Poslanec Mikuláš Krajkovič o rýchlostnej ceste R4

„Ján Počiatek môže byť zárukou ukončenia červeno-modrého variantového marazmu“

V poslednej dobe hladinu regionálnej verejnej mienky, internetových a facebookových diskusií rozvírilo vyjadrenie  ministerstva dopravy o zastavení prípravy projektov pre R4. A akože ináč, tému hneď uchopili  miestni a regionálni politici, ktorí sa predháňali v mediálnych  vyhláseniach a diskusiách na soc. sieťach, aké je to zlé rozhodnutie, ako  vláda zastavila stavbu, tak potrebnú pre región a ako im záleží na rozvoji regiónu aj v tomto kontexte. Pripusťme, že je to tak. Avšak vo vyjadreniach mi chýbala elementárna znalosť problematiky, ktorú buď neovládajú, alebo nepovažovali za potrebné komunikovať. Možno, že to v kontexte blížiacich sa volieb do VÚC  ani nie je podstatné. Ja som však absolvoval sériu stretnutí s kompetentnými predstaviteľmi, Ľubom Vážnym, Jánom Počiatkom a ľuďmi z ministerstva dopravy, kde som sa zaujímal o aktuálny stav po zastavení prípravy projektov pre spomenutú rýchlostnú komunikáciu. Mám k dispozícii množstvo materiálov, vyjadrení, výpočtov a predmetných analýz, ktorými nechcem zaťažovať čitateľov. Teraz priamo k tomu, čo je potrebné, aby verejnosť vedela o R4, jej  príprave, ale aj istých, nazvem to regionálnych geopolitických súvislostiach prípravy, alebo lepšie povedané neprípravy tejto stavby.

V prvom rade pripomeniem, že cestný ťah bol, je a bude v medzinárodnej sieti ciest, či už TEN-T, TEM alebo v sústave tzv. E-ciest. To znamená, že možnosť čerpať prostriedky z EÚ mala SR v programovom období 2004 - 2006 alebo v súčasnom období 2007-2013, kde ide o prioritnú os 5.1 rýchlostné cesty. Z toho vyplýva, že nie je problém niekde na papieri ,či koridor alebo variant je taký alebo iný, tých je v kontexte Európy množstvo, ale príprava stavby. Tu sa treba jasne opýtať, čo robili a urobili v tých časoch kompetentní,  v príprave stavieb. Rovno poviem, že okrem zmeny variantov absolútne nič. To znamená , že ak by sme teoreticky mali stavebné povolenia na celú R4, štát by ich s radosťou začal stavať, keďže nevie vyčerpať prostriedky EÚ v prioritnej osi určenej na cesty I. triedy a rýchlostné cesty.

Záverom konferencie ministrov dopravy Litvy Poľska, Slovenska a Maďarska z Lancutu dňa 27.11.2006 bolo rozšírenie Transeurópskej dopravnej siete vytvorením najkratšieho  spojenia pozdĺž osi sever- juh. Pôvodný variant v súlade so závermi Lancutskej konferencie bol v  koridore cesty I/73,čo zodpovedá “červenému“ variantu tak, ako bola určená v medzinárodnom ťahu E371 a ako doplnkový východný koridor európskych multimodálnych dopravných koridorov, ktoré sa stali súčasťou transeurópskej dopravnej siete TEN-T. O “modrom“ variante v podstate rezort  dopravy pod vedením P. Prokopoviča rozhodol v roku 2004 preradením pôvodnej cesty II. triedy na Stropkov, II/558 na cestu I. triedy I/15. Ak sa chceme baviť o konkrétnej zodpovednosti, tak ukážme palcom na toho, kto prvýkrát zmenil trasovanie stavby a nakreslil nový, takzvaný modrý variant.

Potom sa vráťme do roku 2010, keď po voľbách rezort dopravy pod vedením Jána Figeľa informoval o opätovnom prehodnotení pozitív a negatív červeného a modrého variantu vedenia rýchlostnej cesty R4 Svidník - Prešov. Vtedajší záver bol, že modrý variant je lepší a Figeľov rezort sa k nemu vrátil. A tak sa prehodnocovalo a vracalo k farebným variantom podľa toho, ktorý politik z ktorej časti regiónu bol aktuálne vo vedení rezortu. A v tom prehodnocovaní sa zabudlo na praktickú prípravu stavieb, výkupu pozemkov, stavebných konaní, konaní ohľadom vplyvov na životné prostredie a podobne. Od toho totiž závisí naša schopnosť čerpať prostriedky z fondov EU v jednotlivých programovacích obdobiach.  Musíme si jasne uvedomiť, že na výstavbu cesty R4 štát nemá finančné prostriedky a je teda závislý od prostriedkov EÚ. A je celkom logické, že ten kto poskytuje finančné prostriedky, tak ten určuje aj podmienky. A tu už končí politikárčenie, osobné a regionálne záujmy idú bokom. EK vyžaduje vypracovanie štúdie realizovateľnosti, ktorej predmetom bude posúdiť všetky aspekty efektívnosti  a mnohých ďalších rizík, výhod a nevýhod obidvoch variantov.

Na záver treba ešte jasne dodať, že projekt výstavby cesty R4 sa nezastavil, cesta je súčasťou našich medzinárodných dohôd, len sa dopracujú štúdie podľa požiadaviek EK. Projektu nepomôže ani mediálne predvádzanie sa, ani výlety do Bruselu a mnohé ďalšie aktivity nekompetentných osôb. Projekt závisí od seriózneho a nezávislého posúdenia obidvoch variantov. Minister Počiatek ma na našom rokovaní ubezpečil, že jeho rezort urobí všetko preto, aby sa vypracovali seriózne štúdie, na základe ktorých sa vypracuje príprava stavby a projekt pre čerpanie prostriedkov EU. Nech už to bude akýkoľvek variant, ak to seriózne štúdie ukážu, hlavné je, aby sa projekt výstavby už konečne posunul dopredu. Minister Počiatek ma ubezpečil, že bude osobne  dohliadať na celý proces.

Zároveň sme sa dohodli na pravidelných konzultáciách počas celého procesu. Istou výhodou je, že rezortný minister je nad vecou a môže byť zárukou ukončenia tohto  dlhoročného červeno-modrého variantového marazmu.

Mikuláš Krajkovič,
poslanec NR SR za SMER-SD