POVOJNOVÉ OBETE NA MÍNOVÝCH POLIACH
Druhá svetová vojna priniesla podduklianskemu kraju mnoho nešťastia a utrpenia. Pri ústupe fašistov ostávali vypálené dediny, zmrzačené lesy, k nebu trčali trosky zničených mostov a polia strážili narýchlo zbité tabuľky: „Pozor, míny!“ Len v prvých povojnových rokoch v tomto kraji bolo zneškodnených 61 320 mín. Na mínových poliach ostalo 180 obetí. Vo vtedajšom okrese Giraltovce výbuchom mín bolo 30 osôb zabitých a väčší počet ranených. Vojnové škody vyčíslené v peniazoch predstavovali vyše 300 miliónov korún.
Plukovník vo výslužbe Václav Lulák z Prahy, vtedy ako štábny rotmajster a veliteľ jednotky vybraných 58 vojakov (títo boli po dvojročnej prezenčnej službe rozkazom povolaní na jeden rok s tým, že sa im odpustí vojenské cvičenie) už v máji 1946 dorazil do Svidníka, kde ich prijal Ján Morkovca, predseda Miestneho národného výboru vo Svidníku. Ubytoval ich v škole, nakoľko uznal, že ubytovanie mínerov je prednejšie ako školská dochádzka. Začali sa odmínovacie práce v priestore Svidník, Dukla, Nižný a Vyšný Komárnik, Medvedzie (dnes Medvedie) a Kapišová.
Bolo veľmi náročné prevádzať odmínovanie v tomto období, keď v našom regióne bola zaznamenaná prítomnosť banderovcov, ktorí prechádzali z Poľska na západ. Na mínovom poli prišiel 26.8.1946 o život 19-ročný slobodník M. Kučera z Kaznejova pri Plzni. Tešil sa, že po splnení úlohy pôjde domov. Bol živiteľom rodiny, otec bol invalid, matka nemocná a mal ešte osemročnú sestru. Mína ho roztrhala na kusy. Dnes v kamennom plote futbalového štadióna vo Svidníku je náhrobný kameň, ktorý mu zhotovili jeho kamaráti - míneri.
Pri odmínovaní zahynuli 25.9.1949 vojaci - ženisti Miroslav Dlouhy, Ján Brezovský a Pavel Mojžiška. Túto tragickú udalosť pripomína pomník pri štátnej ceste Svidník - Dukla, pred odbočkou do Kapišovej. Mimoriadne zásluhy na zneškodňovaní i delaborácii vojnovej munície majú pyrotechnici z kriminálneho oddelenia Verejnej bezpečnosti v Košiciach mjr. Ján Kosť, rodák z Kečkoviec, kpt. Ján Mytaľ a npor. Mikuláš Matkovský, ktorý pri plnení služobných povinností zahynul pri odvoze míny na odpálenie, ktorá vybuchla.
Míny si ďalej vyberali krutú daň na bezbrannom civilnom obyvateľstve.
V obci Nižná Pisaná dokaličila mína deväťročného Janka Gregu. Odtrhla mu prsty, zjazvila tvár a pripravila ho o zrak a o niekoľko rokov aj o otca. Absolvoval školu pre nevidiacich a úspešne ukončil stredoškolské a ako prvý nevidiaci absolvent aj Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako vysokoškolský učiteľ a neskôr ako docent na Právnickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach.
23. júna 1960 v obci Nižná Pisaná pri výstavbe cesty k družstevnej maštali usmrtila protitanková mína štyroch občanov - Andreja Gregu, Vasiľa Štefaniska, Michala Vachnu a Teodora Pichaniča, ďalšie obete poslednej vojny. Ostali vdovy, siroty. Strašná je vojna - tragické sú jej následky....
V roku 1972 pri rekultivácii pôdy v Nižnej Pisanej buldozér odhrnul protitankovú mínu. Pyrotechnici na tomto úseku objavili protitankové mínové pole zarastené ornou pôdou.
Ďalšia tragická udalosť sa odohrala 12. mája 1983 v Nižnej Pisanej na dvore Andreja Kostika. Vtedy vybuchla vojenská munícia, menovanému poranila nohu a ruku a smrteľne zranila 17-ročného študenta Vladimíra Vančišina z Vyšnej Pisanej.
V obci Vyšná Pisaná v roku 1950 zahynuli pri výbuchu mínometného náboja 7-ročný Ján Rodák a 10-ročný Andrej Kuchta. V roku 1956 pri ďalšom výbuchu munície prišiel o ruku Michal Hvozda.
V roku 1974 narazil buldozerista Jednotného roľníckeho družstva Duplín Ján Balvirčák st., pri prechode cez Ondavu v katastri obce Stročín na protitankovú mínu. Pri výbuchu utrpel spolu s pomocníkom Jánom Balvirčákom ml., obaja bytom Nová Polianka, zranenie. Škoda na stroji predstavovala v tom čase vyše 200-tisíc československých korún.
Na mínových poliach pri Svidníku zahynulo vyše 10 osôb. Pri Ondave zahynula 12-ročná Mária Kušnirová, pri Jadlovskom potoku zasa 15-ročný Peter Kudla a ďalší. Pri výbuchu mín tiež zahynuli občania z Havranca, Svidničky, Kružlovej, Kapišovej, ako aj z ďalších obcí. V obci Svidnička tragický osud postihol aj Jána Šteca, ktorý zlikvidoval niekoľko tisíc kusov vojenskej munície.
Za roky 2006 a 2007 sa vykonalo viac ako 100 pyrotechnických zásahov a zlikvidovalo viac ako 300 kusov vojnovej munície.
