Pravoslávni chcú v Snine druhý kostol
(rok)
Pravoslávni veriaci v Snine by si chceli postaviť nový chrám. Jeden kostol už totiž pre druhú najväčšiu slovenskú pravoslávnu cirkevnú obec nestačí. Cirkev však nemá na stavbu vhodný pozemok.
V Snine žije skoro tritisíc veriacich pravoslávneho vyznania. Ide najmä o vysídlencov zo zaniknutých obcí Starina a Dara a ich potomkov. Vo svojich dedinách mali kedysi tri chrámy.
Do Chrámu Nanebovstúpenia Isusa Christa na Sládkovičovej ulici v Snine sa dnes nezmestia. Sakrálna budova s rozmermi 6 krát 12 metrov má totiž kapacitu len dvesto ľudí. „V nedeľu príde na bohoslužbu bežne štyristo veriacich, polovica musí stáť vonku. Ešte väčší problém je počas sviatkov. Za zlého počasia je to nedôstojné," hovorí duchovný správca cirkevnej obce Igor Kerekanič.
Pravoslávna cirkev v Snine nemá vlastný pozemok, na ktorom by kostol postavila. Niekoľko rokov miestnu samospráva žiada, aby jej predala za symbolickú korunu niektorú z nevyužívaných plôch. Naposledy Kerekanič mestu navrhol, aby chrám stál pri Základnej škole na Budovateľskej ulici. „Nechceme práve tento pozemok, ale predpokladáme, že by s jeho prevodom mohli poslanci súhlasiť. Veriaci zo Sídliska I., ktorí to majú do súčasného chrámu najďalej, by to mali potom najbližšie," povedal. Poslednú žiadosť cirkevnej obce už posudzovalo oddelenie výstavby mesta. Predať pozemok pri Budovateľskej ulici neodporučilo. Vo svojom stanovisku vedúci oddelenia napísal, že lokalita nie je vhodná pre kostol z hľadiska urbanistického ani technického.
Kerekanič doniesol na mestský úrad architektonickú štúdiu a ďalšie podklady, o ktoré požiadala mestská rada, aby mohla o predaji pozemku rozhodnúť. Rada zasadala včera, žiadosťou cirkvi sa nezaoberala. Poslanec Ján Čop predpokladá, že ju bude po voľbách schvaľovať už nové zastupiteľstvo.
Nový pravoslávny chrám v Snine má byť postavený v typickom rusko-slovanskom slohu. Stavbu chcú pravoslávni financovať z prostriedkov cirkevnej obce, prešovskej eparchie a zbierok. O pomoc požiadajú aj nadácie v zahraničí, prípadne si vezmú bankový úver. Chrám si budú veriaci z veľkej časti stavať svojpomocne.
Pravoslávni veriaci v Snine by si chceli postaviť nový chrám. Jeden kostol už totiž pre druhú najväčšiu slovenskú pravoslávnu cirkevnú obec nestačí. Cirkev však nemá na stavbu vhodný pozemok.
V Snine žije skoro tritisíc veriacich pravoslávneho vyznania. Ide najmä o vysídlencov zo zaniknutých obcí Starina a Dara a ich potomkov. Vo svojich dedinách mali kedysi tri chrámy.
Do Chrámu Nanebovstúpenia Isusa Christa na Sládkovičovej ulici v Snine sa dnes nezmestia. Sakrálna budova s rozmermi 6 krát 12 metrov má totiž kapacitu len dvesto ľudí. „V nedeľu príde na bohoslužbu bežne štyristo veriacich, polovica musí stáť vonku. Ešte väčší problém je počas sviatkov. Za zlého počasia je to nedôstojné," hovorí duchovný správca cirkevnej obce Igor Kerekanič.
Pravoslávna cirkev v Snine nemá vlastný pozemok, na ktorom by kostol postavila. Niekoľko rokov miestnu samospráva žiada, aby jej predala za symbolickú korunu niektorú z nevyužívaných plôch. Naposledy Kerekanič mestu navrhol, aby chrám stál pri Základnej škole na Budovateľskej ulici. „Nechceme práve tento pozemok, ale predpokladáme, že by s jeho prevodom mohli poslanci súhlasiť. Veriaci zo Sídliska I., ktorí to majú do súčasného chrámu najďalej, by to mali potom najbližšie," povedal. Poslednú žiadosť cirkevnej obce už posudzovalo oddelenie výstavby mesta. Predať pozemok pri Budovateľskej ulici neodporučilo. Vo svojom stanovisku vedúci oddelenia napísal, že lokalita nie je vhodná pre kostol z hľadiska urbanistického ani technického.
Kerekanič doniesol na mestský úrad architektonickú štúdiu a ďalšie podklady, o ktoré požiadala mestská rada, aby mohla o predaji pozemku rozhodnúť. Rada zasadala včera, žiadosťou cirkvi sa nezaoberala. Poslanec Ján Čop predpokladá, že ju bude po voľbách schvaľovať už nové zastupiteľstvo.
Nový pravoslávny chrám v Snine má byť postavený v typickom rusko-slovanskom slohu. Stavbu chcú pravoslávni financovať z prostriedkov cirkevnej obce, prešovskej eparchie a zbierok. O pomoc požiadajú aj nadácie v zahraničí, prípadne si vezmú bankový úver. Chrám si budú veriaci z veľkej časti stavať svojpomocne.
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Moja Paraska mudra i terpelyva žena. I kiď sja dakoly povadyme, ta ňa doma furt čekať smačna večera - boršč, tatarčanŷ pyrohŷ, mačanka i zakusok. Pravda, všytko u jedňim taňiri...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať