Pokusy o zmeny v myslení nie sú také populárne ako folklór, ale majú iné výsledky

 
Združenie inteligencie Rusínov Slovenska zameralo svoju niekoľkoročnú prácu na tohtoročné sčítanie obyvateľov. Na to, aby sme ju priblížili, by bolo príliš zjednodušujúce vymenovať len sled akcií, hoci ich reťaz by bola poriadne dlhá. Chce to však pozrieť sa na ne z nadhľadu a zasadiť ich do širšieho kontextu. Preto sme sa porozprávali s podpredsedom ZIRS Jánom Lipinským. 
 
Skúsme začať filozoficky – aká vízia bola na začiatku a čo si ZIRS vytýčilo ako to najpodstatnejšie?
Všeobecne sa rusínskym občianskym združeniam vyčíta, že len „spievajú a tancujú“. My sme chceli byť hneď od začiatku iní. Zdalo sa nám, že pestovať rusínske povedomie len cez folklór už nestačí. Chceli sme prinášať nové témy a hľadať ich riešenia. Málokto si už dnes spomenie, že sme žalovali Slovenský rozhlas za neexistenciu vysielania pre Rusínov a žalobu sme na súde doviedli do úspešného konca.  Pri prezentácii histórie Rusínov sme mali vždy na zreteli predovšetkým budúcnosť, perspektívy rozvoja. Pozornosť sme začali venovať aj príčinám zaostávania  rusínskych regiónov, čo logicky vlani vyústilo do založenia politickej regionálnej strany.
 Nezanedbali sme ani komunikáciu s verejnosťou, veď už siedmy rok  prezentujeme život Rusínov na našich webových stránkach.  A keď sme sa už rozhodli, že budeme „spievať“, tak sme sa vynasnažili, aby to nebola len slávnosť jedného večera. Tri koncerty v Bratislave sa nahrali v štúdiu Slovenského rozhlasu a vznikli z nich tri samostatné rozhlasové relácie a zároveň jedinečné svedectvo o nás a dobe, v ktorej žijeme... 

V kampani pred sčítaním obyvateľstva však už nešlo len o vyvolávanie emócií, ale predovšetkým o posolstvá s masovým dosahom na obyvateľov.
Presne tak. Napriek tomu, že sa nám všetky plány nepodarilo realizovať, vyslali sme z Bratislavy silný pozdrav Rusínom do celého Slovenska. Či už vo forme informácií v hlavných spravodajstvách TV Markíza, TV JOJ  a TV Lux, alebo vo forme reklamných zvukových spotov na rozhlasových okruhoch Regina a Patria, alebo slávnostnej prezentácie–krstu knihy Ivana Popa, ktorú najmä vďaka účasti herca Martina Mňahončáka prevzalo zo servisu agentúry SITA päťdesiat internetových serverov na Slovensku. Na podporu skvelej bilbordovej reklamy Asociácie rusínskych organizácii Róberta Vica sme zabezpečili vylepenie reklamy na pútače po trase Žilina – Ružomberok. Podporovali sme aktivity OZ molody-Rusyny a Rusínskej obrody na Slovensku, ich materiály sme prezentovali na našom webe, ktorý bol cieľom webovej propagácie cez servery www.tv-program.sk, www.banky.sk a www.poistovne.sk. Len na týchto serveroch sa za dva týždne kampane realizoval cez milión „videní“. Svojimi postupmi sme vytvorili na Slovensku dôstojnú atmosféru a kulisu pre ďalšie mobilizačné aktivity rusínskej kampane.   
 
Každá z oblastí má svoje špecifiká. Iné je robiť akcie pre staršiu generáciu, iné pre mladšiu. Alebo - oveľa ľahšie sa živí rusínstvo medzi presvedčenými Rusínmi a iné je vyhľadávať nových. Ako by si tie oblasti špecifikoval?
 Myslím, že fenomén rusínstva na Slovensku je už prirodzený jav, už to nie sú len výkriky do tmy pri príležitosti oneskorene slávenej Veľkej noci alebo Vianoc. Keď som veľa rozprával o masovom dopade na mienku obyvateľstva, nesmiem zabudnúť, koľko práce na tomto propagačnom poli urobil herec Michal Hudák, či už v čase éry Vyvolených, alebo pri moderovaní  iných relácií. Spomínam si, keď sa začal zhovárať v priamom prenose na spoločenskej akcii po rusínsky s Mariánom Čekovským.  Chcem tým povedať, každý už mal  čas podrobiť  svoje rusínstvo sebahodnoteniu. My sme vo finále kampane chceli, aby každý svoje závery a rozhodnutia podrobil ešte raz vlastnej kontrole. Samozrejme, pred vyplnením dotazníka.
Verím, že s odstupom času budeme hovoriť ešte o jednom fenoméne tejto kampane – o prof. Ivanovi Popovi a jeho histórii Rusínov. 
 
Myslím, že to bola výborná voľba, keďže ide o historika, ktorý má aj vďaka tomu, že žije v Česku, objektívne odstup od aktivít Rusínov na Slovensku a vie veľa vecí zhodnotiť inak, než my „doma“, zaťažení vlastnou realitou.
Prof. Popa sme považovali za veľmi dôležitý moment kampane, pretože sa stal prirodzeným spojivom medzi všetkými generáciami Rusínov. Ide tu o uvedomenie si rusínstva cez prizmu vlastných dejín. Na webe sme v januári zverejnili Stručné dejiny Rusínov, ktoré vyšli aj v takmer všetkých okresných novinách nášho kraja, a neskôr boli doplnené o ďalšie detailnejšie informácie k jednotlivým historickým obdobiam. Vo finále sa dostala na svet reprezentatívna kniha Malé dejiny Rusínov v limitovanej edícii k 23. máju 2011, ktorú sme zadarmo rozdali pred sčítaním ľudu v náklade 2 200 kusov.    
 