Spracované na základe príspevku „Pražskí odmínovači na Dukle,“ od Dr. Jozefa Rodáka, VHM Svidník, publikácie „Bojovali za socialistický dnešok,“ autor Ivan Mindoš a publikácie „História a súčasnosť obce Nižná Pisaná,“ autorka Helena Husárová.
Plukovník vo výslužbe Václav Lulák z Prahy, vtedy ako štábny rotmajster a veliteľ jednotky vybraných 58 vojakov (títo boli po dvojročnej prezenčnej službe rozkazom povolaní na jeden rok s tým, že sa im odpustí vojenské cvičenie) už v máji 1946 dorazil do Svidníka, kde ich prijal Ján Morkovca, predseda Miestneho národného výboru vo Svidníku. Ubytoval ich v škole, nakoľko uznal, že ubytovanie mínerov je prednejšie ako školská dochádzka. Začali sa odmínovacie práce v priestore Svidník, Dukla, Nižný a Vyšný Komárnik, Medvedzie (dnes Medvedie) a Kapišová.
Bolo veľmi náročné prevádzať odmínovanie v tomto období, keď v našom regióne bola zaznamenaná prítomnosť banderovcov, ktorí prechádzali z Poľska na západ. Na mínovom poli prišiel 26.8.1946 o život 19-ročný slobodník M. Kučera z Kaznejova pri Plzni. Tešil sa, že po splnení úlohy pôjde domov. Bol živiteľom rodiny, otec bol invalid, matka nemocná a mal ešte osemročnú sestru. Mína ho roztrhala na kusy. Dnes v kamennom plote futbalového štadióna vo Svidníku je náhrobný kameň, ktorý mu zhotovili jeho kamaráti - míneri.
Pri odmínovaní zahynuli 25.9.1949 vojaci - ženisti Miroslav Dlouhy, Ján Brezovský a Pavel Mojžiška. Túto tragickú udalosť pripomína pomník pri štátnej ceste Svidník - Dukla, pred odbočkou do Kapišovej. Mimoriadne zásluhy na zneškodňovaní i delaborácii vojnovej munície majú pyrotechnici z kriminálneho oddelenia Verejnej bezpečnosti v Košiciach mjr. Ján Kosť, rodák z Kečkoviec, kpt. Ján Mytaľ a npor. Mikuláš Matkovský, ktorý pri plnení služobných povinností zahynul pri odvoze míny na odpálenie, ktorá vybuchla.
Míny si ďalej vyberali krutú daň na bezbrannom civilnom obyvateľstve.
V obci Nižná Pisaná dokaličila mína deväťročného Janka Gregu. Odtrhla mu prsty, zjazvila tvár a pripravila ho o zrak a o niekoľko rokov aj o otca. Absolvoval školu pre nevidiacich a úspešne ukončil stredoškolské a ako prvý nevidiaci absolvent aj Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako vysokoškolský učiteľ a neskôr ako docent na Právnickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach.
23. júna 1960 v obci Nižná Pisaná pri výstavbe cesty k družstevnej maštali usmrtila protitanková mína štyroch občanov - Andreja Gregu, Vasiľa Štefaniska, Michala Vachnu a Teodora Pichaniča, ďalšie obete poslednej vojny. Ostali vdovy, siroty. Strašná je vojna - tragické sú jej následky....
V roku 1972 pri rekultivácii pôdy v Nižnej Pisanej buldozér odhrnul protitankovú mínu. Pyrotechnici na tomto úseku objavili protitankové mínové pole zarastené ornou pôdou.
Ďalšia tragická udalosť sa odohrala 12. mája 1983 v Nižnej Pisanej na dvore Andreja Kostika. Vtedy vybuchla vojenská munícia, menovanému poranila nohu a ruku a smrteľne zranila 17-ročného študenta Vladimíra Vančišina z Vyšnej Pisanej.
V obci Vyšná Pisaná v roku 1950 zahynuli pri výbuchu mínometného náboja 7-ročný Ján Rodák a 10-ročný Andrej Kuchta. V roku 1956 pri ďalšom výbuchu munície prišiel o ruku Michal Hvozda.
V roku 1974 narazil buldozerista Jednotného roľníckeho družstva Duplín Ján Balvirčák st., pri prechode cez Ondavu v katastri obce Stročín na protitankovú mínu. Pri výbuchu utrpel spolu s pomocníkom Jánom Balvirčákom ml., obaja bytom Nová Polianka, zranenie. Škoda na stroji predstavovala v tom čase vyše 200-tisíc československých korún.
Na mínových poliach pri Svidníku zahynulo vyše 10 osôb. Pri Ondave zahynula 12-ročná Mária Kušnirová, pri Jadlovskom potoku zasa 15-ročný Peter Kudla a ďalší. Pri výbuchu mín tiež zahynuli občania z Havranca, Svidničky, Kružlovej, Kapišovej, ako aj z ďalších obcí. V obci Svidnička tragický osud postihol aj Jána Šteca, ktorý zlikvidoval niekoľko tisíc kusov vojenskej munície.
Za roky 2006 a 2007 sa vykonalo viac ako 100 pyrotechnických zásahov a zlikvidovalo viac ako 300 kusov vojnovej munície.
Spracované na základe príspevku „Pražskí odmínovači na Dukle,“ od Dr. Jozefa Rodáka, VHM Svidník, publikácie „Bojovali za socialistický dnešok,“ autor Ivan Mindoš a publikácie „História a súčasnosť obce Nižná Pisaná,“ autorka Helena Husárová.
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Rusnacka muzyka (zabava). Parobok nesmilo Marči:
-Vy ste taka vymaľuvana... Ne horjačo vam?
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať