Práva národnostných menšín sú aj právami Rusínov

Slovensko ako mnohonárodnostný štát poskytuje všetkým občanom bez rozdielu národnosti či príslušnosti k etnickým skupinám rovnaký štandard ochrany práv. Umožňuje to článok 12 Ústavy SR, ktorý hovorí o základných právach a slobodách a ich garantovaní všetkým občanom bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, sociálny pôvod, národnosť alebo etnickú skupinu, majetok, rod alebo iné postavenie.

„Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu,“ píše sa v Ústave SR.
Tieto záruky sa týkajú aj občanov rusínskej národnosti. Rusíni dosahujú na Slovensku 0,4-percentný podiel na populácii a sú tu štvrtou najpočetnejšou národnosťou – prvou je maďarská (9,7 % obyvateľstva), druhou rómska (1,7 %) a treťou česká (0,8 %). Celkove je pre náš štát príznačný nielen veľký počet menšín a ich podiel na počte obyvateľov, ale aj ich rôznorodosť a početná odlišnosť. Štát na takú situáciu musí reagovať aj diferencovaným prístupom k  menšinám a etnikám podľa toho, aké majú potreby a záujmy.

Postaveniu ľudí inej národnosti na našom území sa venuje Ústava SR v niekoľkých článkoch. „Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu,“ uvádza článok 33. Článok 34 presne definuje: „Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie.“

Slovenské zákony ďalej umožňujú menšinám a etnikám nielen právo na osvojenie štátneho slovenského jazyka, ale aj právo na vzdelanie vo svojom jazyku (teda aj v rusínčine), ďalej právo používať svoj jazyk (teda aj rusínčinu) v úradnom styku a napokon aj právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa danej menšiny. Rozmenené na drobné to znamená, že na určitých štátnych úradoch sú zriadené príslušné oddelenia s kompetenciou národnostnej problematiky, prípadne tam vznikli poradné orgány,
v ktorých pôsobia aj zástupcovia za rusínsku národnosť.

Ako informuje vládny portál, najvyššie kompetencie má v tomto smere predovšetkým Úrad vlády, a to najmä vicepremiér Rudolf Chmel. Odborným pracoviskom pre túto problematiku je na Úrade vlády Sekcia ľudských práv a menšín, poradným orgánom – Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť vedená spomínaným vicepremiérom. Pri Rade je zriadený Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny, v ktorom v súčasnosti pôsobia za rusínsku národnosť Ján Kaliňák a Ján Lipinský.

Od roku 1998 sa do mozaiky ústredných štátnych orgánov, ktoré majú pracovisko s národnostnou problematikou, včlenilo aj ministerstvo kultúry, kde vznikla sekcia menšinových a regionálnych kultúr. Toto pracovisko zastrešuje napríklad financovanie kultúry národnostných skupín prostredníctvom samostatného grantového programu určeného pre rozvoj menšín – vo forme umeleckej tvorby či vydávania kníh a periodickej a neperiodickej tlače.

Svoje nároky si národnostné menšiny, teda aj Rusíni,  môžu uplatňovať aj vďaka právam, ktoré im zaručuje celý rad ďalších zákonov. Napríklad zákony upravujúce podmienky verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania. Z tých vyplýva, že subjekty zastupujúce menšiny, vrátane rusínskych združení, môžu navrhovať svojich kandidátov do televíznej či rozhlasovej rady. Ďalšou – pre život Rusínov – taktiež dôležitou  normou je aj v poslednom čase už viackrát novelizovaný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ďalej zákon o geodézii a kartografii, ako aj zákon o označovaní obcí, známy tiež pod ľudovým názvom „tabuľový“ zákon.

V nejednej oblasti, do ktorej siaha aj spomenutá legislatíva, však Rusíni prejavili nespokojnosť s tým, ako sa uplatňuje. Napríklad, kým bývalá STV začala po prechodnom období už v 90. rokoch minulého storočia rešpektovať zákon a rusínske magazíny vysiela v rusínčine aj „v rusínskom duchu“, národnostné vysielanie Slovenského rozhlasu určené Rusínom to roky nerešpektovalo. Vysielalo v „rusínsko-ukrajinskom“ duchu s dominanciou ukrajinčiny. Zmenilo sa to až od roku 2003. Najnovším prípadom je diskriminácia vyplývajúca z najčerstvejšej novely „tabuľového“ zákona, ktorá sa opiera o staré údaje o početnosti Rusínov (sčítanie ľudu z roku 1991) a ďalšie neaktuálne informácie.
 
Okrem spomínaných noriem a zákonov platia na našom území aj medzinárodné zmluvy zaručujúce menšinové práva. Je to najmä Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín (platí u nás od roku 1998) a Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov (platí u nás od roku 2001).

Autor: Táňa Rundesová

Zdroje:
www.vlada.gov.sk
www.portal.gov.sk
www.slovakia.culturalprofiles.net
www.rusyn.sk
www.rusynacademy.sk