Pocity z koncertu "A čija to chyža..."

Ja „šumni ďakujú"

A čija to chyža, stojit na dolini a čije to divča, šije na mašini? Touto záverečnou rusínskou piesňou sa diváci postavili zo sedadiel a spievali spoločne so spevákmi. Ja síce nie som Rusínka, ale tejto ich reči až príliš dobre rozumiem, pretože pochádzam z časti Slovenska, kde je táto reč materinská. Teda deň 8. jún 2006 bol dňom stretnutia sa veľkej časti Rusínov, pretože už samotný názov programu znel: „A čija to chyža?" (A číže je to dom?)

Stretnutie. Ich stretnutie mi pripomínalo čosi, ako keď sa vyjadríte príslovím: "Schádza sa rodina, bude i hostina." Lenže v tomto ich prípade sa nejednalo o žiadnu hostinu, za to však môžem povedať s určitosťou, že sa v tento deň stretla celá ich „rodina". Veď celá športová hala nimi bola priam nabitá.

Ako ináč by sa to dalo nazvať, keď pri vystúpení známych rusínskych speváčok, Servická, Kandráčová. Mačošková a spol. si návštevníci pospevovali, ako keby boli ozaj doma na hostine. Keď hudobníci spustili prvé tóny ich rusínskej piesne, určite sa mnohým z nich zaleskli v očiach i slzy od dojatia a emócie nepoznali hranice. Odmenou však týmto nadaným ľuďom bolo burácajúce tlieskanie, ktoré nemalo konca kraja. A ich spevavé „holosy" prenikali určite až rovno do srdca a tam vyvolávali rôzne pocity. Pocity z detstva, o ktorých speváčky i speváci spievali, pocity z dospievania, dospelosti, ale i veľmi žartovne, pri ktorých sa zrazu celá sála rozosmiala. Zato však bezpochyby patrí i veľká vďaka organizátorom, ktorí takéto podujatia pripravujú. Nepochybne i nášmu predsedovi Rusínskej obrody v Bardejove Ivanovi Banduričovi st., Rusínovi telom i dušou. Pretože za takýto príjemný a neopakovateľný zážitok sa patrí akože ináč než poďakovať. No a ja len s radosťou za celú ich rusínsku rodinu „šumni ďakujú".

A čo je pozoruhodné, je tá skutočnosť, že postaršie rusínske speváčky už majú i novú generáciu speváčok i malých i väčších, ktoré bezpochyby budú pokračovať v ich šľapajach, ale už v ich podaní, takže rusínska pieseň určite nikdy nezanikne. A budú ich na radosť a pre potešenie rozdávať i ďalšej generácii, ich bohatej a zomknutnej rodine Rusínov. Teda: "Zaspivajme sobi dvoma holosami, jeden pide verchom, druhyj dolinami."

Helena Šmilňáková