Potvrdené. Deväť nemocníc z východu dalo ministerstvo na spodok svojho zoznamu

Povinné programy nemajú, chcú doplnkové.

VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo prvú fázu novej kategorizácie nemocničnej siete.

V rámci nej sú nemocnice rozdelené do piatich skupín podľa rozsahu starostlivosti, ktorú poskytujú.
 
Zo všetkých nemocníc, ktoré na Slovensku fungujú, približne polovicu zaradili do druhej až piatej, teda najvyššej úrovne.

S týmito zariadeniami budú musieť uzavrieť zmluvu zdravotné poisťovne, lebo majú štátom nariadené povinné medicínske programy.

Zvyšné nemocnice na najnižšej, prvej úrovni však už nemajú štátom nariadené povinné programy.

Poisťovne tak s nimi nebudú musieť uzavrieť zmluvu a časom sa niektoré môžu dostať až na úroveň doliečovacích ústavov.

Päť skupín
V piatej a štvrtej úrovni sú vysokošpecializované nemocnice, ktoré sa okrem štandardnej starostlivosti budú venovať starostlivosti s veľmi nízkou početnosťou, napríklad v oblasti kardiochirurgie či neurochirurgie.

V tretej úrovni je komplexná akútna aj plánovaná starostlivosť.

„Nosná časť siete však bude tvorená nemocnicami prvej a druhej úrovne. Napríklad až 75 percent všetkých hospitalizácií naďalej zostane na bedrách nemocníc druhej úrovne,“ vysvetľuje minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).

Päť podmienok
Podľa výsledkov prvej fázy kategorizácie bude jedna nemocnica piatej úrovne (bratislavská univerzitná), tri nemocnice štvrtej (napríklad košická univerzitná), deväť nemocníc tretej úrovne, 33 nemocníc druhej úrovne a 42 nemocníc prvej úrovne a špecializovaných nemocníc.

Pri zaraďovaní nemocníc do jednotlivých úrovní sa zohľadňovalo päť podmienok: počet potenciálnych pacientov v rámci spádovej oblasti nemocnice, časová dostupnosť zariadenia, plnenie minimálnych počtov úkonov, špeciálne personálne zabezpečenie a existencia povinných programov.

Protestovali všade
Podľa zverejneného zoznamu by na východe Slovenska malo byť viacero nemocníc najnižšieho, prvého typu, teda tzv. komunitné.

Ide o Železničnú nemocnicu v Košiciach, o nemocnice AGEL v Krompachoch, Levoči a Kežmarku, o nemocnice Svetu zdravia v Trebišove, Svidníku a Vranove nad Topľou, o nemocnicu v Kráľovskom Chlmci a mestskú Nemocnicu Snina.

Okrem toho o kategorizácii špecializovaného Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch ešte rozhodne ministerstvo neskôr, v prvom štvrťroku 2023.

V začiatkoch reformy sa o komunitných nemocniciach hovorilo, že nebudú poskytovať akútnu starostlivosť a budú slúžiť len ako doliečovacie zariadenia.

Vo všetkých kútoch východného Slovenska sa preto zdvihla vlna nevôle nielen zástupcov nemocníc, ale aj miestnych a regionálnych samospráv i obyvateľov.

Proti zmene regionálnej nemocnice, teda akútnej nemocnice druhého typu, na komunitnú - prvého typu, rôznymi formami protestovali vo Vranove nad Topľou, Snine, Trebišove, Kežmarku, Levoči, Krompachoch, Kráľovskom Chlmci i Svidníku.

Pilier reformy
Rozdelenie nemocníc do piatich úrovní pokladá rezort za hlavný pilier reformy nemocníc na Slovensku.

Očakáva od nej stabilizáciu a vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti, garantovanie čakacích lehôt na plánovanú starostlivosť a odzvoniť by malo ére „hľadania lekára po známosti“.

„Výsledky prvej fázy je nevyhnutné brať ako základnú kostru nemocničnej siete. V súčasnosti sú podmienene vyhodnotené len povinné medicínske programy od druhej úrovne nemocníc. V následnej fáze budú kategorizované ďalšie programy,“ informoval minister.

Znamená to, že ak konkrétne oddelenie v nemocnici nie je zaradené pod povinný medicínsky program, prvá fáza kategorizácie sa ho netýka.

Ide výlučne o základné medicínske programy, ktoré nemocnica musí poskytovať.

Doplnkové programy
V praxi to podľa rezortu znamená, že programy, ktoré dnes fungujú a nie sú uvedené v čiastkovej podmienenej kategorizácii povinných programov, pobežia naďalej a na ich kategorizácii sa bude pracovať v najbližších mesiacoch.

„Poviem to úplne exaktne smerom k pacientom a zdravotníckemu personálu. Ak vaše oddelenie patrí pod program, ktorý nie je zaradený do prvej fázy predbežnej kategorizácie, v žiadnom prípade to neznamená, že sa oddelenie automaticky ruší alebo sa plánuje zrušiť. Nie je priestor pre obavy či pochybnosti, pretože nie je cieľom reformy rušiť dobre fungujúce oddelenia,“ vysvetľuje Lengvarský.

Zverejnený zoznam obsahuje minimálny počet povinných programov pre jednotlivé nemocnice, maximálny počet nepovinných a doplnkových programov a zároveň aj zoznam doplnkových programov, ktoré jednotlivé nemocnice majú záujem poskytovať od roku 2024.

Ďalšie medicínske programy nad rámec povinných plánuje rezort zdravotníctva zverejniť v prvom štvrťroku 2023.

Povinne ich zazmluvnia
Minister doplnil, že nemocnice so schválenými medicínskymi programami budú povinne zazmluvnené všetkými zdravotnými poisťovňami.

To v praxi znamená, že zariadenia nebudú musieť pravidelne vyjednávať s poisťovňami o rozsahu starostlivosti a pacient nebude musieť riešiť, či jeho poisťovňa v nemocnici danú starostlivosť uhrádza.

Kráľ: Prvé výsledky reformy sú racionálne
Sieť ProCare a Svet zdravia zo skupiny Penta je za zachovanie súčasného rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti vo všetkých svojich nemocniciach a poliklinikách naprieč Slovenskom.

„Máme za to, že nová podmienená kategorizácia nemocníc v kombinácii s doplnkovými medicínskymi programami nám to umožní na každom pracovisku, vrátane regionálnych pôrodníc, urgentných príjmov či chirurgických oddelení,“ informoval Korzár v stanovisku hovorca Tomáš Kráľ.

Sieť nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare považuje prvé praktické výsledky reformy nemocničnej siete za racionálne.

„Pri niektorých našich pracoviskách však budeme žiadať zohľadnenie regionálnych špecifík, aby poskytovanie zdravotnej starostlivosti v konkrétnych odbornostiach nebolo z pohľadu budúcnosti lokálne ohrozené,“ doplnil Kráľ.

Konkrétne ide o zaradenie galantskej nemocnice do druhej kategórie a podporu doplnkového programu vaskulárnych intervencií v rámci michalovskej nemocnice.

Kráľ zdôraznil, že ich primárnou úlohou je stabilizovať personálnu situáciu a neustále zvyšovať kvalitu siete pre pacientov i zamestnancov.

O vyjadrenie sme požiadali aj AGEL. Na stanovisko čakáme.

Spoliehajú sa na doplnkový program
Po opakovaných stretnutiach na ministerstve zdravotníctva má konateľ Nemocnice Snina Andrej Kulan viac pozitívnych informácií ako pred rokom.

Mestská nemocnica na hraniciach Schengenu s Ukrajinou má byť zdravotníckym zariadením prvého typu.

„Argumentovali sme rozľahlosťou regiónu, nepriaznivými klimatickými podmienkami, nedostupnosťou akútnej nemocničnej zdravotníckej starostlivosti do 45 minút, migračnou či vojnovou krízou. Aj napriek tomu nás dali do jednotky,“ hovorí.

„Mnohé programy, ktoré vykonáva napríklad „dvojková“ nemocnica v Humennom, budeme vykonávať aj my v Snine. Dostali sme z ministerstva o tom písomné vyrozumenie a prísľub,“ vysvetľuje Kulan.

O aké programy presne pôjde, bude známe až v prvých mesiacoch budúceho roka. Kulan verí, že dobre fungujúce chirurgické, interné, detské oddelenia či oddelenie akútnej a intenzívnej medicíny budú pokračovať.

„Máme na to personálne i prístrojové vybavenie. Ak budú doplnkové programy schválené, zazmluvnia ich zdravotné poisťovne,“ dodáva.

Otázne je fungovanie pôrodnice, keďže Sninská nemocnica má ročne len približne tristo pôrodov.

„Uvidíme, ako to dopadne. Veľké zmeny však neočakávame,“ dodáva.

Definitívne rozdelenie nemocníc by sa malo potvrdiť do júna budúceho roku.

Podľa nových pravidiel by zdravotnícke zariadenia mali fungovať od roku 2024.

Jana Otriová, redaktorka

zdroj:
https://korzar.sme.sk/c/23103729/potvrdene-devat-nemocnic-z-vychodu-dalo-ministerstvo-na-spodok-svojho-zoznamu.html?

foto: (zdroj: SME)