Pôvodní vlastníci netušia, čo sa deje s ich lesmi

Anna KOŠUTHOVÁ

Lesy v katastri obce Príkra (okres Svidník) zmenili majiteľa bez toho, že by o tom vedeli ich predchádzajúci vlastníci. Na parcele s výmerou 182 hektárov už roky ťaží a speňažuje drevo Pozemkové spoločenstvo - Združenie vlastníkov lesa Príkra.

Keď sme sa zaujímali, či je spomínané spoločenstvo registrované ako právny subjekt na Obvodnom lesnom úrade (OLÚ) v Stropkove, dozvedeli sme sa toto: "Majú nájomné zmluvy, registrujeme ich tak, ako sme dokumentáciu zdedili po odbore pozemkovom, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na bývalom Okresnom úrade v Svidníku. Nájomné zmluvy zákon povoľuje. Našou povinnosťou nie je skúmať ich vlastnícke práva, ale sledovať hospodárenie v lese," uviedol prednosta Štefan Mičko.

Spomínané spoločenstvo získalo lesy vydržaním, teda vyhlásením, že lesy užívali. Les, medzi miestnymi známy ako Magala, však má dedičov pôvodných vlastníkov, ktorí žijú v Poľsku, na Ukrajine, dokonca aj v Anglicku a Kanade. K majetku sa prihlásila dokonca aj rodina Magalovcov, ktorá mala v spomínanom lese najväčší podiel aj pílu. Užívanie a ťažbu dreva v tom istom katastri obce Príkra paralelne riešia dvaja advokáti. V prvom prípade zastupuje pôvodných vlastníkov a ich dedičov Miroslav Korch z Humenného a v druhom Milan Gundza zo Svidníka.

"Žiadal som Krajský lesný úrad (KLÚ) v Prešove, aby urýchlene pozastavili ťažbu a výkon hospodárskej činnosti na parcele 1054, keďže zastupujem pôvodných vlastníkov, ktorí predtým žili v obci Čeremcha v Poľsku. Nič sa však nezmenilo a malá skupina takzvaných urbárnikov aj naďalej užíva cudzí les," tvrdí M. Gundza.

Dodal, že druhostupňový orgán, teda KLÚ, v októbri podal podnet na Krajskú prokuratúru v Prešove vo veci obmedzenia užívania lesa. Zároveň si vyžiadal od Obvodného lesného úradu v Stropkove potrebnú dokumentáciu. Práve tento úrad totiž spoločenstvu na základe listov vlastníctva dal povolenie na ťažbu dreva. Podľa M. Gundzu výsledkom je, že v lese sa počas 12 rokov vyťažilo drevo za milióny korún.

Súčasní užívatelia získali lesy v roku 1996 ako členovia Pozemkového spoločenstva Príkra, ktoré vzniklo dva roky predtým. Tým nesplnili podľa Gundzu najmenej jednu podmienku, ktorá by ich oprávňovala lesy vydržať. Tou je fakt, že lesy mali pred vydržaním užívať najmenej 10 rokov v dobrej viere, že im patria. "V roku 1997 došlo k zápisu vlastníckeho práva vydržaním na základe podľa môjho názoru podvodnej notárskej zápisnice a následne v roku 2002 bolo notárskou zápisnicou vydané osvedčenie, že uvedený pozemok vydržali vlastníci vedení v súčasnosti na liste vlastníctva 116 v počte 66 vlastníkov. Kladiem si otázku, podľa akého kľúča došlo k zápisu vlastníctva, ak majú nerovnaké podiely a nie sú registrovaní ako subjekt," konkretizoval svoje námietky M. Gundza a zdôraznil, že hodnota podľa jeho názoru podvodom nadobudnutého lesa je okolo 30 miliónov korún.

O stanovisko k argumentácii advokáta sme požiadali aj predsedu Pozemkového spoločenstva Príkra Jána Brenišina. Zaujímalo nás tiež, či vlastníctvo k lesu môžu právne dokázať. "Môžem hovoriť len za seba, lebo štatutárom je výbor spoločenstva. Sme registrovaní ako subjekt od roku 1996 a hospodárime podľa lesného hospodárskeho plánu. Doklady máme, inak by sme nemohli v lese robiť," tvrdí J. Brenišin. Podstatnou otázkou pre nás bol akt vydržania, keďže lesy spoločenstvo nadobudlo vyhlásením o ich užívaní. Zaujímalo nás preto, či lesy naozaj užívali 10 rokov.

"Užívali ich naši predkovia a teraz my. Rozhodne máme na parcelu 1054 plné právo," povedal nám podpredseda spoločenstva Vasiľ Grešlík. Advokát zastupujúci pôvodných vlastníkov však argumentuje, že les Magala nie je registrovaný ako celok. Ešte raz sme preto oslovili prednostu OLÚ v Stropkove Š. Mička s otázkou, či môže potvrdiť, že Pozemkové spoločenstvo Príkra má na užívanie lesa nárok. "Je to právnická osoba zaregistrovaná v roku 1996, ktorá má na spoločnej nehnuteľnosti užívací vzťah na základe nájomnej zmluvy. Vedieme ich ako obhospodarovateľov lesa podľa predložených listín," uviedol. V neformálnom rozhovore však pripustil, že osvedčenie notárskou zápisnicou nemuselo byť v poriadku, ale ich úrad ako správny orgán za to nemôže niesť zodpovednosť a akceptuje súčasný právny stav. M. Gundza chce ako advokát pre dedičov pôvodných vlastníkov vysporiadať majetok na výmere 182 hektárov a uplatniť náhradu škody, ktorú vyčísli znalec. Jeho doterajšie pokusy o zastavenie ťažby, legalizovanie vlastníctva a náhradu škody cestou mimosúdneho vyrovnania zatiaľ neboli úspešné.

Ako sa označuje a predáva drevo
V lese sa ťaží už celé roky, preto nás zaujímalo, či ľudia, ktorí sa v súčasnosti považujú za vlastníkov, majú pridelenú ciachu tak, ako káže zákon, a či sa dá pôvod a hodnota tohto dreva vypátrať. S touto otázkou sme sa obrátili na prednostu Obvodného lesného úradu v Stropkove Štefana Mička. "Ciachu majú pridelenú. Drevo sa riadne označuje," reagoval na našu otázku, ale jej číslo, alebo značku odmietol konkretizovať. Na základe týchto údajov sa dá okrem iného identifikovať aj to, či ciachu má pridelenú spoločenstvo alebo fyzická osoba. Advokát Milan Gundza však argumentoval, že ciacha podľa zápisnice č. 23 registrovanej na spomínanom úrade je zapísaná na pôvodných vlastníkov lesa v Príkrej, ale nie na les Magala. "Túto ciachu používajú neoprávnene," tvrdí.

Je to možné? "Opakujem, ciachu majú pridelenú ako Pozemkové spoločenstvo Príkra s právnou subjektivitou, ktorý užíva daný pozemok na základe nájomnej zmluvy," oponoval Š. Mičko. Rozlúštiť a dokázať pôvod vyťaženého dreva bude zrejme úlohou pre znalca v tejto oblasti, ktorý na podnet advokáta M. Gundzu bude skúmať vzniknuté škody.


Kto preverí vlastníctvo k lesu

Podnetom týkajúcim sa sporného vlastníctva urbárnikov k parcele 1054 sa v týchto dňoch zaoberá aj Krajský lesný úrad v Prešove, pričom spolupracuje s políciou. Zaujímal nás preto aktuálny stav a oslovili sme zodpovedného pracovníka Pavla Madzina. "Vybrali sme z archívu celý spisový materiál a z katastra nehnuteľností listy vlastníctva na túto parcelu. Medzi vlastníkmi je registrované Pozemkové spoločenstvo Príkra ako podielnik a ďalší spoluvlastníci. Vyzveme ich, aby zdokumentovali, na základe akého právneho vzťahu užívajú parcelu 1054 v Príkrej," reagoval na našu otázku P. Madzin.

Keď sme sa zaujímali o možný vývoj udalostí, zdôraznil, že musia vychádzať z registrácie, ktorú vykonal v roku 1996 Odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na Okresnom úrade vo Svidníku. Rozhodnutie o registrácii sa už totiž nedá zrušiť ani preskúmať, lebo trojročná lehota uplynula. "Zrušiť by sa dala len v prípade, keby polícia dokázala, že bola vykonaná nezákonným spôsobom a stal sa trestný čin," uviedol a poznamenal, že nateraz musia vychádzať zo súčasného právneho vzťahu a listov vlastníctva tak, ako sú zapísané v katastri.


V inom prípade spoločenstvo podiely vráti

Príkra/Humenné - Iným prípadom v tom istom katastri obce Príkra sa zaoberá aj advokát z Humenného Miroslav Korch. Ten však nerieši ani užívanie lesa, ani nelegálnu ťažbu, ale žiada vrátenie lesa pôvodným vlastníkom a ich dedičom.

"Za vlastníkov sa vyhlásením o vydržaní formou notárskej zápisnice nechali označiť osoby na základe predstieraných a neexistujúcich skutočností. Vyzval som ich k mimosúdnej dohode a náhrade škody. Asi 90 percent z nich ju bude akceptovať. Ani takáto dohoda však nevylučuje trestnoprávnu zodpovednosť. Ostatných budeme riešiť v občianskoprávnom konaní, keďže medzičasom niektorí zomreli," uviedol M. Korch. Dodal, že v súčasnosti sa prípadom zaoberá polícia. Riaditeľ Úradu justičnej a kriminálnej polície v Prešove Mikuláš Sopoliga postúpil trestné oznámenie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Svidníku ešte v júli tohto roku. "Po preskúmaní trestného oznámenia bolo zistené, že Združenie vlastníkov lesa - Pozemkové spoločenstvo Príkra (ide o iné spoločenstvo, než v predošlom prípade - pozn. red.), ako aj následné fyzické osoby sú podozriví z prisvojovania si cudzej veci a takýmto konaním spôsobili klientom škodu, ktorá je vyčíslená vo výške 17 539 916 korún," uvádza sa v ňom. Výšku škody vyčíslil súdny znalec Jaroslav Dutka.

Podľa M. Korcha v tomto prípade sú dôkazy jasné. V roku 1950 po otcovi Wolfovi Grauberdovi zdedili les v Príkrej o výmere 113 hektárov jeho štyri deti a ich potomkovia. Nastala však podobná situácia ako v lese Magala, keď v roku 1996 notár osvedčil vydržanie tohto lesa v prospech Združenia vlastníkov lesa, teda Pozemkovému spoločenstvu Príkra, ktoré existovalo sotva dva roky. O šesť rokov neskôr ďalším notárskym osvedčením boli na list vlastníctva č. 117 k. ú. Príkra zapísané osoby, ktoré údajne tento pozemok vydržali, hoci v tom čase už boli niektorí nebohí.

"Je preukázateľné a existujú dôkazy, že ani spoločenstvo, ani fyzické osoby nielenže nemohli byť zapísané na liste vlastníctva, ale nemôžu ani preukázať akúkoľvek oprávnenosť k lesnému pozemku. To znamená, že okolnosti predstierali a prisvojili si cudziu vec," konkretizoval fakty M. Korch.

Keď sme oslovili podpredsedu Pozemkového spoločenstva Príkra Vasiľa Grešlíka, potvrdil nám, že valné zhromaždenie rozhodlo o vrátení podielov v prospech pôvodných vlastníkov. "Naši predkovia tvrdili, že je to ich les, ale nemali sme všetky doklady, preto sme sa vzdali podielov a spolupracovali sme s advokátom. Pomohli sme mu vysporiadať vlastnícke vzťahy v katastri. Toto je iný prípad a z toho lesa sme nevzali ani jediný konár. Ťažili v ňom Lesy SR," tvrdí V. Grešlík.