Potraviny v koncovej obci prežili 30 rokov, teraz končia

Majiteľ kŕmi chlebom zajace.

Dobré časy už boli, zákazníkov je málo.

NECHVÁLOVA POLIANKA. Do koncovej obce na okraji Humenského okresu a v tesnom dotyku so Sninským sa dostanete po troch kilometroch po odbočení z hlavnej cesty.

Nechválova Polianka je jednou z mála malých obcí, ktoré sa vyhli takzvanej potravinovej púšti, teda že by ostala bez predajne potravín.

Bývalá budova Jednoty, v ktorej bola vedľa obchodu aj krčma, ale skončila už pred rokmi, stojí v centrálnej časti obce.

Hneď oproti je autobusová zastávka, vedľa kostol, pár desiatok metrov ďalej zase obecný úrad.

Dlhoročný majiteľ potravín Ján Max prichádza z blízkeho domu na bicykli. Je krátko po pol tretej. To je čas, kedy sa v obci popoludní opäť otvára obchod.

Vonku je stupeň nad nulou. Sneží. Je štvrtok, deň pred Veľkým piatkom.

S nami pri vchode do obchodu stojí jeden z miestnych obyvateľov. Prišiel si kúpiť pivo.

Nepredá ani rožky či chlieb
Ján Max je zhovorčivý a ochotný, vidieť na ňom roky praxe so zákazníkmi. Stojí za pultom v obchode, ktorý spolu s manželkou prevádzkuje od roku 1994.

Obaja sú už v dôchodkovom veku, on má 71, jeho manželka 66 rokov.

Hneď na začiatku nás prekvapí slovami, že tento rok s predajom končí.

Hodnotí, že obchod v tak malej obci je skôr stratou ako ziskom.

„Viete, aké je to rizikové? Nedarí sa. Objednáme päť chlebov a ešte nám dva ostanú. Aj z pondelka je chlieb a to je dnes štvrtok. V stredu prišiel ďalší. Prídem domov a kŕmim s ním zajace.“

Týždenne dovezú do obchodu sto rožkov. Max podotýka, že ani tie sa nepredajú.

Je presvedčený, že ak by mal niekto dochádzať do obchodu z domu mimo obce, tak sa mu miestne potraviny prevádzkovať neoplatí.

„My tu hneď bývame, takže je to iné. Prídem aj z domu. Som tu o chvíľu."

Hovorí však o ťažkom podnikaní: "Je to náročné a tržby sú slabé.“

Len mesačné nájomné stojí 150 eur, platiť tiež treba elektrinu.

Bol by to výhodný nákup
Ak sa rozhliadnete po malom obchodíku založenom na pultovom tovare, nájdete v ňom všetko potrebné na základný nákup - olej, pečivo, cestoviny, korenie, konzervy, mlieko či tvaroh, sladkosti a drogériu.

A ceny sa rovnajú tým v supermarketoch.

Horalky stoja 50 centov, konzerva kukurice 80 centov, zavárané šampiňóny 1,10 eura, cestoviny 60 centov.

Teda u Jána Maxa, ktorý si vozí tovar z Humenného sám, by ste vedeli výhodne nakúpiť.

Keďže roky sleduje spotrebiteľské správanie miestnych, dokáže porovnať, čo sa zmenilo.

„Menej u nás nakupujú. Radšej sadnú do auta a idú do Humenného či Sniny. Napríklad v utorok majú v supermarkete tatársku omáčku v akcii za 1,69 eura a my ju pritom máme za 1,20. A sem neprídu, ale idú tam.“

Snina je od Nechválovej Polianky vzdialená asi 11 kilometrov, Humenné 24.

Do Zubného, kde je tiež obchod, je to približne 5 kilometrov.

Raj tam nenašiel
Max pokračuje, že v najlepších časoch predal 20 prepraviek piva týždenne.

Otvorené bolo aj večer, prišli tiež ľudia z vedľajšej dediny.

„Dnes k nám prídu po pivo traja chlapi. Všetko pomrelo. Aj krčmu sme preto zatvorili.“

Podľa posledného sčítania obyvateľov v roku 2021 žije v obci 74 ľudí, z toho 42 mužov a 32 žien.

