Pravoslávne zákulisie Metropolita Hilarion si vďaka odchodu z Ruska zachránil povesť a možno aj život

Rozhovor s odborníkom Andrejom Šiškovom o pozadí odvolania ruského metropolitu Hilariona a o jeho nástupcovi Antonijovi.

Ako hodnotíte odvolanie metropolitu Hilariona (Alfejeva) z pozície vedúceho Oddelenia pre vonkajšie záležitosti Moskovského patriarchátu?

Od jedného človeka z Hilarionovho okolia viem, že metropolita na začiatku vojny nakreslil patriarchovi Kirillovi a Kremľu červené čiary, ktoré za žiadnych okolností neprekročí. Nasledujúce mesiace ukázali, že Hilarion sa vo svojich verejných prejavoch dôsledne vyhýbal téme vojny a nepodporoval vojenskú kampaň Ruska proti Ukrajine.

Niekoľko týždňov pred inváziou, keď sa o jej možnosti už diskutovalo v médiách, Hilarion verejne vyhlásil, že vojna nie je prostriedkom na riešenie konfliktov. Hilarionovo odmietanie podporovať vojenskú inváziu urobilo nevyhnutným jeho prepustenie.

Hilarion sa udržal tak dlho len preto, lebo Oddelenie pre vonkajšie záležitosti, ktoré viedol, celý čas pracovalo na udržaní Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi pri Moskovskom patriarcháte. Keď však Ukrajinská pravoslávna cirkev 27. mája vyhlásila úplnú nezávislosť, bolo jasné, že jeho práca stroskotala, a o niekoľko dní neskôr, 7. júna, Posvätný synod Ruskej pravoslávnej cirkvi odvolal Hilariona z jeho funkcie.

Podľa mňa však Hilarionovo prepustenie netreba považovať za trest za neúspešnú prácu. V normálnej situácii by to tak bolo, ale terajšia situácia je výnimočnou situáciou. Je veľmi pravdepodobné, že Hilarion počas vojnových mesiacov pracoval na svojom odchode a jeho preloženie do Budapešti je výsledkom akejsi dohody s patriarchom Kirillom.

Metropolita Hilarion pozná Budapešť, bol tam biskupom v rokoch 2003 až 2009. A okrem toho udržiava dobré kontakty s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý uchránil patriarchu Kirilla pred sankciami EÚ. Preto to nie je vyhnanstvo, ale premiestnenie – termín, ktorý sa teraz v Rusku používa na opis odchodu ľudí z krajiny, ktorí nesúhlasia s vojnou a politikou Kremľa. Hilarion si vďaka degradácii zachránil povesť a možno aj život.

Vo svojom prejave na rozlúčku s cirkevnou obcou, ktorú viedol v Moskve, povedal: „Cesta sa prudko stočila, nezapadal som do obrazu a ocitol som sa na vedľajšej koľaji.“ Mnohí komentátori sa poponáhľali označiť jeho odvolanie za obrat, avšak tento obrat nenastal 7. júna, ale 24. februára.

V protiklade k svojim kolegom v najbližšom okruhu patriarchu Kirilla, biskupovi Savvovi Tutunovovi alebo Vladimirovi Legojdovi, Hilarion skutočne nezapadal do vojenskej agendy. Osobné morálne princípy mu bránili stať sa súčasťou nemorálnej podpory pre vojenskú operáciu.

Kto je nástupca metropolitu Hilariona vo funkcii vedúceho Oddelenia pre vonkajšie záležitosti cirkvi?
Metropolita Antonij (Sevriuk), nový vedúci Oddelenia pre vonkajšie záležitosti cirkvi, je podobne ako Hilarion úzko spätý s patriarchom Kirillom. Stal sa jeho osobným tajomníkom, keď bol Kirill ešte metropolitom a vedúcim Oddelenia pre vonkajšie záležitosti. Antonij bol do roku 2011 Kirillovým osobným tajomníkom, potom začal svoju kariéru cirkevného správcu a diplomata v Európe. Bol fakticky vedúcim stavropegiálnych cirkevných obcí v Taliansku, po biskupskej vysviacke v roku 2015 sa stal aj oficiálne ich vedúcim. V tom istom roku sa stal aj predsedom Oddelenia pre zahraničné inštitúcie Moskovského patriarchátu.

Metropolita Hilarion nezapadal do vojenskej agendy. Osobné morálne princípy mu bránili stať sa súčasťou nemorálnej podpory pre vojenskú operáciu.
Toto oddelenie, ktoré pod metropolitom Kirillom bolo ešte súčasťou Oddelenia pre vonkajšie záležitosti a pod patriarchom Kirillom sa stalo samostatným oddelením, spravuje všetky stavropegiálne cirkevné obce Ruskej pravoslávnej cirkvi po celom svete, pričom to nie sú eparchie, ale iba cirkevné obce. Jeho kancelária je v Moskve v rovnakej budove ako Oddelenie pre vonkajšie záležitosti. Antonij bude túto funkciu zastávať aj naďalej, aby sa v jeho osobe opäť spojili dve časti kedysi väčšieho Oddelenia pre vonkajšie záležitosti. Tretiu časť, Oddelenie pre vzťahy cirkvi so spoločnosťou, predtým viedol vykričaný protojerej Vsevoloď Čaplin a teraz Vladimir Legojda.

V Európe slúžil Antonij ako krízový manažér. V roku 2017 bol niekoľko mesiacov administrátorom Berlínskej eparchie; v rokoch 2017 až 2019 viedol eparchie Viedeň a Budapešť. V roku 2019 bol poverený koordináciou prechodu „Arcibiskupstva pravoslávnych cirkevných obcí ruskej tradície v západnej Európe“, ktoré sa odvrátilo od Ekumenického patriarchátu, do Ruskej pravoslávnej cirkvi. 

Zároveň sa stal metropolitom Korsunu (so sídlom v Paríži) a vedúcim západoeurópskeho exarchátu Ruskej pravoslávnej cirkvi, aby dozeral na arcibiskupstvo a jeho hlavu arcibiskupa Jeana Renneteaua. Antonija možno opísať ako mladého technokrata. Má 37 rokov, no už je dosť skúseným manažérom. Azda ešte lepším ako Hilarion.

Čo znamená Hilarionovo odvolanie pre ašpirantúru, ktorú vybudoval?
Ašpirantúra alebo Inštitút svätých Cyrila a Metoda pre postgraduálne štúdium bola myšlienkou metropolitu Hilariona. Založil ju v roku 2009 ako vyššiu teologickú školu, ktorá mala korunovať celkový systém teologického vzdelávania v Ruskej pravoslávnej cirkvi. Ašpirantúra dosiahla svoj rozkvet v rokoch 2015/16 a potom sa začalo obdobie stagnácie. Napriek tomu bola naďalej teologicky najprogresívnejšou inštitúciou v Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Pracoval som tam v rokoch 2012 až 2020 a konkrétne som viedol kurz politickej teológie, v ktorom sa študujúci učili aj o postkoloniálnych a feministických prístupoch, o teológii oslobodenia, o ekologickej teológii a ďalších veciach. Moji kolegovia dávali kurzy zo súčasnej teológie, biblistiky, patrológie atď.

Napriek konzervatívnym tendenciám v duchovnej formácii v Ruskej pravoslávnej cirkvi dovolil metropolita Hilarion so svojou veľkou cirkevnou váhou kurzy, ktorých obsah sa konzervatívcom mohol javiť ako príliš liberálny. Našu prácu nikdy necenzuroval a obsah zveril plne do rúk špecialistom. Toto iritovalo Komisiu pre vzdelávanie Ruskej pravoslávnej cirkvi, grémium, ktoré dohliada na cirkevné vzdelávanie. Platí to najmä o vedúcom tohto grémia protojerejovi Maximovi Kozlovovi.

Maxim Kozlov je teraz novým rektorom ašpirantúry. A pravdepodobne bude úplne pretvorená. V rokoch 2020/21 bol Kozlov vymenovaný za rektora Sretenského seminára, kde sa jeho predchodca metropolita Amvrosij (Jermakov) pokúsil zreformovať vzdelávanie podľa vzoru ašpirantúry. Toto vyvolalo vlnu pobúrenia u konzervatívcov a fundamentalistov. Amvrosij bol odstránený z rektorátu a Maxim Kozlov pochoval všetky inovácie.

Nie bezdôvodne je Kozlov prezývaný „hrobár cirkevného vzdelávania“. Počas jeho predsedníctva v Komisii pre vzdelávanie nastúpila teologická formácia na cestu rýchlej stagnácie a vzostupu fundamentalizmu. Ašpirantúra má teda pred sebou ťažké časy. Je pravdepodobné, že zo starej inštitúcie nezostane nič. Je veľmi pravdepodobné, že dôjde k jej fúzii s Moskovskou duchovnou akadémiou.

Andrej Šiškov je hosťujúci bádateľ na Škole teológie a náboženských štúdií na Univerzite Tartu v Estónsku. 

Z nemčiny preložil o. Ján Krupa

Zdroj:
https://svetkrestanstva.postoj.sk/108461/metropolita-hilarion-si-vdaka-odchodu-z-ruska-zachranil-povest-a-mozno-aj-zivot

Foto:
Metropolita Hilarion. Zdroj: Twitter