Počkajte otče Duchnovič, kým prídu dotácie...

Jedným zo zlomových dátumov v histórii Rusíniv na Prešovskej Rusi bol 12. jún 1933. V Prešove sa vtedy konalo celonárodné zhromaždenie Rusínov pod názvov Deň ruskej  (руськой) kultúry, počas ktorej bol odhalený aj pamätník Alexandrovi Duchnovičovi, národnému buditeľovi Rusínov. Aj z tohto dôvodu bolo pred niekoľkými rokmi rozhodnuté, že Deň Rusínov na Slovensku bude práve v tento deň, keď sa pred rokmi uskutočnila aj prvá manifestácia. Kedže iniciatíva na uskutočnenie Dňa Rusínov vzišla zo Svetového kongresu Rusínov, organizovania tohto slávnostného dňa sa od začiatku zhostila Rusínska obroda na Slovensku, ktorá je členom kongresu. Je dávno po 12. júni, ale Deň Rusínov na Slovensku sa ešte nekonal.    
 
Problémom sú, podľa organizátorov, samozrejme, opäť peniaze. Aj minulého roku sa Deň Rusínov konal až v septembri, lebo meškali peniaze zo štátnych grantov. Pokiaľ nie sú peniaze, nedá sa organizovať nič. Taká je asi logika rusínskych organizácií na Slovensku. Dramaturgia dňa bude niečo stať a na program sú potrebné peniaze. Lenže takýto spôsob rozmýšľania je chybný. Predsa na kongrese nikto neprikázal, aký má byť scenár  Dňa Rusínov v jednotlivých štátoch, aký bohatý program je potrebné prichystať, koľko peňazí je potrebné na podujatie utratiť.  Na Ukrajine nedostávajú Rusíni žiadne dotácie, ale  akcie napriek tomu organizujú. Deň Rusínov na Slovensku predsa nemá byť zdehonestovaný na ďalší festival, ktorých už máme aj tak priveľa, len s tým rozdielom, že sa bude konať v centre Prešova, ako to v posledných rokoch urobil hlavný organizátor. Deň Rusínov by mal byť niečo, čo by mal každý Rusín prijať ako svoj sviatok.  
 
Nie každý si dnes môže dovoliť obdarovať blízkych drahými darčekmi na Vianoce alebo narodeniny. To ale predsa neznamená, že to nie je pre nás významný deň, alebo že oslavu presunieme na iný deň, až keď našetríme peniaze na darčeky. Tu nejde prvoplánovo o darčeky, ale o význam tohto dňa. Organizátori, ktorí participujú na organizovaní Dňa Rusínov, to chytili za nesprávny koniec.   Namiesto toho, aby medzi Rusínmi šírili osvetu o význame Dňa Rusínov, čo pre nás znamená a prečo by sme si ho mali vážiť, doteraz sa zmohli len na estrádny program v centre mesta, kde bolo viac náhodne idúcich obyvateľov mesta, ako Rusínov, pre ktorých  to mal byť najväčší sviatok.  A navyše program stal nemalé finančné prostriedky.
 
Jediným reálnym dôstojným aktom celého dňa bolo úvodné stretnutie pri pamätníku Alexandra Duchnoviča, kde sa slávnostne položili kvety a odslúžila sa panachýda. Tam boli Rusíni, tam bola sviatočná atmosféra, pravý zmysel podujatia. Nechcem povedať, že všetko ostatné bolo zlé alebo zbytočné, ale aj keby sa s programom ďalej nepokračovalo v centre mesta, tak to najdôležitejšie sa uskutočnilo práve tam, pri Duchnovičovi, na začiatku osláv.  
 
Dnes, tak ako aj v minulom roku, sa opäť čaká na dotácie. Nikto neinformoval, kedy sa Deň Rusínov uskutoční. Pritom nepotrebujeme nič. Stretnúť sa, položiť kvety, pokloniť sa a vzdať hold nášmu veľkému buditeľovi. Spoločne sa pomodliť za svoj národ, zaspievať svoje hymnické piesne... Estráda počká, ale dátum, ktorý je zasvätený nám, nie. Je to smutné, že toľko rusínskych organizácii, ktoré sídlia v Prešove, nevedia dať dokopy pár centov  a stretnúť sa pri pamätníku. Jednoducho len tak. Nie preto, aby sme videli pompézny program, ale preto, lebo máme sviatok. A tak Duchnovič ešte tohto roku kvety nedostal a nikto k nemu ani neprišiel!
 
Počkajte otče, kým prídu dotácie. Nakoniec, aj tak tam celý rok len postávate a nikde sa neponáhľate...

Peter Medviď, Prešov

Článok bol napísaný ako komentár pre lemkovké rádio  lem.fm,  jeho rusínsku verziu v cyrilike nájdete tu:
http://www.holosy.sk/pochekaite-otche-yak-priidut-dotats%D1%96%D1%97