Kde si videl v kampani najväčší problém?
Nebudem veľmi originálny – problém bol v ľuďoch a v nedostatku financií. Kampaň sa dá robiť aj s malým množstvom peňazí, ak existuje masa tých, ktorí obetujú čas a energiu a sú pripravení „klopať na každé dvere“.  
Aj nám sa však zopár vecí nepodarilo. Napríklad neuspeli sme s projektom u premiérky Ivety Radičovej. Taktiež sme chceli mať vlastnú zvučku kampane – hudobnú skladbu. Chceli sme, aby STV odvysielala náš film Jozef a jeho bratia v termíne pred sčítaním ľudu. Neúspešne sme vyzvali SRo, aby odvysielal bratislavský koncert „A čija to chyža...“ A nepodarilo sa nám ani zapojiť do kampane primátorov našich okresných miest.   
 
Si autorom sloganu Rusíni verzus Česi – bude nás viac? Tým si originálne sformuloval hlavný cieľ niekoľkoročného úsilia, aby sa na Slovensku počet tých, ktorí si už v minulosti v sčítaní uviedli materinský jazyk rusínčinu, vyrovnal s počtom ľudí skutočne prihlásených k rusínskej národnosti. Viem, že heslo zabralo najmä na Facebooku. Je podľa teba komunikácia cez sociálnu sieť dôležitá?
 Žiadnej reklamy nie je nikdy dosť a vynechať v tejto dobe komunikáciu cez sociálne siete by bola chyba. Platí to aj napriek tomu, že skupiny na Facebooku sú dosť neisté reklamné podniky. Podľa toho, ako som vnímal reklamnú kampaň ja osobne, Rusíni naisto vyhrali a nestratili tvár sami pre sebou... To je to najdôležitejšie. Lebo všetci vieme alebo aspoň už tušíme, že nám nikto nič nedal  zadarmo. Ani rozhlasové vysielanie, ani Rusínske múzeum, ani dvojjazyčné tabule, čo sú najviditeľnejšie znaky toho, že tu žijeme, ale nedá nám nikto ani lepšie cesty, ani viac pracovných príležitostí.
 
Vidíš posun v tom, ako štát rozvíja starostlivosť o rusínsku menšinu? Dalo by sa urobiť porovnanie dneška a napríklad 90. rokov?
Istotne, pozitívny trend je očividný. Teraz si už nikto nedovolí spochybňovať existenciu Rusínov, ako to robil niekdajší riaditeľ SRo Tužinský alebo minister kultúry Hudec. Hoci opakovane tvrdím, že nič nebolo a ani nebude v budúcnosti zadarmo.   

V politike sa až príliš často považuje za nespochybniteľnú pravdu, že štát u nás poskytuje národnostným menšinám nadštandardné práva. Prax je však iná, líši sa od menšiny k menšine. Rusíni to pociťujú možno ako jedni z najviac „postihnutých“.
Toto je moja obľúbená téma. Rusínov je na Slovensku viac ako Slovákov v Maďarsku. Obidve skupiny obyvateľstva stratili v 20. storočí výrazne na svojej početnosti. Ale aktuálne postavenie Rusínov  na Slovensku sa nedá zo žiadneho uhla pohľadu hodnotiť tak, že by sme mali vyšší štandard než Slováci v Maďarsku. Napriek tomu nerobí politikom na Slovensku žiaden problém hovoriť o nadštandardných právach menšín (teda aj rusínskej) u nás a jedným dychom pokračovať rečami o žalostnej situácii Slovákov v Maďarsku. V roku 2008 zaslal vtedajší premiér Fico finančnú pomoc vo výške 10 miliónov korún na výstavbu Domu Slovákov do maďarských Mlyniek. Keď sme ho v mene Rusínov – daňových poplatníkov – poprosili o pomoc pri výstavbe Domu Rusínov v Bratislave, odkázal nám, aby sme svoju činnosť sústredili okolo Rusínskeho múzea  v Prešove. 

Prečo si to rusínske organizácie tak málo všímajú?
Možno sa boja a možno len radšej spievajú a tancujú... Totiž – zorganizovať seminár či konferenciu, kde by sa na odbornej úrovni hľadali riešenia a východiská, prípadne navrhla sa stratégia ako dosiahnuť zmenu, je menej populárne ako slávnosti folklóru a spravidla je tam aj menej početné publikum.
 
Ktoré problémy vidíš do budúcnosti  ako najakútnejšie, ktoré by sa mali riešiť čo najskôr?
Problémov zrelých na okamžité riešenie je stále veľmi veľa. Najdôležitejšie je však riešiť školstvo. Nielen vyučovanie rusínskeho jazyka a histórie pre rusínske deti, ale aj vzdelávanie väčšinového obyvateľstva  o menšinách žijúcich na Slovensku.
Verím, že úspech v sčítaní obyvateľstva a zásadny nárast počtu Rusínov bude tým správnym povzbudením pre rozvoj rusínskej menšiny na Slovensku.   
 
Zhovárala sa Táňa Rundesová