Pozrite si krásy východu, ktoré chceme zapísať do UNESCA

Prinášame vám zoznam jedinečných lokalít východného Slovenska, ktoré sú navrhnuté na zápis do UNESCA.

 

KOŠICE. Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO chcú byť zapísané okrem Košíc aj iné krásne lokality na východe Slovenska. Zatiaľ sú v predbežnom zozname.

 

„Zapísanie lokality do Predbežného zoznamu ešte neznamená, že bude aj zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva (ZSD). K tomu je potrebné  zabezpečiť v prvom rade adekvátny stav jej ochrany a zachovania a, samozrejme, všetko, čo je potrebné pre samotný nominačný proces. Hlavnou výhodou zápisu lokality do ZSD je spoločná svetová snaha o zachovanie hodnôt kultúrneho a prírodného dedičstva a pomoc svetového spoločenstva v prípade ich ohrozenia,“ dodáva Ľubica Pinčíková z Pamiatkového úradu SR.

 

Tokajská vinohradnícka oblasť

Tokajský vinohradnícky región leží na juhovýchode krajiny na Slovensko-maďarskom pomedzí. Pestovanie vínnej révy na tomto území je doložené z doby kráľa Bela IV. (r. 1235 - 1270).

 

Vznik vínnych pivníc sa spája aj s budovaním úkrytov miestneho obyvateľstva počas tatárskeho vpádu v 13. storočí a neskôr počas osmanskej nadvlády.

 

„Od 16. storočia sa začalo rozvíjať vinohradníctvo, ktoré produkovalo tokajské víno vyvážané prostredníctvom obchodných miest ako Levoča, Bardejov, Prešov do celého vtedy známeho sveta. Špecifický postup výroby tokajského vína výrazne ovplyvňoval vzhľad krajiny a jej využívanie, čím bola vytvorená jedinečná kultúrna krajina,“ hovorí Ľubica Pinčíková.

 

 

Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami

„Hodnoty a jedinečnosť stredovekej maliarskej produkcie vo vidieckych kostoloch Gemera a Abova výrazne prekračujú hranice Slovenska. Ich početnosť, ikonografická rozmanitosť a osobitá umelecko-výtvarná kvalita ich zaraďujú k dôležitým článkom vo vývoji umenia na Slovensku v priamom kontexte s vývojom stredovekého umenia strednej Európy.“

Prevažne jednoloďové kostoly s nástennými maľbami vznikli v druhej polovici 13. a v 14. storočí, keď oblasť prosperovala, hlavne vďaka banskej ťažbe a spracovaniu ušľachtilých kovov.

 

Príprava tejto nominácie si vyžaduje dlhodobý proces, vrátane popisu hodnôt, výberu kostolov, porovnávacej analýzy a všetkého ďalšieho, čo nominačný proces vyžaduje.

 

 

Gejzír v Herľanoch

Herliansky gejzír neďaleko Košíc je vzácny studený gejzír na úpätí Slanských vrchov, v starom kúpeľnom areáli Herľany – Rankovce. Je aktívny nepretržite od roku 1872. Erupcie gejzíru spôsobuje oxid uhličitý vystupujúci z podložia pozdĺž tektonických zlomov.

 

Strieka do výšky 7 až 15 metrov s periódou 32 až 40 hodín, erupcia trvá asi 25 minút. Postupne stráca na sile a čas medzi erupciami sa predlžuje.

 

 

Krasové údolia Slovenska

Krasové údolia majú mnoho vlastností, ktoré ich odlišujú od iných oblastí. Je to najmä súčinnosť prírodných faktorov – geologického podložia, reliéfu, vody, pôdy, klímy, vegetácie a fauny.

 

Z botanického hľadiska sú údolia príkladom vývoja vegetácie od konca ľadovej doby. Na ploche vyše 360 štvorcových kilometrov vytvára Slovenský kras jednu z najkrajších oblastí Slovenska.

 

Je na pomedzí okresu Rožňava, Gelnica a Košice-okolie. Nachádza sa tu Drienovská, Gombasecká aj Jasovská jaskyňa.

 

 

 

Prírodné rezervácie Tatier

Tatry netreba žiadnemu Slovákovi zvlášť predstavovať. Sú našou národnou pýchou a vyhľadávanou turistickou lokalitou.

 

Ako súčasť Západných Karpát sa rozprestierajú na území dvoch štátov, Slovenska a Poľska. V období starších štvrtohôr boli Tatry niekoľkokrát pokryté ľadom, a to im vtlačilo súčasnú podobu na oboch stranách hranice.

 

Všetky ľadovcové jazerá sa nachádzajú na území prírodných rezervácií a patria do dvoch národných parkov, jedným je Tatranský národný park, druhým Tatrzanski Park Narodowy.

 

 

Hubová flóra Bukovských vrchov

Bukovské vrchy sú na najvýchodnejšom cípe Slovenska. Susedia s Poľskom aj Ukrajinou a sú súčasťou Národného parku Poloniny. Rastú tam najvyššie buky na svete, niekedy až do výšky 58 metrov.

 

V lokalite svetového dedičstva už je Havešová, Stužica, biosférická rezervácia Východné Karpaty aj Rožok, ktoré patria do Bukovských vrchov.

 

Teraz sa o zápis uchádza hubová flóra vrchov, pretože tu rastie až 1 207 druhov húb, z nich sú mnohé vzácne ohrozené druhy. Vrchy sú jedinečné aj tým, že je tam najväčší počet pralesov na Slovensku a žije tam viac medveďov a vlkov ako ľudí.

 

Autor: Elena Danková

 

Zdroj: http://kosice.korzar.sme.sk/c/7804495/pozrite-si-krasy-vychodu-ktore-chceme-zapisat-do-unesca.html