Priemerný vek je takmer 55 rokov. Ekonomicky aktívnych je 35 ľudí.

Ich obchod sa na chvíľu stal aj dejiskom filmovania. Pred pár rokmi tu točil ukrajinský štáb.

Ján Max robil najprv v krčme. Aj tú prevádzkovali s manželkou, ktorá zase predávala v potravinách.

Keď sa manželia rozhodli venovať sa len prevádzke potravín, krčmu načas prevzal jeden Sninčan.

„Zobral to na pol roka. Tiež to nechal. Myslel si, že tu bude raj...“

Možno domov dôchodcov
Koniec potravín má i ďalší podstatný dôvod.

Bývalá budova Jednoty má nového vlastníka. Je ním Sninčan. Kúpil ju vlani v decembri.

Ján Max hovorí, že ju chce rekonštruovať.

Odhaduje, že tak spraví niekedy v júni. Záležať bude na dohode s novým majiteľom.

Ten bol podľa Maxa prístupný a dohodol sa s nimi, že v budove môžu ostať.

Čo urobí s ešte stále bohatými zásobami svojho obchodu?

„Tovar chcem dopredať. Čo sa nepodarí, zoberieme si domov a postupne to spotrebujeme.“

Starosta hovorí o menších potravinách
Starosta Vladimír Megela (Smer-SD) považuje miestne potraviny za dobrú službu.

Uvedomuje si však, že veľa ľudí chodí nakupovať do Sniny a Humenného: „Otáčajú každé jedno euro.“

Nový majiteľ chce podľa jeho informácií prestavať bývalú budovu Jednoty na dom dôchodcov.

„Ale potraviny chce určite ponechať, len by mali byť menšie ako teraz. Dokonca by tam malo vzniknúť aj niečo také ako bufet.“

Slabú nákupnú silu nezachraňujú ani chalupári, ktorí skúpili niekoľko starších domov a zrekonštruovali ich.

Do obce chodia skôr sezónne. Megela hovorí, že v lete je ich v obci viac.

Keďže prichádzajú autom, väčšinou už aj s kufrom plným nákupu.

Potravinové púšte
Potraviny v malých obciach zanikajú a nové už nevznikajú.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) urobilo pred tromi rokmi prieskum o potravinovej neistote u vidieckeho obyvateľstva.

Mikroregióny bez potravín nazvalo potravinové púšte. Ide o asi sto obcí s menej ako 500 obyvateľmi. Spolu v nich žije asi 21-tisíc obyvateľov.

Dediny sa vyznačujú slabšou kúpnou silou a predajcovi sa tak neoplatí kvôli strate prevádzkovať kamenný obchod.

ZMOS navrhlo, aby sa potravinová pomoc realizovala ako služba verejného záujmu. Obchodu na vidieku by tak podľa neho mal pomôcť štát.

Existujú rôzne formy pomoci, ako by sa dal problém potravinových púští riešiť.

Napríklad cez pojazdné predajne, miesta doručenia, kde ľuďom príde objednaný tovar, alebo kamenné predajne.

Podľa ZMOS–u by predaj v týchto obciach malo podporiť ministerstvo pôdohospodárstva.

Ako jedno z najlepších riešení označil pred časom Martin Katriak, ktorý je predseda Zboru poradcov agroministra Samuela Vlčana (nominant OĽaNO), pomoc vo forme úľavy na daňových odvodoch, úľavy z dane z nehnuteľnosti či úľavy z prenájmu.

Ako ukázal prieskum ZMOS-u, malé obce na nachádzajú v 65 slovenských okresoch, prevažne na východnom Slovensku.

Podiel malých obcí v okrese Medzilaborce je viac ako 90 percent. V okresoch Svidník a Stropkov je to viac ako 80 percent a v okrese Sobrance viac ako 70 percent.

Katarína Gécziová, zástupkyňa šéfredaktora

zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23155872/potraviny-v-koncovej-obci-prezili-30-rokov-teraz-koncia-majitel-krmi-chlebom-zajace.html

foto:
Ján Max prevádzkuje potraviny v Nechválovej Polianke od roku 1994, teraz chce skončiť. 
(autor: Korzár/Katarína Gécziová)