Poľovníci chcú v Poloninách odstrel vlkov, ochranári majú iný názor
V najvýchodnejších končinách Slovenska po zime počítajú straty na zveri.
ZBOJ. Dlhá a tuhá zima s extrémnou nádielkou snehu sa podpísala pod zvýšené počty uhynutej jelenej a srnčej zveri. Na svedomí ich majú aj vlky.
Sú obyvateľmi lesov v najvýchodnejšom kúte Slovenska odnepamäti, ale v Národnom parku (NP) Poloniny sa loviť nesmú.
Podľa poľovníkov ich v regióne Zboja a Novej Sedlice je asi dvadsať.
Ochranár toto číslo spochybňuje a v otázke lovu má jasno.
Poľovníci: Počty sú vysoké
Po dlhej a krutej zime poľovníci počítajú straty.
Kým po iné roky s miernymi zimami sa počet strhnutej jelenej a srnčej zveri pohyboval okolo desiatky, dnes poľovníci napočítali už 27 kusov.
A počet nemusí byť konečný. „Tu je veľa snehu. Hore v horách ho napadlo až meter sedemdesiat. Vlka sneh drží, vysoká zver sa prepadáva do snehu a nemá šancu uniknúť mu,“ hovorí predseda Poľovníckeho združenia Beskyd v Zboji Peter Fedič. Poľovníkom je už takmer štyri desaťročia.
Túto zimu poľovníci napočítali trinásť kusov vysokej zveri, z toho sedem jeleňov, jedenásť kusov srnčej zveri a troch diviakov.
Jedného jeleňa strhol medveď. „Je to rekordný ťah. Rozhodne to nie je štandardné,“ hovorí.
Štatistiky podľa Fediča nie sú konečné, lebo na mnohé ťažko prístupné miesta sa poľovníci pri obhliadke revíru dostanú až na jar.
„Rátame, že čísla stúpnu ešte asi o dvadsať percent. Náš revír v Zboji a Novej Sedlici má až 3 860 hektárov. Určite ešte niečo nájdeme,“ dodáva.
„Ochranári zvyknú hovoriť, že vlky strhávajú iba chorú a slabú zver. Nie je to celkom pravda, lebo v tuhej zime lovia aj zdravé jedince,“ vysvetľuje.
„Veterinárny lekár odobral vzorky, rozbor zatiaľ nemáme,“ dopĺňa.
Sťahujú sa bližšie k ľuďom
Miestnych poľovníkov straty mrzia, lebo sa o zver starajú.
„Každý člen má povinnosť nakosiť minimálne 4 – 5 metrákov sena, nakupujeme jadrové i objemové krmivo. Prikrmovanie zveri nás ročne vyjde na okolo 2 500 eur, čo je približne 30 percent z rozpočtu združenia,“ vyratúva predseda Fedič.
Keďže záľaha snehu nedovolila poľovníkov dostať sa hlbšie do lesa, krmoviská umiestnili bližšie k dedine.
K ľudským obydliam sa tak sťahovali nielen jelene a srny, ktoré tu hľadali ochranu, ale aj vlky.
Nie je žiadnou zriedkavosťou, že vytie vlkov ľudia v dedine počujú.
„V decembri počuť ich zavýjanie bežne. Vlani sme za miestnym potokom našli strhnuté teľa. Bolo to od domu vari na 150 metrov,“ hovorí.
Pri autobusovej zastávke v Novej Sedlici našli jelenicu, v Zboji pri škole jelenča.
Poľovníci: Malo by sa o odstrele diskutovať
Miestni poľovníci rešpektujú, že zákon v NP Poloniny vlky strieľať zakazuje. Sú však presvedčení o tom, že by sa odstrel vlkov aspoň v minimálnych množstvách povoliť mal.
„Treba spočítať, koľko vlkov tu máme. Patria do prírody, ale iného predátora ako človeka nemajú. Mal by sa regulovať ich počet, aby sa nestalo, že budeme mať viac vlkov ako ostatnej zveri. Treba nájsť kompromis,“ hovorí Ladislav Ladomirjak (Smer), starosta Zboja, člen výboru PZ Beskyd a predseda Osvetovej komisie Obvodnej poľovníckej komory v Humennom.
