Poslanec PSK Milan Cocuľa hodnotí štyri roky svojho pôsobenia v krajskom parlamente

Už o necelé tri týždne spoznáme mená troch nových poslancov Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja za okres Svidník. Znamená to, že historicky prvé funkčné obdobie regionálnej samosprávy sa pomaly, ale isto končí. Je čas na hodnotenie a bilancovanie. V nasledujúcom rozhovore poslanec PSK za okres Svidník Milan COCUĽA hodnotí celkové pôsobenie regionálnej samosprávy za uplynulé štyri roky - pozitíva i negatíva, ale aj svoje skúsenosti a poznatky.

Ako by ste zhodnotili štyri roky poslaneckej práce v Zastupiteľstve Prešovského samosprávneho kraja?
„Prvé dva roky boli roky spoznávania celého chodu regionálnej samosprávy, ktorá začínala rovnako ako aj celý poslanecký zbor. Ďalšie dva roky už boli o skutočnej poslaneckej práci, o prijímaní koncepcií v sociálnej oblasti, kultúre, o racionalizácii stredného školstva v kraji, o presune správy a údržby ciest v doprave zo strany štátu, o transformácii zdravotníckych zariadení. Potykali sme sa s veľkými problémami, najmä v regionálnom rozvoji kraja. Bolo cítiť málo pochopenia a ochoty zo strany vlády oveľa výraznejšie a intenzívnejšie vyrovnávať regionálne rozdiely v celkovej infraštruktúre medzi východom Slovenska a jeho západom s hlavným mestom Bratislava.“

Aké boli pozitíva vášho pôsobenia vo funkcii poslanca?
„Ďalšia vysoká škola. Tentoraz vysoká škola života. Naučil som sa rozumieť mnohým zložitostiam politického života, čomu som dovtedy nerozumel. Už ma prekvapuje oveľa menej veci, ako predtým, keď som nebol poslancom. Stretol som veľa vzácnych ľudí, ktorých by som bežne nestretol. A nakoniec, vytriezvel som z politiky.“

Aké boli negatíva? „Stres, vysoký krvný tlak a rok 2003, keď som sa neraz pristihol v situácii, že mám strach z toho, že môžem sedieť v base za blokovanie kruhového objazdu, odklony ciest a všetky protesty v médiách v boji proti politickej moci za zachovanie spoločensko-politického významu mesta a okresu Svidník. Chvalabohu, že nič tragické sa nestalo a všetko dobre dopadlo.“

Na čo ste najviac hrdý z toho, čo sa vám podarilo presadiť vo funkcii poslanca?
„Možno to vyznie neskromne, ale mám osobný podiel ako člen Komisie kultúry a národnostných menšín, že kultúrnym organizáciám - Podduklianskemu osvetovému stredisku a Podduklianskej knižnici sa podarilo obhájiť ich opodstatnenie aj napriek rôznym tlakom, najmä z okresu Stropkov. Fungujú s vyrovnaným rozpočtom, bez straty, a patria medzi špičkové organizácie v celom kraji. Hvezdáreň v Roztokoch sa zrekonštruovala od základov a dostala sa naspäť z Prešova do „svidníckych rúk.“ Záchrana Okresného súdu sa odštartovala na Zastupiteľstve PSK na základe môjho návrhu. Spolu s kolegom Michalom Gondekom máme podiel na tom, že transformácia svidníckej nemocnice je nasmerovaná tak, že má predpoklady stať sa špičkovým zdravotníckym zariadením, lebo sa prenajala silnému slovenskému investorovi. Podarilo sa vymeniť bezplatným prevodom objekty SOU strojárskeho a II. Základnej školy medzi Mestom Svidník a PSK. Samozrejme, tie veci sa nedajú realizovať individuálne, ale prvotné kroky boli iniciované mojimi podnetmi a návrhmi. Nespomínam rad ďalších, podľa mňa významných krokov, ktorými som ovplyvňoval organizácie a kompetencie v regionálnej samospráve v okrese.“

