Povstaním sa slovenský národ zaradil medzi pokrokové demokratické sily (názor)

07.09.2018


Povstalecká armáda a partizánske jednotky napriek nedostatkom, ktoré znižovali ich bojovú hodnotu, dokázali vzdorovať nemeckým jednotkám dva mesiace, píše pri príležitosti 75. výročia SNP riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič.

„Začnite s vysťahovaním“, dnes už legendárne heslo, ktoré pplk. gšt. Ján Golian, veliteľ ilegálneho Vojenského ústredia, vydal vo večerných hodinách dňa 29. augusta 1944, vyburcovalo slovenských vlastencov – príslušníkov slovenskej armády do boja proti prichádzajúcim nemeckým okupačným vojskám, ako aj proti nedemokratickému domácemu ľudáckemu režimu úzko kolaborujúcemu s nacizmom.

Povstanie, dnes označované ako Slovenské národné povstanie, bolo vyhlásené po mesiacoch intenzívnych príprav realizovaných v intenciách ilegálneho Vojenského ústredia Slovenskej národnej rady. 

V tejto súvislosti treba jednoznačne a s plnou vážnosťou odmietnuť tvrdenia minulých, ale aj jeho súčasných odporcov, ktorí vyhlasujú, že nebolo dielom demokraticky zmýšľajúcich občanov Slovenska, ale že išlo len o nebezpečný a zbytočný čin skupinky „nespokojencov“ či dokonca „zradcov“ slovenskej štátnosti.

Tieto ich tvrdenia jednoznačne vyvracajú historické fakty, na základe ktorých možno Slovenské národné povstanie hodnotiť ako druhé najväčšie protifašistické ozbrojené vystúpenie, ktorým sa slovenský národ jednoznačne zaradil medzi pokrokové demokratické sily protihitlerovskej koalície, vybojoval si rozhodujúce predpoklady pre vytvorenie novej, vlastnej demokratickej štátnosti, položil základy novej národnej a štátnej idey, postavenej na tradíciách antifašizmu, demokratizmu a humanizmu.

Armáda vznikala v ťažkých podmienkach
Rozhodujúcim silou ozbrojeného zápasu slovenského národa v boji proti nemeckým okupačným vojskám, ako aj proti nedemokratickému domácemu ľudáckemu režimu, bola 1. čs. armády na Slovensku, ktorej veliteľstvo bolo vytvorené v Banskej Bystrici, v centre Slovenského národného povstania.

Jeho zámerom bolo brániť povstalecké územie, na ktorom po vypuknutí Povstania žilo cca 1, 7 milióna obyvateľov a rozprestieralo sa na ploche 20 000 km2, do príchodu sovietskej Červenej armády.

Tento zámer mali realizovať ozbrojené sily reprezentované 1. čs. armádou na Slovensku a partizánmi.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že 1. čs. armáda na Slovensku vznikala v ťažkých podmienkach, pod priamym tlakom útokov nemeckých okupačných vojsk. Jej velenie malo v prvých dňoch Povstania k dispozícii len 18 000 vojakov a dôstoj­níkov.

Počet príslušníkov 1. čs. armády na Slovensku sa zvýšil dvomi mobilizáciami.

Po prvej z nich, ktorá sa začala 5. 9. 1944, jej počet narástol na 47 000 mužov. Po druhej mobilizácii, ktorú vyhlásili 26. 9. 1944, a po nástupe nováčikov (9. 10. 1944), narástol počet jej príslušníkov až na 60 000 osôb. Po boku armády na povstaleckom území bojovalo približne 12 000 partizánov, z ktorých asi 70 percent tvo­rili Slováci.

Ďalších asi 5 500 partizánov pôsobilo v tyle nemeckých okupačných vojsk. Povstalecké ozbrojené sily tak dosiahli počas druhého mesiaca bojov súhrnný stav cca 77 500 osôb.

Váha dejín
Povstalecká armáda a partizánske jednotky napriek nedostatkom, ktoré znižova­li ich bojovú hodnotu, dokázali vzdorovať nemeckým jednotkám dva mesiace.

Dokázali to v obkľúčení a v tyle nemeckých frontových vojsk. Napriek vojenskej porážke, ktorú utrpeli v posledných dňoch októbra 1944, nedošlo k ich úplnému zničeniu ani ku kapitulácii či skončeniu organizovaného ozbrojeného odporu.

Odpor časti síl povstaleckej armády a partizánov pokračoval v podmienkach par­tizánskeho spôsobu vedenia bojovej činnosti až do definitívneho oslobodenia Slovenska.

Slovenské národné povstanie malo svoje vzopnutia i pády, svoje úspechy i omyly. Ak však položíme jeho výsledky – so všetkými kladmi a nedostatkami – na pomyselnú váhu dejín, jednoznačne prevážia jeho morálne, politické i vojenské prínosy.

V našich, ale aj v európskych dejinách protifašistického odporu je Slovenské národné povstanie zapísané ako dôležitý, neprehliadnuteľný historický fakt. 


Miloslav Čaplovič,
riaditeľ Vojenského historického ústavu 

*Pôvodne vyšiel na webe VHÚ. 

Zdroj: 
https://www.aktuality.sk/clanok/719370/povstanim-sa-slovensky-narod-zaradil-medzi-pokrokove-demokraticke-sily/

Foto:
Slovenské národné povstanie. Zdroj: Vojenský historický ústav

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.03.2026

PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami

Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si  atraktívne podujatia zam…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.02.2026

Ivan Soták *1929 †2026

Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov Róbert Bejda redaktor, webeditor Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.02.2026

Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Agáta Pilátová Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujko Vasyľ sja zviduje kamarata:
-Ty, jes sja de včera na muzyki propal...?
-Hledal jem soj paru...!
-Našol jes?
-Hej, Natašu i Tamaru...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať