Pramene byzantskej tradície na Slovensku

V stredu 3. novembra v priestoroch Národného osvetového centra na Námestí SNP 12 v Bratislave pod týmto názvom slávnostne otvorili výstavu, ktorú pripravil Slavistický ústav Jána Stanislava SAV. Výstava predstavuje prevažne rukopisné pamiatky späté s byzantsko-slovanskou kultúrou a tradíciou na našom území.

Prezentované cyrilské a latinské písomnosti 15.-20. storočia, ktoré sa uplatňovali v prostredí byzantsko-slovanského obradu, sú neoddeliteľnou súčasťou slovenského kultúrno-religiózneho priestoru. Písomnosti sú prezentované podľa tematických okruhov vzhľadom na ich uplatnenie v cirkevnej i mimocirkevnej sfére. Cieľom výstavy a prednášok je priblížiť tradičné duchovné a kultúrne hodnoty cirkvi byzantsko-slovanského obradu, ktoré sa na Slovensku opierajú o cyrilo-metodské dedičstvo.

Na otvorení výstavy Pramene byzantskej tradície na Slovensku sa zúčastnili aj vzácni hostia - arcibiskup prof. ICDr. Cyril Vasiľ SJ, PhD., sekretár Kongregácie pre východné cirkvi v Ríme, bratislavský gréckokatolícky eparcha Peter Rusnák a protosynkel bratislavskej gréckokatolíckej eparchie Vladimír Skyba.

Ako vo svojom príhovore zdôraznil riaditeľ Slavistického ústavu SAV doc. Peter Žeňuch, rovnomenná publikácia Pramene byzantskej tradície na Slovensku vychádza v rámci spolupráce Slovenského komitétu slavistov so Slavistickým ústavom Jána Stanislava SAV, Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, Národným osvetovým centrom a Gréckokatolíckou cirkvou na Slovensku. Vznikla ako katalóg vybraných pamiatok z tejto výstavy pri príležitosti Roka kresťanskej kultúry 2010 na Slovensku. Zámerom publikácie je prezentovať nadregionálny, interkultúrny a interetnický rozmer vybraných cyrilských a latinských písomností 15.–19. storočia, ktoré sa uplatňovali v prostredí cirkvi byzantsko-slovanského obradu na Slovensku. Prezentované pamiatky sú súčasťou digitalizovanej databázy, uloženej v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV. Databáza cyrilských a latinských pamiatok vznikla v rámci viac ako desaťročného systematického výskumu rukopisných i tlačených textov spätých s byzantsko-slovanskou tradíciou na Slovensku. Jej cieľom je digitalizácia, uchovávanie, výskum a interpretácia cirkevnoslovanského kultúrneho dedičstva Slovenska.

Peter Žeňuch stručne priblížil históriu gréckokatolíckej cirkvi na území Slovenska a pripomenul, že snahy vnímať obyvateľstvo byzantského obradu na Slovensku ako etnicky homogénne, v súhlase s názorom o východoslovanskom pôvode všetkých gréckokatolíkov, nie sú ani dnes ojedinelé. Podľa tohto názoru sa slovenskí veriaci cirkvi byzantsko-slovanského obradu nesprávne vnímajú ako súčasť k  východoslovanského (rusínskeho a ukrajinského) etnika. Cirkevná slovančina používaná pri bohoslužbách byzantského obradu obsahuje vždy znaky národnej redakcie, resp. národného variantu či subvariantu redakcie liturgickej cirkevnej slovančiny. V liturgickom cirkevnoslovanskom jazyku sa teda odráža jazykové vedomie používateľov konkrétnej entity. Zjednocujúcim znakom pre veriacich byzantsko-slovanského obradu bez ohľadu na ich etnickú i jazykovú príslušnosť v priestore bývalej Mukačevskej eparchie (či už ide o Slovákov, Ukrajincov alebo Rusínov) je cirkevná tradícia, liturgický obrad a liturgický cirkevnoslovanský jazyk zapísaný cyrilským písmom. Podoba liturgickej cirkevnej slovančiny, ktorú používajú veriaci cirkvi byzantského obradu v priestore bývalej Mukačevskej eparchie v súlade s ich jazykovým vedomím, tvorí miestnu podobu liturgickej cirkevnej slovančiny. V miestnom slovenskom jazykovom a kultúrnom prostredí sa systematicky uplatňuje podkarpatsko-ruský typ cirkevnoslovanského jazyka ovplyvnený jazykovým vedomím používateľov spišského, zemplínskeho, šarišského i užského nárečia.

"Kresťanská kultúra spolu s tradíciou latinského i byzantského obradu sa v priestore Slovenska opiera o súbor platných hodnôt a princípov, ktoré založili a upevnili apoštolom rovní svätí bratia Cyril a Metod," konštatoval na záver svojho príhovoru riaditeľ Slavistického ústavu JS SAV. "Tieto hodnoty tvoria neoddeliteľnú súčasť slovenskej i európskej kultúry, ktorá je trvalá a aktuálna. Veď iba zo systematického a komplexného poznávania jazykového, kultúrneho, etnického, teologického a historického dedičstva možno dnes správne pochopiť všetky horizonty slovenskej národnej i kresťanskej kultúry, ktoré viac ako tisíc rokov rovnako významnou mierou formuje byzantsko-slovanská tradícia so všetkými jej atribútmi."

Prof. Cyril Vasiľ vo svojom vystúpení pripomenul, že pamiatky, ktoré máme možnosť vidieť na výstave, sú len "vrcholom ľadovca" výsledkov činnosti viacerých inštitúcií pri výskume našich duchovných a kultúrnych dejín. "Hovoríme o prameňoch byzantskej kultúry a často máme tým na mysli pramene časovo vzdialené, ktoré nás viažu k začiatkom našej kultúry a kresťanstva – ale nesmieme zabúdať, že ich kontinuita má pokračovanie aj v tej tradícii, ktorá je nám bližšia a ktorá sa prejavuje aj v konkrétnych pamiatkach, ktoré nám predkovia zanechali a ktoré boli donedávna živými pamiatkami," zdôraznil.

Otvorenie výstavy sprevádzal koncert byzantsko-slovanskej chrámovej hudby v podaní zboru Chrysostomos. Výstava v Národnom osvetovom centre v Bratislave potrvá do piatku 3. decembra a je súčasťou aktivít Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV v rámci Týždňa vedy a techniky v SAV. Na výstave odzneli už aj prednášky prof. Jána Doruľu o slovenčine a bibličtine v evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku a Andreja Škovieru o svätcoch Gorazdovi, Klimentovi a Naumovi Ochridskom. Ďalší program prednášok:
 

Utorok 16. novembra o 17.00 - Svorad Zavarský: Latinská literárna kultúra a cirkev byzantsko-slovanského obradu v karpatskom priestore v 18. storočí.
Štvrtok 25. novembra o 16.30 - Peter Žeňuch: Pramene byzantskej tradície na Slovensku.
Utorok 30. novembra o 17.00 - Dávid Pancza: Starobyzantské spevy v rukopisoch z východného Slovenska.

 

V. Šmihula, 12.11.2010