Čo podľa vášho názoru znamená najväčší prínos pre občanov Svidníckeho okresu z rozhodnutí, ktoré prijalo Zastupiteľstvo PSK?
„Jednoznačne prenájom svidníckej nemocnice. Cítim, že sa nebudem mýliť, ale výsledok bude veľmi zreteľný o päť rokov. Jednoznačne sa potvrdí, že transformácia, ktorá prebehla 4. októbra tohto roka, najmä zásluhou väčšiny jej zamestnancov, bude úspešná a v prospech celého regiónu.“

Je niečo, čo vás mrzí, že sa nepodarilo zrealizovať?
„Pred voľbami som si nedával nejaké konkrétne úlohy. Mojim krédom bola aktívna poslanecká práca. Myslím si, že sa nemám za čo hanbiť. Nepatril som medzi poslancov, ktorých počas funkčného obdobia v Prešove nebolo vidieť ani počuť. Skôr si myslím, že patrím medzi tých, ktorých aktivita niektorým pasívnym kolegom až veľmi prekážala. Nepodarilo sa mi pomôcť mnohým ľuďom, ktorých si veľmi vážim, ale moje poslanecké kompetencie a právomoci nestačili. Urobil som pre nich maximum, ale ani to nestačilo, aby mohli byť aspoň minimálne spokojní. Verili v moju všemohúcnosť a ja som ich musel sklamať. Neviem, či som to ako poslanec mohol ovplyvniť, ale mrzí ma najmä odchod mladých a vzdelaných ľudí z nášho regiónu, hoci je to celospoločenský trend a vyplýva z hospodárskej situácie a zvlášť v našom regióne.“

Vzhľadom na povedané, ste presvedčený, že má krajská samospráva význam pre ľudí nášho regiónu?
„Regionálna samospráva sa osvedčila v starých demokraciách, prečo by sa nemala osvedčiť v strede Európy? Bohužiaľ, reforma verejnej správy sa odklonila od pôvodného zámeru vinou tejto vládnej koalície.“

Ako hodnotíte spoluprácu s poslaneckým kolegom Michalom Gondekom?
„Hneď na začiatku volebného obdobia som avizoval, že ak si niekto myslí, že budeme mať proti sebe v rukách vojnové sekery, sa určite zmýli. Na konci volebného obdobia môžem konštatovať, že sa to potvrdilo. Aj ja, aj Michal Gondek, na niektoré problémy logicky máme iný pohľad, ale v kľúčových úlohách dôležitých pre náš okres, sme si vedeli vydiskutovať včas veci a zjednotení už ísť na samotné zastupiteľstvo. Obidvaja sme si na seba zvykli a budem, rád, aby aj v budúcnosti poslanci za okres Svidník tak pragmaticky spolupracovali ako my dvaja v historicky prvom volebnom období regionálnej samosprávy. Nech sa nevymýšľajú alternatívy, len nech sa kontinuálne pokračuje v tom, čo sme my dvaja začali.“

Čo by malo najviac platiť v ďalšom volebnom období krajskej samosprávy v našom okrese? Na čo konkrétne by mala byť zameraná najväčšia pozornosť?
„Aby všetci ťahali za jeden koniec - samosprávy obcí, miest a regiónu, aby traja poslanci okresu boli jednotní v presadzovaní záujmov väčšiny občanov. Dá sa to, len treba medzi ľudí chodiť a problémy, ktoré majú, v rámci našich možností aktívne riešiť.“

Spomedzi staronových kandidátov ste jediný, ktorý znovu kandiduje ako nezávislý. V čom vidíte výhody nezávislosti?
„Som typ človeka, ktorý má rád voľné krídla a straníckosť by mi ich pristrihla. Nezávislosť mi v tomto smere dáva veľký priestor presadzovať také záujmy, o ktorých si myslím, že pomôžu občanom a uľahčia život v okrese. Nie som individualista, rád sa poradím v kolektíve, ale napokon aj tak som sa musel rozhodovať na zastupiteľstve podľa svojho rozumu a mne dostupných informácií.“