PRAVOSLÁVNA IKONA – poteší oko, otvorí človeku srdce

SNINA. Vernisáž výstavy „Ikona – teológia vo farbách“ prebieha v kaštieli najmä vďaka zbierke Ing. Milana Urbaníka z OZ IKONY. S majiteľom takmer dvoch stoviek pravoslávnych ikon sme spoznávali silu ikony a jej význam pre človeka...

Bolo by prirodzené, keby sa zbierka starobylých ikon nachádzala v niektorej z galérii na východe Slovenska, keďže tu máme veľa starých drevených cerkví a aj veriaci východných cirkví tu majú značne početné zastúpenie...
- Áno. V Žiline a jej okolí sú veriaci prevažne rímskokatolíckej viery a aj my sme rímski katolíci. Ako dieťa sa však pamätám, že moja mama mala doma maličkú ikonu. Neviem, odkiaľ ju mala, ale veľmi mi to utkvelo v pamäti, že sa pred ňou modlila.

Ako ste sa dostali k zbieraniu starých ikon?
- Pred šiestimi rokmi sme boli s manželkou v Ríme. Stáli sme na hlavnej ulici a popri mnohých obchodoch a butikoch som si všimol starožitníctvo. Bez toho, aby som si tam chcel niečo kúpiť, som tam zašiel a vzal do rúk malú ikonu Matky Božej. Keď to predajca videl, hneď ma začal prehovárať, aby som ju kúpil. Hneď som utiekol na ulicu k manželke, nedal mi však pokoj, vybe hol za mnou a doslova ma ťahal späť do svojho obchodu. Márne sa ma manželka snažila „zachrániť“, vtiahol nás dnu oboch a začal vyjednávať o cene. Nepamätám si, koľko to presne bolo, ale viem, že sme sa nakoniec nechali prehovoriť a ikonu sme kúpili za pre nás najprijateľnejšiu cenu akú sme si mohli dovoliť.

Ikona Presvätej Bohorodičky asi nechcela byť sama a zavolala si k sebe ďalšie....
- Po príchode domov sme sa začali o ikony viac zaujímať, hľadali sme informácie, dali na Slovensku vyhotoviť šesť ikon. Tie však boli nové a akosi nám k starej nepasovali. Stále sme cítili, že potrebujeme zohnať ďalšiu starú ikonu. Dozvedeli sme sa, že v západnej Európe sa nachádza veľa starých ikon, ktoré boli vyvezené počas studenej vojny zo Sovietskeho zväzu. A tak sme začali pátrať, postupne staré ikony skupovať. Chodíme aj na aukcie v Rakúsku i Nemecku, kde sa taktiež dajú kúpiť.

Aká je zhruba cena starobylej ikony?
- Je to rôzne, dôležitý je stav ikony. Niektoré sú značne poškodené, a aj keď ich kúpime lacnejšie, musíme ich dať zreštaurovať. Pravdou však je, že po kúpe na sumu hneď zabudnem, lebo sa teším, že mám ďalšiu vzácnosť. Cena nie je podstatná.



Ako sa vaša zbierka ikon dostala na tak netradičné miesto, akým je suterén firmy, ktorá sa zaoberá vývojom softvéru pre účtovníctvo?

- Aj to je jedna veľká náhoda a Božie riadenie. Firma HOUR je spoločnosťou, pre ktorú pracujem. Po dvoch rokoch kupovania som ikony už potreboval niekde umiestniť. Naša firma sídlila v prenajatých priestoroch na okraji Žiliny a v centre mesta sa nám ponúkla na predaj poschodová budova so suterénom, ktorý bol v minulosti využívaný ako bar. Túto budovu naša firma za veľmi výhodnú cenu kúpila, ale krčmu sme tam mať nechceli. Niekoľko mesiacov sme sa snažili suterén prenajať na iné účely, prichádzali iba ponuky na pohostinstvá, ktoré sme odmietali. Povedali sme si, že keď priestor neprenajmeme do septembra, umiestnime tam moju zbierku ikon. Ani v septembri žiadna dobrá ponuka neprišla, počkalo sa ešte do novembra, kedy sme sa rozhodli pre umelecko-duchovné riešenie. Pred štyrmi rokmi sme zriadili občianske združenie Ikony, priestory prišiel posvätiť miestny rímskokatolícky biskup a dvakrát sa v priestoroch slúžila aj pravoslávna svätá Liturgia.

Ikony vlastniť znamená sa o ne aj starať...
- Prvým krokom je kúpa, ak je ikona poškodená, musí sa reštaurovať. V miestnosti, kde sa ikony nachádzajú, udržiavame stálu teplotu a hlavne ich študujeme. Ku každej sa snažíme zistiť, čo zobrazuje, aké sú na nej postavy, čo je napísané v cirkevnoslovanskom či gréckom jazyku, čo zobrazenie na ikone znamená a podobne. Úzko spolupracujeme s pedagógmi Pravoslávnej bohosloveckej fakulty PU v Prešove a ďalšími pravoslávnymi kňazmi.

Je vaša zbierka prístupná aj verejnosti?
- Samozrejme, priestory s ikonami majú svoje otváracie hodiny, počas nich sú u nás všetci vítaní. Realizujeme tiež edukačné obhliadky alebo akcie pre deti a mládež. Ikony na každého pôsobia veľmi pozitívne, máme rôzne prípady Božieho pôsobenia, ktoré si často sami nevieme vysvetliť.

Napríklad? Spomeniete aspoň jeden prípad?
- Asi by bolo silné slovo nazvať to zázrakom, ale raz, keď k nám prišli deti zo školy obkresľovať ikony, jedna matka priviedla svojho syna postihnutého autizmom. Chlapec kresliť veľmi nechcel, ale mama trvala, aby si vybral jednu ikonu, ktorú by maľoval. Timotej, tak sa chlapec volal, si zhodou okolností alebo Božou prozreteľnosťou spomedzi množstva ikon vybral práve ikonu svojho menovca sv. apoštola Timoteja.

Ako vnímajú zamestnanci firmy, že majú v budove takýto duchovný poklad?
- Veľmi pozitívne. Pri každodenných pracovných povinnostiach si mnohí občas zájdu dole, aby utiekli od každodenného života a v tichu modlitby načerpali z ikon duchovnej sily. Prichádzame medzi ne často aj so zákazníkmi či obchodnými partnermi a aj na nich ikony pôsobia veľmi blahodarne.

Čím konkrétne vás ikona zaujala?
- Svojou duchovnosťou, hĺbkou. Stačí, keď sa človek na ňu pozerá dlhšie, vždy niečo nové objaví. Na prvý pohľad ikona zaujme svojou krásou, nasleduje skúmanie jej symbolov a ich významu, to je ďalší rozmer vnímania ikony. Pozerať na ikonu sa dá aj srdcom, keď človek dokáže do svojho života aplikovať, čo vidí, môže mu to zmeniť život. A to je asi hlavná idea, prečo sme sa rozhodli toto dedičstvo Byzancie zachovať aj pre ďalšie generácie,- dodal Milan Urbaník. Ikony majú svoje poslanie, priam hovoria O posledných dňoch, že človek nie je len fyzická bytosť, ale aj duchovná, že raz príde koniec života a človek bude pokračovať v duchovnom svete. Ako povedal v knihe Ikonostas ruský pravoslávny teológ otec Pavel Florenský, existujú štyri spôsoby vyobrazenia človeka: Maska – zobrazuje človeka takého, akým nie je, dáva mu podobu, akú chce mať autor alebo aj on sám; Tvár – hodnoverné vyobrazenia vonkajšej podoby človeka, ako vyzeral v určitom čase; Portrét – zachytenie vonkajšej podoby, ale aj vnútorného rozpoloženia človeka, príp. jeho charakterových vlastností; Ikona – prvoobraz, najdokonalejšie vyobrazenie zbožšteného človeka, ktorý je stvorený na Božiu podobu. Tu je zobrazená duchovnosť daného človeka, ktorý vďaka zbožnému životu na zemi dosiahol stretnutie s Bohom v nebeskom kráľovstve.

Mohli by sme teda povedať, že výstava ikon je výstavou zobrazenia duchovného sveta. Preto všetkých z nášho regiónu pozývame do sninského kaštieľa, aby si prišli pozrieť najdokonalejšie maliarske umenie na ikonách z Ruska, Bulharska, Rumunska, Grécka a Srbska.


-PS-