Pravoslávna cirkev ako nástroj ruského vplyvu

Aké je pozadie spravodajskej hry o obci Ladomirová.

Na deň presne, keď z ukrajinského Iziumu začali prichádzať správy o masových hroboch, ruský veľvyslanec na Slovensku Igor Bratčikov zaviedol pozornosť slovenskej verejnosti na cintorín vojakov z prvej svetovej vojny v dedinke Ladomirová, kde údajne zhanobili pietne miesto s ruskými vojakmi.

Nič z toho nebola pravda. Cintorín v Ladomirovej nie je ruský, sú tam vojaci rôznych národností, ani ho nezhanobili. Starosta len rozhodol o odstránení nepôvodných betónových obrubníkov. Jeho postup podľa pamiatkarov „nemal z hľadiska pamiatkovej ochrany negatívny dosah na cintorín a súčasnú úpravu cintorína možno považovať za dôstojnú“.

Napriek zjavnému klamstvu o „hanobení“ správu od Bratčikova prevzal generálny prokurátor Maroš Žilinka. Dal ho prešetriť, a tak v rámci spravodajskej hry ruskej tajnej služby uprednostnil záujmy ruskej strany pred ochranou práv bezúhonného slovenského občana.

Šikanovanie starostu z pozície štátnej moci v prospech záujmov nepriateľskej krajiny nie je prvý a asi ani posledný Žilinkov škandál.

Otázkou je, prečo si ruský veľvyslanec vybral pre dezinformačnú kampaň práve Ladomirovú. Možné vysvetlenie ponúkajú dejiny obce a okolnosti spojené so šírením pravoslávia, ktoré je nepochybne nástrojom ruského vplyvu.

V roku 1924 bieli Rusi na úteku pred boľševizmom založili v Ladomirovej pravoslávnu misiu. Z kláštora s modernou tlačiarňou sa v medzivojnovom období šírila náboženská literatúra aj cirkevná propaganda.

Pre pochopenie symbolického významu miesta je ešte dôležitejší fakt, že sa tam v roku 1928 narodil Vasiľ Škurla, známy ako metropolita Lavr. Koncom vojny emigroval do Ameriky, kde sa stal arcibiskupom zahraničnej pravoslávnej cirkvi.

V roku 2002 sa stretáva s ruským prezidentom Putinom pre zblíženie ruskej a zahraničnej pravoslávnej cirkvi. Tento proces vyvrcholil v roku 2007, keď Lavr s patriarchom Alexejom II. podpísal v Moskve tzv. akt o kanonickej jednote, čo sa v ruskom prostredí interpretuje ako veľké zjednotenie a symbolické zavŕšenie občianskej vojny. Pravoslávni veriaci po celom svete sa prestali deliť na bielych a červených.

Táto cirkevná rovina ruskej spravodajskej hry naznačuje, že operácia Ladomirová nebola len divadlom pre ruské publikum, ktorému propaganda cez príbehy „ničenia“ ruských pamätníkov servíruje predstavu Ruska ako obete „rusofóbie“.

Cieľovú skupinu možno rozšíriť o pravoslávnych veriacich v Amerike, spadajúcich vďaka Lavrovi pod Moskvu, ktorá ich podobnými akciami ochotne znepokojuje falošnými zisteniami, že im na „ruskom“ cintoríne v rodisku ich najvýznamnejšieho hierarchu zlí Slováci robia „psie kusy“.

Fedor Blaščák
Autor je filozof a aktivista

zdroj:
https://komentare.sme.sk/c/23019730/pravoslavna-cirkev-ako-nastroj-ruskeho-vplyvu.html

foto: 
Vojnový cintorín v Ladomirovej rozpútal vášne. 
(zdroj: https://www.ladomirova.sk/)