Peter Fedič počíta, že vlkov tu žije v súčasnosti okolo dvadsať.
Diskutovať podľa poľovníkov treba aj o výške náhrady škody za strhnuté zvieratá.
„Štát nám neplatí spoločenskú hodnotu, ale len hodnotu mäsa. Trofej nám síce ostáva v revíri, ale poľovnícka hodnota jeleňa je oveľa vyššia,“ hovorí.
Vlka chráni zákon
Ochranári majú v love vlkov v našich končinách jasno.
„V Národnom parku Poloniny je zakázaný celoročný lov vlka aj v ochrannom pásme. Upravuje to zákon o poľovníctve, konkrétne vyhláška číslo 344 z roku 2009,“ hovorí Mário Perinaj, riaditeľ Správy NP Poloniny.
Zdôrazňuje, že štát prepláca škody na divine, ktoré vlk spôsobí.
„Spoločenská hodnota zvieraťa sa určuje pri ilegálnom odstrele. Tu sa vyčísluje iba hodnota mäsa,“ vysvetľuje.
Vlk trávu nepasie
Podľa slov Perinaja vlk nebude žrať zeleninu, ani obhrýzať stromčeky.
„Je mäsožravec, potrebuje mäsitú potravu. Na druhej strane je zaujímavé, že jelene, ktoré tu vlky strhli, boli v dobrej kondícii aj kvalite parožia,“ hovorí.
Pripísať to možno nielen tuhej a zasneženej zime.
„Existuje teória, že najsilnejší jeleň sa dokáže postaviť vlkom, lebo má veľké sebavedomie a na to zvykne doplatiť. Či to bolo tak aj v tomto prípade, ťažko povedať,“ hovorí.
Vlky zvyknú loviť viac kusov zveri naraz hlavne v období, keď vlčica učí mláďatá loviť.
„Strhávajú kusy po jednom. Sú však známe aj prípady, keď ich strhnú naraz viac. Vlky síce potrebujú neustály prístup k čerstvej potrave, ale zvyknú si robiť aj tzv. živú konzervu. Zveri prehryznú achilovku, nechajú ju niekoľko dní trápiť sa, chradnúť a potom ju nájdu po stope a strhnú ju,“ hovorí.
Presný počet vlkov v Poloninách ochranári nepoznajú.
„Hovoríme, že sú tu dve svorky, poľovníci majú iný názor. Vlky migrujú z Poľska a Ukrajiny. Ťažko odhadnúť ich počet, dvadsať je ale veľa,“ myslí si Perinaj.
Usudzuje tak aj na základe počtu strhnutých kusov.
„Svorka potrebuje jeden kus zveri týždenne. Vlk však dokáže aj niekoľko dní hladovať,“ dodáva.
Na človeka neútočia
Vlky boli prirodzenou súčasťou najvýchodnejších lesov Slovenska odnepamäti.
Poľovník Peter Fedič má sedemdesiat, ale do smrti nezabudne na príhodu s vlkom, ktorú zažil ako chlapec.
„Na pasienkoch sme pásli kravy a kozy. Suseda bola o trochu staršia a keď sa zrazu objavil vlk a chytil kozu za krk, nezľakla sa. Lapila kozu a začala sa s vlkom o ňu naťahovať. Vlk napokon ušiel,“ rozpráva.
Podobný prípad sa stal aj jeho bratovi. „Vlk kozu pohrýzol, ale chlapcom sa krikom a kameňmi podarilo vlka odohnať. Koza útok prežila,“ hovorí.
Prípad, že by vlk zaútočil na človeka, si nepamätá.
„Vlky sa ľudí boja a neútočia na nich,“ zdôrazňuje.
JANA OTRIOVÁ
Foto:
Pozostatky po vlčej hostine (Zdroj: FOTO: ARCHÍV PZ BESKYD ZBOJ )
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Vyznamnyj ruskyj konštrukter raketovych motoriv sja skaržyť Vasyľovi v pysmi:
"... a moja vnučka soj dumať, že jem durak, bo ne znam tablet z androidom ovladaty."
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať