Pravoslávne Vianoce oslavuje stále menej ľudí

Zemplín - Pravoslávnych veriacich na východnom Slovensku, ktorí oslavujú vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára, teda 13 dní neskôr ako ostatní kresťania, je stále menej. Čoraz častejšie sa totiž pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, ktorým sa riadia katolíci i evanjelici.

Trend je najzreteľnejší v michalovskej pravoslávnej eparchii. Z celkového počtu trinásťtisíc veriacich asi dvanásťtisíc oslavovalo Ježišove narodenie v uplynulých dňoch. Verní starému kalendáru zostali už iba v piatich obciach v Sobranskom okrese - v Ruskom Hrabovci, Dúbrave, Inovci, Koňuši a Beňatine.

Oslabovanie tradície pravoslávnych Vianoc priznávajú aj predstavitelia michalovského biskupstva. Príčiny vidia v silnom vplyve gréckokatolíckeho náboženstva pred rokom 1950, ale aj v tendencii pravoslávnej menšiny prispôsobiť sa väčšine. Po roku 1950 bola gréckokatolícka cirkev prakticky zlikvidovaná, jej miesto v mnohých farnostiach zaujalo pravoslávie. „Aj keď prevláda názor, že komunistickou mocou bola pravoslávna cirkev preferovaná, štátna správa aj nátlakom presadzovala dodržiavanie gregoriánskeho kalendára," myslí si duchovný správca Michaloviec Štefan Horkaj.

Po roku 1990 sa pravoslávna cirkev otázkou sviatkového kalendára intenzívne nezaoberala. „V takmer každej obci bolo potrebné vybudovať nový chrám, riešili sme existenčné otázky, ktoré nás stáli veľa energie. Na vieroučné otázky tak nezostal čas," vysvetľuje tajomník pre pastoráciu a katechizáciu michalovskej eparchie Vasil Bardzák.

Podľa Bardzáka sa teraz situácia zmenila. Posledný snem pravoslávnej cirkvi definoval prechodné obdobie, počas ktorého sa predpokladá, že by sa pravoslávni veriaci mali vrátiť k juliánskemu kalendáru. Sám však priznáva, že nepôjde o jednorazový proces. „Bude to možné iba dlhodobou a sústavnou prácou, sústredenou katechizáciou i pomocou osobných kontaktov s veriacimi," predpokladá. Bardzák tvrdí, že veriaci v jeho farnosti v trebišovskom arcidekanáte sú tejto snahe naklonení.

Riaditeľ úradu michalovskej pravoslávnej eparchie Ladislav Fedor je k zmene skeptickejší. „Nemyslím si, že by ľudia sa začali na Vianoce riadiť juliánskym kalendárom. Reálnejšie je zachovať tradíciu slávenia sviatku paschálie - Veľkej noci v pôvodnom dátume, ktorý je oproti oficiálnemu kalendáru posunutý aj päť týždňov. Pre pravoslávie je to dôležitejší sviatok ako Vianoce," hovorí.

Odlišná je situácia na území prešovskej pravoslávnej eparchie, ktorá združuje viac ako 32-tisíc veriacich východného obradu. Hoci časť z nich prešla na nový kalendár, vo väčšine cirkevných obcí sa zachovala pôvodná tradícia slávenia roždestvenských sviatkov, teda až na Troch kráľov. „Nebadať tu žiadny odklon od pôvodnej tradície, práve naopak. Nie je správne prispôsobiť sa," hovorí Peter Soroka, duchovný správca obcí Osadné a Hostovice. Silnými okresmi z tohto pohľadu sú najmä Snina, Humenné a Medzilaborce. Vianoce podľa juliánskeho kalendára tu majú aj gréckokatolíci. V obci Pčoliné o zotrvaní pri pôvodnom dátume rozhodli veriaci v miestnom referende začiatkom tohto roka.