Pomáhal vykopávať a pochovávať mŕtvych vojakov

Prežil druhú svetovú vojnu, prechod frontu a stále sa teší dobrému zdraviu. Michal Jurina, 96-ročný pamätník, si zaspomínal na časy, keď v ich obci a okolí zúrili najťažšie tankové boje medzi sovietskymi a nemeckými vojskami. Dedo Michal takmer celý život prežil v obci Kapišová vo Svidníckom okrese, ktorá sa nachádza v Údolí smrti. Napriek tomu, že zažil ťažké rusko-nemecké boje v októbri 1944, srší stále optimizmom a vtipom.

Zachránili sa v jame
br>V čase prechodu frontu mal už dve deti a tehotnú manželku. Život si počas najťažších bojov vraj uchránili vykopaním jám na brehu oproti ich domu, kde sa schovali. Stále si spomína, ako ich dedinu vypálili. "Keby ste tu vtedy boli, tak by ste zošaleli," vraví. Pri spomienke na desaťtisíce mŕtvych tiel sa mu stále ťažko hľadajú slová. "Bolo to strašné. Mŕtvi vojaci ležali jeden vedľa druhého," vynárajú sa hrozné obrazy v pamäti. Neskôr, keď sa vojna skončila a Rusi i Nemci odišli z dediny, pomáhal hľadať a vykopávať zabitých vojakov a pochovávať ich: "Za jedného muža sme zarobili 30 korún, 10 cigariet a liter pálenky."

Nemci im nechali potraviny
O nemeckých vojakoch však s nenávisťou nerozpráva. Vraj im ich kuchár z poľnej nemeckej kuchyne často pomáhal. Pri odchode im nechal, s ohľadom na tehotnú manželku Michala Jurinu, aj voľajaké potraviny. "Aj kakao, ktoré vtedy u nás nebolo možné kúpiť," dodáva.
Samozrejme, našli sa aj medzi nimi zlí, ale dedo Michal vtipne dodáva: "I dakotri Rusi byli ch...i." Mnohí vraj boli vulgárni. "U Nemcov byla disciplína," konštatuje. Ťažké srdce má na niektorých ruských vojakov, ktorí mu vzali dva vozy a koňa. "Krásnyj kiň to byl," dodáva rusínskym nárečím. Po vojne sa dedovi a jeho manželke narodilo ešte ďalších šesť detí. Dovedna má štyri dcéry, rovnaký počet synov. "Postupne sa striedali. Raz syn, raz dcéra. Na toto som majster - odborník," vtipkuje.

Fakty o vojne
V Údolí smrti medzi obcami Kapišová, Nižná a Vyšná Pisaná boli od 25. do 27. októbra 1944 najťažšie tankové boje sovietskych jednotiek po prekročení československých hraníc. Po celej dĺžke údolia je rozostavená zachovaná bojová technika. Komplex prírodného duklianskeho bojiska je pamiatkou, ktorá je unikátnou svojho druhu na Slovensku. Znázorňuje tankovú rotu v útoku a symbolicky pripomína najťažšie tankové boje na Duklianskom priesmyku.

Ingrid Timková