Pravoslávny chrám má atypický kríž

Budú v ňom ostatky sv. Štefana
Košičania chodiaci okolo kostola na Ulici Československej armády v týchto dňoch s údivom pozerajú na jeho strechu. Vedia, že má byť pravoslávny. Nedávno osadený kríž však vyzerá celkom inak ako tradičný trojramenný symbol tejto cirkvi, zároveň je tým ojedinelý v celej SR. Kríž s rozmermi 160 krát 160 centimetrov vyrobili v okrese Michalovce z vysokolešteného, tzv. zrkadlového nerezu. Z takého istého materiálu je i časť sochy zosnulého pápeža Jána Pavla II. v košickej Barci.
 

Tvar vybrali zámerne
Atypický byzantský chrámový kríž na streche Kostola Zosnutia Panny Márie slávnostne posvätili 31. októbra.  "Čo je to zač? Veď ten kostol má byť pravoslávny a teraz sa na ňom objavil akýsi iný," čudoval sa pri kostole dôchodca Michal, ktorý býva v neďalekom činžiaku. "Také čosi som ešte na pravoslávnom chráme nevidel." Podľa Imricha Belejkaniča, správcu farnosti pravoslávnej cirkvi v Košiciach, tvar kríža vybrali zámerne, aby vhodne dopĺňal architektúru kostola. "Má totiž pôdorys gréckeho byzantského kríža, teda takého istého, aký sme nechali osadiť na náš chrám. Na Slovensku podobný typ kríža určite nenájdete. Keďže sme pokračovateľmi a nositeľmi byzantských tradícií, chceme aj takto na ne poukázať. V chráme sú všetky prvky byzantského obradu, dáme tam ešte grécky ikonopis, aby človek cítil ducha byzancie."
 

Takmer ako Hagia Sofia
Prvý košický pravoslávny kostol má približne rovnaký základný architektonický princíp ako jedna z najznámejších sakrálnych stavieb sveta - Hagia Sofia, čiže Chrám Božej Múdrosti v tureckom Istanbule. Na jeho kupole sa takisto vyníma grécky kríž, chrám bol vysvätený 26. 12. roku 537.

V Košiciach sa k pravoslávnej cirkvi hlási takmer 4 000 ľudí, na bohoslužby sa však musia schádzať v provizórnych priestoroch na Hlavnej ulici. Už nie dlho. Košický chrám by mal byť dokončený v roku 2011 a nebudú v ňom chýbať ďalšie cirkevné unikáty - ostatky svätého Jána Almužníka, ktoré sú teraz v Michalovciach, ale aj prvého uhorského kráľa sv. Štefana. V budapeštianskej katedrále s jeho menom turisti obdivujú pravú ruku panovníka, zovretú v päsť, malú časť z nej dostanú Košičania.
 

Miroslav Sambor