Podľa J. Bystrického je téma bojov na Dukle pre historikov málo zaujímavá

Za posledných 15 rokov nevyšlo ani na Slovensku, ani v Česku žiadne zásadné vedecké dielo historikov o problematike Karpatsko-duklianskej operácie (KDO). Podľa riaditeľa Vojenského historického ústavu v Bratislave Jozefa Bystrického je konštatovanie o to trpkejšie, že padli všetky vážnejšie prekážky v štúdiu tejto jednej z najvýznamnejších vojenských operácií na východnom fronte v rokoch druhej svetovej vojny. Dokonca slovenskí a českí historici majú materiály zo sprístupnených ruských archívov.

Bystrický, ktorý sa zúčastnil na oficiálnych spomienkových stretnutiach pri príležitosti Dňa obetí Dukly a 60. výročia KDO kritizoval, že o bojoch na Dukle píšu značne nepresne historizujúci publicisti, vyjadrujú sa politici a mladí historici zaujímajú všeobecné a skreslené postoje bez znalostí zo základného archívneho výskumu. Odmietol také tvrdenia o KDO ako "primitívna ruská taktika", "jatky", či "totálne neúspešná". Podľa neho kto také tvrdenia používa, nemá jasno v základoch taktiky operačného umenia a v stratégii boja.

KDO bola v podmienkach útočiacej Sovietskej armády (súčasťou 38. armády 1. ukrajinského frontu boli aj 1. československý armádny zbor v ZSSR) novou operáciou, pretože sa odohrávala v horských podmienkach Karpát. A práve boje v horách sú najťažšími a pre útočníka aj so zákonite vyššími stratami. Už v decembri 1944 sovietske velenie spracovalo poznatky z týchto bojov pre poučenie v ďalšom postupe, a to aj na Slovensku. "Niet operácie v dejinách vojenstva, ktorá by išla podľa vopred stanoveného plánu," dodal Bystrický. KDO nesplnila pôvodnú úlohu osloboditeľov dostať sa za päť dní na Slovensko a pomôcť povstalcom. Na druhej strane však viazala nemecké sily v Karpatoch a umožnila rýchlejší postup osloboditeľov v južnej Európe.

Historik z pracoviska ústavu v múzeu vo Svidníku Igor Slepcov na základe podkladov z odtajnených ruských archívov spresnil straty útočiacich vojsk. V KDO boli celkové straty 140 tisíc červenoarmejcov (ranení, nezvestní, ináč vyradení z boja a v tom 14 tisíc mŕtvych) a 6500 československých vojakov (v tom 1600 padlých). Pritom straty boli väčšie na začiatku bojov v septembri 1944 v poľskom pohraničí, postupne však klesali.

O problematike KDO bola vo Svidníku v minulých dňoch aj medzinárodná konferencia. Jedným z jej pozitívnych záverov je podľa Bystrického návrh poľských kolegov, aby spoločný tím odborníkov zo SR, Česka a Poľska s pribratím partnera z Nemecka spracoval zásadnú vedeckú prácu o KDO. "Pokúsime sa na tento projekt získať podporu z eurofondov," dodal Bystrický.