Popieraný rómsky holokaust

Perzekúcie Rómov počas druhej svetovej vojny boli takmer pol storočia tabuizované.

Verejnosť o faktoch týkajúcich sa osudu európskych Rómov nevedela nič a historici sa téme venovali tiež len okrajovo. Nezabudli iba pozostalí, ale ich hlas nebol vypočutý.

K zmene prístupu prichádzalo pozvoľna, v západnej Európe skôr, v bývalom Československu až po novembri 1989. Vďaka rozsiahlym výskumom historika Ctibora Nečasa však základná faktografia bola spracovaná už v 80. rokoch, vrátane opisu priebehu a rozsahu perzekúcií. Počet rómskych obetí z Českej republiky sa odhaduje na vyše 6 000, čo bolo asi 90 percent z celkovej populácie Rómov. Politika v Protektoráte Čechy a Morava kopírovala prístupy nacistického Nemecka. Spočiatku išlo o zákaz kočovania a zriadenie pracovných táborov, do ktorých umiestňovali mužov. Od augusta 1942 boli celé rómske rodiny vrátane detí a starých ľudí internované v koncentračných táboroch.

Rómov z Čiech deportovali do tábora Lety v okrese Písek a tých z Moravy do Hodonína pri Kunštáte v okrese Blansko. Zlé podmienky a neľudské zaobchádzanie zo strany českého vedenia tábora spôsobili smrť stoviek zaistencov. Ostatných deportovali do nemeckých nacistických vyhladzovacích táborov, takmer 2 000 z nich do Autschwitz-Birkenau, kde väčšina tragicky zahynula.

Na mieste zaisťovacieho tábora v Hodoníne pri Kunštáte sa už koncom 60. rokov sporadicky stretávali tí, čo prežili, vznikol tam aj prvý pamätníček. Areál sa po mnohých rokoch podarilo získať do správy najskôr Národného pedagogického múzea a knižnice Jána Amosa Komenského a vlani prešiel pod správu Múzea rómskej kultúry v Brne. Vzniká tam expozícia opisujúca holokaust Rómov.

Pri juhočeskej obci Lety odhalili pamätník roku 1995 za účasti vtedajšieho prezidenta Václava Havla. Ale na území bývalého koncentráku stál veľkokapacitný závod na chov ošípaných. Až do roku 2017 trvali rokovania, kým sa podarilo uzatvoriť zmluvu o vykúpení priestoru do vlastníctva štátu, aby tam mohli zriadiť pietne miesto.

Prečo na tom tak veľmi záležalo? Lebo ide o miesto, kde zomierali ľudia pre farbu svojej pleti. Miesto, kde v neoznačených hroboch dodnes spočívajú ich telesné ostatky. Miesto, kde sa v slušnej spoločnosti patrí vytvoriť priestor na pietu.

V Českej republike však zaznievajú hlasy, ktoré fakty o existencii koncentračných táborov pre Rómov spochybňujú. Existuje tendencia celú zodpovednosť preniesť na Nemcov alebo zdôvodňovať, že Rómovia si to zaslúžili, lebo boli neprispôsobiví.

Je veľmi nebezpečné, ak takéto hlasy zaznievajú aj od politických špičiek. V roku 2005 prezident Václav Klaus zľahčoval princíp existencie koncentračného tábora. Roku 2016 vtedajší minister financií a súčasný premiér v demisii Andrej Babiš tvrdil, že nešlo o koncentračný, ale „iba“ o pracovný tábor. Vrchol popierania holokaustu Rómov v Česku predstavujú najnovšie výroky Tomia Okamuru a iných jeho kolegov zo strany Sloboda a priama demokracia. U nás v tomto smere vynikajú príslušníci Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko.

Znevažovanie rómskych obetí nezostalo bez ohlasu. Bolo podaných niekoľko trestných oznámení, zdvihla sa vlna odporu nielen medzi rómskymi aktivistami, ale aj z radov obyčajných ľudí. O čom však svedčí táto situácia? Poukazuje len na to, ako veľmi potrebujeme pamätníky aj na Slovensku, ktoré by pripomínali hrôzy rasového vyvražďovania, a múzeá holokaustu, ako veľmi potrebujeme pietne miesta, ktoré by formovali verejnú mienku a súčasne varovali, kam až môže zájsť etnická netolerancia.

Rozdúchavanie nacionalistických vášní, znevažovanie menšín a politiky založenej na nenávisti viedli k druhej svetovej vojne. Popierať holokaust znamená zabúdať na milióny zavraždených, ale aj tých, čo prežili, pošliapať ich pamiatku a znevážiť obete nacizmu a fašizmu.

Zuza Kumanová, etnografka, Pravda  

Zdroj: 
https://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/459096-popierany-romsky-holokaust/