Potlesk pre Štefana Suchého, rusínskeho básnika...

LE MILAN.
Hommage multilingue et multiculturel a Alexandr Blok
(El dragón de  gales)

(Marián Heveši) Veru, veru, hovorím si, len si nepokaz, chlapče, dojem  povrchným  čítaním, táto antológia, akokoľvek výnimočná, nie je na spôsob rýchlo-skonzumovateľnej jednohubky, aj keď je zantologizovaná z jedinej básne... Ale ako podanej! ...a nie je ona ani na plynulé čítanie v kuse, rovnako ako sa zvyčajne nečítajú v kuse literárne encyklopédie alebo slovníky...

V tejto antológii si treba listovať a čo-to aj vychutnávať... - je v nej viac ako sedemdesiat verzií jedinej, menej známej básne ruského symbolistu Alexandra Bloka (Koršun, filologicky = jastrabovitý vták haja, lat. Milvus), preloženej do viac ako šesťdesiatich najvšemožnejších jazykov...

Básnička je datovaná dvadsiatym druhým marcom 1916, teda v atmosfére prvej svetovej vojny, a v predizbe nastolenia boľševizmu (1917); niekto z editorov alebo z iniciačných prekladateľov cítil zrejme v symbolike krúžiaceho predátora memento našej nedávnej minulosti, resp. prepojenie s hrozbami dneška (nuž, dajme tomu), ale, ak môžem byť úprimný,  kľúč, ktorý bol rozhodujúci pri výbere tých-ktorých cieľových jazykov i  konkrétnych prekladateľov, je už priamo z knihy vyložiteľný ťažšie: snaha o  úplnosť to nie je, skôr pokus o výlučnosť, zrejmá a neoceniteľná orientácia (aj) na marginálne jazyky a literatúry a neraz až ich kriesenie z popola...  pars pro toto - Štefan Suchý z východoslovenského Stakčína, kde sa končia  prašné cesty a kde líšky dávajú dobrú noc, posunul svojím prekladom Blokovej  básne kodifikovanú, z popola sa dvíhajúcu rusínčinu k svetovému jazykovému  kontextu; aj samotný preklad je (a to jeden z mala v celej knižke) preklad  naozaj básnický, spĺňa kritériá - ako by povedal nejaký ušatý akademik -  autorského gesta: medzi prekladmi do jazykov, ktorým trošku rozumiem  (vrátane slovenčiny), žiari Suchého výkon ako hviezda prvej veľkosti. Zvyšok  poteší skôr lingvistov, možno i literárnych komparatistov, menej už asi  priamych, vášnivých konzumentov poézie. Antológia vznikla viac-menej na  princípe akejsi riadenej náhodnosti, ale prihováram sa za to, aby takýchto  „náhodností" vznikalo čo najviac.

 

Александр Блок
 
Коршун (1916)
 
Чертя за кругом плавный круг,
Над сонным лугом коршун кружит
И смотрит на пустынный луг.-
В избушке мать, над сыном тужит:
«На хлеба, на, на грудь, соси,
Расти, покорствуй, крест неси».
 
Идут века, шумит война,
Встает мятеж, горят деревни,
А ты всё та ж, моя страна,
В красе заплаканной и древней.-
Доколе матери тужить?
Доколе коршуну кружить?

------------------

Ґая

Острячі у люфтï крыло,
Над смутным селом кружыть ґая,
Земля і небо застыло.-
А в хыжцï мати сына гаять.
"На хлïба, на груди ссий,
Лем бы-сь в покорï нïс хрест свій."

Пруть войны по земли святій,
Час планства рихтує тайнï,
Ты все тот самый, краю мій,
В заплаканій красотï давній.-
Докы матери смутити?
Докы ґаям люфт чорнити?
 

Version en ruthénien: Štefan Suchý

---------------------


Коршун

Сонлива лука,
За колом плавне коло,
То коршун кружляє
То поглядає
Пустельну луку.
В хатині мати над сином тужить:
"На хліба, на, на, груди смокчи,
Рости покірно хрест неси".

Йдуть віки, гримить війна,
Бунтують, палають села,
А ти, така ж сама, моя країно,
Краса засмучена, та старoвинна.-
Доколи матінко тужитиме?
Доколи коршун кружлятиме?


Versionn en ukrainien: Ekaterina Kondrattsova




Zdroj: RAK  Revue aktuálnej kultúry č.10/2011