a tam vyvolávali rôzne pocity. Pocity z detstva, o ktorých speváčky i speváci spievali, pocity z dospievania, dospelosti, ale i veľmi žartovne, pri ktorých sa zrazu celá sála rozosmiala. Zato však bezpochyby patrí i veľká vďaka organizátorom, ktorí takéto podujatia pripravujú. Nepochybne i nášmu predsedovi Rusínskej obrody v Bardejove Ivanovi Banduričovi st., Rusínovi telom i dušou. Pretože za takýto príjemný a neopakovateľný zážitok sa patrí akože ináč než poďakovať. No a ja len s radosťou za celú ich rusínsku rodinu „šumni ďakujú".
A čo je pozoruhodné, je tá skutočnosť, že postaršie rusínske speváčky už majú i novú generáciu speváčok i malých i väčších, ktoré bezpochyby budú pokračovať v ich šľapajach, ale už v ich podaní, takže rusínska pieseň určite nikdy nezanikne. A budú ich na radosť a pre potešenie rozdávať i ďalšej generácii, ich bohatej a zomknutnej rodine Rusínov. Teda: "Zaspivajme sobi dvoma holosami, jeden pide verchom, druhyj dolinami."
Helena Šmilňáková
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Ja z ňov choťiv seriozne otnošiňa, mav čestny zamiry, no v Marčyňi holovi byly furt lem samy durnoty - napr. svaďba...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať