Pravoslávne Vianoce u Hudákovcov

Eva MIKULOVÁ

Na Slovensku žije okolo 80-tisíc pravoslávnych veriacich a väčšina z nich obýva východ Slovenska. Práve 6. januára oslavovali Roždestvo Christovoj, čiže Kristovo narodenie. Pravoslávne Vianoce sa ideovo v ničom neodlišujú od katolíckych či protestantských, jediný rozdiel je v časovom posune, keďže pravoslávie sa riadi juliánskym kalendárom, a spôsobe výkonu obradu alebo tradícii.

Pravoslávne Vianoce sú jedným z dvanástich najdôležitejších sviatkov v roku. Štyridsaťdňový pôst je zakončený symbolickou Štedrou večerou, kedy sa s východom prvej hviezdy na nebi rodina stretáva pri prestretom stole. K tradičným jedlám patrí chlieb, soľ, cesnak, kapustnica, zemiaková kaša, ryby, pirohy a pôstne polievky. Všetci jedia z jednej misy. Po jedle spievajú, alebo počúvajú koledy a duchovné piesne. Sviatok trvá tri dni, v chrámoch sa konajú oslavné liturgie, fyzická skutočnosť je potlačená, dôležitým sa stáva duchovný zážitok. Medzi pravoslávnych veriacich patria najmä Rusíni.

Ani moderátor Mišo Hudák sa netají tým, že má rusínske korene. Dokonca je na to hrdý. Ctí si s rodinou tradície a k nim neodmysliteľne patria aj Pravoslávne Vianoce. Veriaci začali sláviť vianočné sviatky túto sobotu, Štedrý deň je podľa juliánskeho kalendára na Troch kráľov, čiže 6. januára. Ako Mišo hovorí, slávia síce aj kresťanské Vianoce 24. decembra, ale tieto majú v sebe istú symboliku a rodinnú spolupatričnosť

"Ani tohto roku sme tradíciu neporušili a oslávili sme ich na jednej chalupe spoločne s troma bratmi a otcom. Pripravili sme si, najmä náš otec rusínske pochúťky. Darčeky sme si nedávali, tie sme si dali na Štedrý deň. Väčším darom pre nás bolo, že sme sa takto spoločne stretli."

Rusínske Vianoce sú trochu odlišné od našich klasických. Menu pripravuje zvyčajne Mišov otec a na stole nesmú chýbať tatarčané či pečené pirohy. Mišo si však spomína aj na dávne pravoslávne Vianoce, ktoré prežil ako dieťa u svojich starých rodičov.

"Tam boli aj zvyky trošku iné. Tých jedál bolo na stole fakt toľko, koľko ich malo byť a išlo výlučne o tradičné jedlá. Pred štedrou večerou sme chodili k rieke Cirocha, prerúbali sme ľad - volalo sa to rusínsky prorub, a v ňom sme sa museli umyť v studenej vode. Bola v tom symbolika očisty pred štedrou večerou," dodal.