Poohliadnutie za 12. Prehliadky rusínskeho a šarišského folklóru, ktorý sa vydaril

V nedeľu 24. 7. 2005 mali Bardejovčania i samotní návštevníci Bardejovských Kúpeľov možnosť vidieť prehliadku už 12. ročníka rusínskeho i šarišského folklóru, ktorý sa uskutočnil v prostredí skanzenu, kde je vystavená architektúra obydlí z minulosti nášho regiónu. Už o 14.30 hod. mal človek pocit, že toto miesto, ktoré dýcha nostalgiou starých čias, začína dýchať životom, ktorý do tohto prostredia priniesli prví návštevníci i samotní účinkujúci tejto prehliadky. Keď sa človek započúval, vo vzduchu sa niesla rôzna vrava. Poliaci, Rusi, Rusíni, Slováci... Ľudia rozprávali spisovne i nespisovné, hovorová reč od srdca mala v tej chvíli sólo. Mladé rodiny s deťmi, seniori, čo sa držia za ruky a mnoho mladých, ktorí im môžu ich nestarnúcu lásku závidieť i dnes. Bez pochýb sa bolo na čo pred samotným programom pozerať. Mnoho ľudí sa zastavilo pri maľbách naturálneho charakteru, ktoré prezentoval Štefan Telep, ktorý pochádza z malej dedinky Zdynia v Poľsku. V jeho maľbách bola skrytá jednoduchosť, ktorá rozprávala o živote, aký bol a zväčša sa už nevidí. Sám autor tvrdí, že to je jeho poslanie, ukázať čo kedysi bolo a teraz to už nieje v dohľade. A ja s ním len súhlasím, pretože človek potrebuje poznať svoju minulosť, aby dokázal triezvo hľadieť na súčasnosť. Pán Štefan Telep pochádza síce z Poľska, ale národnostne sa hlási k rusínskej národnosti. Možno aj preto, boli jeho obrazy našim ľudom tak blízke, lebo mali v sebe čosi, čomu sa dá rozumieť „bratsky".

Samotná prehliadka bola rozdelená na niekoľko blokov, ktoré otvárali a inokedy uzatvárali buď spevácke alebo tanečné čísla v prevedení ľudí, na ktorých bolo bez pochýb vidieť, že ich prejav vychádza zo srdca. Naše najmladšie ratolesti, v tomto prípade to boli deti z materskej škôlky z Kurova, pod vedením pani učiteľky Heleny Lišivkovej a Viery Harňákovej, naozaj milo potešili. Napokon, ktorý rodič nebude pyšný na svoju dcérku či syna, ked ich vidí v prevedení inom ako „zbojník". Makovica zo Svidníka je už stálym hosťom tejto kultúrnej akcie a vždy má čo publiku ukázať, či už z tanečného repertoára, kde je choreografom Milan Vaňuga, alebo čísla zo speváckej zložky, ktorú vedie Mgr. Slavomír Kaliňák. Veľmi pôsobivé bolo samotné otvorenie, ktoré predviedla Terézia Mantáková. Na úvod zaznela báseň od Ivana Žáka, ktorá v sebe niesla odkaz ťažkého života ľudí, ktorí budovali napríklad „Makovicu". Napojením na poéziu bola pieseň „Koly buduvali, bilu Makovicu". Výstup tohto dievčaťa bol naozaj podmanivý, napokon nečudo, recitátorka je . víťazkou Duchnovičovho Prešova. Samotná konferencierka Dr. Janette Lišivková sa snažila striedať moderovanie v jazyku takom, aká mala byt jazyková orientácia na samotnom pódiu. Nemôžem však nespomenúť aspoň sčasti vystúpenie seniorov - Sami sebe z klubu dôchodcov, ktorých vedie Vlasta Graichmanová, už od roku 1994, a dnes má toto hudobno-spevácke zoskupenie 20 členov. Predviedli naozaj krásny profesionálny výkon v ešte krajšom krojovom prevedení, ktoré si sami zhotovili zo zarobených peňazí. Myslím, že investícia stála zato. Moje dojmy z tohto podujatia boli veľmi príjemné. Dobrá organizácia, ešte lepšie počasie a vysoká návštevnosť okolo 1 300 ľudí, tešila všetkých navzájom. Ľudia tu mohli prežiť krásnu prázdninovú nedeľu, ktorú som pocítila aj ja.