Podcenená Ukrajina a naša prosperita

 

Snina je v ekonomickom kŕči. Nie je jediná. Priemysel, na ktorom naše mesto vyrástlo, slabne z roka na rok. „Veľkolepé Poloniny“ či nádhernú prírodu mimo národného parku, ktoré sme dostali darom od Boha, nevieme náležite využiť. Možno nie vždy našou vinou. Predsa len, sninský región má pár veci, ktoré sú unikátne a dali by sa využiť na naštartovanie hospodárskeho rozvoja. Jednou z nich, a o nej chcem dnes písať, je geografická poloha. Sme najvýchodnejšie mesto republiky, blízko máme hranice s obrovskou krajinou, s jej hospodárskou a demografickou silou. Za kopcami je takmer 50-miliónová Ukrajina, so všetkými plusmi a mínusmi.
 

Plačeme (oprávnene) nad svojím spojením s Bratislavou, nad tým, aké ťažké je dostať sa čo i len do Prešova. Pritom Užhorod, centrum Zakarpatskej oblasti, je čoby kameňom dohodil. Len Zakarpatská oblasť predstavuje 1,2-milióna obyvateľov. Potencionálnych zákazníkov, turistov, obchodných partnerov, pracovníkov či dodávateľov. Obyvatelia pohraničia sú však odrezaní zložitými bariérami, pričom pohraničný obchod prekvitá všade na svete a mestá na hranici z neho profitujú. Kvôli colným únikom a drobnému pašovaniu vylievame s vodou z vaničky aj dieťa. Stavím sa, že neefektívnosťou v štátnej správe a korupciou v Bratislave príde republika o miliónkrát viac zdrojov než by prišla, keby sa aspoň o niečo viac otvorila Ukrajine.
 

Poliaci a Maďari nato prišli už dávno. Za nákupmi chodia Ukrajinci k nim, u nás už v podstate prestali. Samozrejme, že naši ľudia na Ukrajine nakupujú. Ale je to jednostranná výmena, pre Slovensko pasívna. Jasným pozitívnym krokom vpred je realizácia tak dlho omieľanej té my, otvorenie hraničného priechodu Ulič - Zabriď. Ten má ohromný potenciál, pokiaľ ide o turistický ruch. V médiách počúvame, že Vysoké Tatry žijú z ukrajinských peňazí. Necelá desatina z nich by urobila z Polonín skvelú turistickú oblasť generujúcu pracovné miesta. My máme chuť pracovať, bohatí Ukrajinci zase chuť dovolenkovať na Slovensku. Aký je dôvod brániť tomuto spojeniu? Nehovoriac o tom, že Ukrajina je zdrojom lacnej pracovnej sily, atraktívnej pre zahraničných investorov.

Tí pomaly odchádzajú zo Slovenska. Prečo by nemohli ostať v bezpečnom prístave európskych noriem a právnych štandardov a zároveň ťažiť z ukrajinskej lacnej pracovnej sily? Lenže to by museli kompetentní prestať vidieť v Ukrajincoch len negatíva a nájsť spôsob, ako im umožniť u nás pracovať a potencionálnym zahraničným investorom ponúknuť toto lákadlo a podmienky v Snine. Popri tak veľkých projektoch by sa našlo plno práce aj pre domácich, nehovoriac o miestnych podnikateľoch a možnostiach subdodávok takýmto investorom. Zamyslel sa niekto nad podobnou možnosťou napríklad na ministerstve hospodárstva alebo v SARIO?
 

A čo kultúra? Šport? Medziľudské vzťahy? Máme vzácny kapitál, no bránime sa rozvoju vzájomných vzťahov. Kvôli čomu? Myslím si, že viem, alebo aspoň tuším. Štátne orgány, ktoré sa starajú o rozvoj hospodárstva, dopravy, kultúry a pod. nemajú na svojej mape Slovenskej republiky Sninu. Asi ju vymazali. Snina sa na mapách občas poniektorým objaví, zásadne v predvolebnom čase. V ostatnom čase mapa Slovenska so Sninou slúži prevažne colníkom a policajtom.
 
Jaroslav Regec