Pouličný predaj ukrajinských liekov a výživových doplnkov je nelegálny

 

Cukríkový biznis, ktorému sa donedávna darilo v uliciach Humenného, je čiastočne v útlme. Ženy z Ukrajiny sa ale vynašli. Za miesto na chodníku už neplatia mestským policajtom obligátnou pokutou, ale s taškami sa „na tajnáša“ pohybujú po celom meste. Poniektoré v nich prinášali aj lieky a výživové doplnky. Podľa Ondreja Sukeľa, prezidenta Slovenskej lekárnickej komory, je takýto predaj protizákonný, kupujúci tak môžu pokojne nakúpiť aj falošné lieky.

 

HUMENNÉ. Polícia nedávno rozohnala na zeleninovom trhovisku tri ženy z Ukrajiny, ktoré tam predávali lieky. Dve mladšie utiekli a na mieste nechali viac ako 70-ročnú Annu.

 

Pouličná lekáreň na trhu?

Pani Anna mala v taške lieky, ktoré ponúkala na predaj okoloidúcim ľuďom. Mnohí brali túto situáciu ako samozrejmú, až kým ju z miesta neodviedli policajti. „Polícia v uvedenej veci prijala oznámenie, okolnosti sú preverované a v zákonnej lehote bude vo veci rozhodnuté. Udalosť dokumentuje Obvodné oddelenie Policajného zboru Humenné ako priestupok proti verejnému poriadku,“ informovala prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Migaľová. Podľa Ondreja Sukeľa, prezidenta Slovenskej lekárnickej komory, nie je situácia štandardná a celá takáto činnosť žien z Ukrajiny je nelegálna. „V princípe aj nejaká hranica tej nelegálnosti by mala existovať a tá hranica je v prípade nejakých potravín, výživových doplnkov a zvlášť liekov ďaleko prekročená. Preto štát v prípade tohto sortimentu zabezpečuje oveľa prísnejšie podmienky uvádzania na trh, ako je to v prípade bežného podnikania, bežného predaja. V tomto prípade možno hovoriť o oveľa závažnejšom porušení nejakých predpisov, ako sú  finančné, colné a podobne,“ povedal Sukeľ.

 

Predávať lieky nie je pre našinca jednoduché

„Zaobchádzanie s liekmi v SR sa riadi podľa Zákona o liekoch. Zaobchádzanie s liekmi môže prebiehať na viacerých úrovniach od výroby, cez distribúciu, až do poskytovania lekárskej starostlivosti.  Každý subjekt, ktorý zaobchádza s liekmi, výživovými doplnkami, diatetickými potravinami, zdravotníckymi pomôckami musí splniť podmienky zákona o liekoch a to sú primárne odborná spôsobilosť a priestorová spôsobilosť. Posudzuje to Štátny ústav pre kontrolu liečiv, povolenie na zaobchádzanie s liekmi vo verejnej lekárni vydáva samosprávny kraj,“ popísal Sukeľ. Koľko liekov k nám môžu prenášať cudzinci? Je to nejakým spôsobom limitované? „V rámci Európskej únie to limitované nie je, je tu voľný pohyb tovaru a služieb. Keďže Ukrajina nie je členom Európskej únie, takej ťažko povedať, akým spôsobom tu oni dokážu tie objemy cez hranicu previesť, pretože predpokladám, že colné podmienky by mali zohľadňovať osobnú spotrebu. Takže pokiaľ oni dokážu v nejakom väčšom množstve prevážať cez slovenskú hranicu nejaké „produkty liečivého charakteru“, tak je tu otázka aj na tie kontrolné orgány colného typu,“ povedal.

 

Komu sa predaj oplatí?

O tom, aká je cena liekov na Ukrajine, Sukeľ prehľad nemá. Preto nechcel porovnávať, či sa kúpa takéhoto lieku na ulici našincovi oplatí. „Keď si však zoberieme, aká je ekonomická situácia u nás a na Ukrajine, kde je ďaleko horšia ako u nás, tak je vysoko pravdepodobné, že tie produkty budú lacnejšie, aby ich vôbec niekto na Ukrajine dokázal kúpiť a zabezpečiť. Takže pokiaľ im sa to oplatí tam nakúpiť, priniesť to sem, predávať, tak zrejme ten profit bude dostatočný, aby sa im to oplatilo,“ povedal.

 

Registráciou liekov chránime pacientov

Prvou podmienkou pre predaj lieku na Slovensku je registrácia, či už Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, alebo Európskou liekovou  agentúrou. Registrácia je veľmi komplikovaný proces, kde výrobca musí deklarovať jednak bezpečnosť, účinnosť, musí preukázať klinické skúšanie. Vlastne je to obrovské množstvo dokumentácie, ktorá zabezpečí to, aby spotrebiteľ – pacient nebol vystavený nejakému riziku, ale zároveň, aby  mu  liek aj pomohol. Teda nedokladujeme len nejakú bezpečnosť, ale aj samotnú účinnosť. V prípade výživových doplnkov Úrad verejného zdravotníctva posudzuje práve bezpečnosť, výrobný proces a to, aby produkt spĺňal podmienky uvedené na trh ako potraviny. Takže na to sa vzťahuje legislatíva potravinárska,“ vysvetlil Sukeľ.

 

Čierny trh a falzifikáty liekov

 „Trh s falošnými liekmi a výživovými doplnkami funguje celosvetovo, nie je to len špecifikum ani Ukrajiny, ani nás. Vo vysokom objeme existujú aj falošné lieky aj falošné výživové doplnky. Majú s tým problém výrobcovia , ktorí tým prichádzajú o nejakú časť svojho obratu a zároveň aj spotrebiteľ. Preto momentálne prebieha v Európskej únii aplikácia smernice o falošných liekoch, ktorá by už v roku 2018 aj na Slovensku mala dôkladne zabezpečiť to, že do toho legálneho distribučného reťazca sa nedostane ani krabička niečoho, čo nespĺňa podmienky uvedenia na trh. Samozrejme, predpokladám ten čierny trh, ako tu paralelne fungoval, bude fungovať aj naďalej, už s cigaretami, či už s výživovými doplnkami, ale to už  je otázka na orgány, ktorých úlohou je potláčať práve nelegálny obchod,“ povedal Sukeľ. „Na nelegálnom „čiernom“ trhu sú najčastejšie vyhľadávané psychotropné látky, príprava na podporu erekcie a silné analgetiká. V prípade čierneho trhu sa nemôžete sťažovať nikde na nič, takže je to už otázka, kto takýmto produktom dôveruje, lebo je to vždy riziko jednotlivca, ktorý sa nechá týmto spôsobom „liečiť,“ uzavrel Sukeľ.

 

Anna Kornajová, foto: korn, sv