Pravoslávny patriarcha Bartolomej I. má 85 rokov

Grécko-ortodoxný patriarcha Bartolomej I. z Konštantínopolu oslávil v piatok, 28. februára (vlastne 29. februára) 85 rokov. Ako nástupca apoštola Ondreja nesie titul ekumenického patriarchu, ktorý ho robí čestným predstaviteľom svetovej ortodoxie s približne 300 miliónmi členov.

Bartolomej I. je celosvetovo uznávaným teológom a ekumeníkom. Jeho snahou je o jednotu svetovej ortodoxie a dialóg s inými cirkvami. To posledné sa mu v posledných rokoch skutočne darí lepšie: ekumenické vzťahy sú dobré, zatiaľ čo ortodoxia sa nachádza vo vnútornej kríze.

Od roku 1991 je Bartolomej patriarchom bývalého rímskeho cisárskeho mesta pri Bosporu a tým čestným predstaviteľom svetovej ortodoxie. Spôsob, akým je táto funkcia vykonávaná, patrí medzi vnútro-ortodoxné spory: zatiaľ čo Bartolomej silne zdôrazňuje úlohu Konštantínopolu ako „materskej cirkvi“ ortodoxie a nárokuje si koordinačnú funkciu pre samostatné ortodoxné cirkvi, Moskva a iné cirkvi mu vyčítajú, že sa tak usiluje kopírovať katolícky organizačný model.

Známy pre ekologické zapojenie
Celosvetové uznanie získal Bartolomej I. aj vďaka svojmu ekologickému zapojeniu, vďaka ktorému získal čestný názov „zelený patriarcha“. Doktor v cirkevnom práve, ktorý ovláda sedem jazykov, je zároveň dôležitým partnerom pre dialóg s islamom a judaizmom. Sídlo patriarchu, Fanar, sa nachádza v Istanbule.

Ako čestný predstaviteľ svetovej ortodoxie nemá Bartolomej I. žiadne priame jurisdikčné právomoci nad národnými cirkvami. Turecké úrady navyše neuznávajú celosvetové ortodoxné postavenie patriarchátu; v ich pohľade je Bartolomej I. len najvyšším duchovným poradcom niekoľkých tisíc grécko-ortodoxných kresťanov, ktorí zostali v Turecku. Zatiaľ čo ich počet neustále klesá, priamo patrí patriarchátu však približne 3,5 milióna veriacich v niektorých oblastiach Grécka a v diaspóre v Severnej a Južnej Amerike, Strednej a Západnej Európe, ako aj v Austrálii.

Bartolomej a Rakúsko
Patriarcha Bartolomej je úzko spätý s Rakúskom. Pravidelne navštevuje krajinu na oficiálnych návštevách a častejšie sa v nej zdržiava aj súkromne. S kardinálom Franzom Königom (1905–2004) mal dlhoročné úzke priateľstvo. Tiež s kardinálom Christophom Schönbornom udržiava veľmi dobré a blízke vzťahy, rovnako ako so salzburským arcibiskupom Franzom Lacknerom a ďalšími domácimi biskupmi.

Patriarcha sa podieľa aj na rozvoji prvého ortodoxného kláštora v Rakúsku, ktorý vzniká v St. Andrä/Zicksee v Burgenlande. Biskup Ägidius Zsifkovics mohol v roku 2014 počas slávnostných podujatí pri založení kláštora privítať Bartolomeja v Eisenstadte. Okrem toho je ekumenický patriarcha úzko spätý so základňou Pro Oriente – už desaťročia je čestným členom kuratória tejto nadácie.

Patriarcha a pápež
Patriarcha je považovaný za veľmi otvoreného ekumenika. S pápežom Benediktom XVI. (2005–2013), ktorý ho v roku 2006 navštívil v Istanbule, patriarcha zaistil obnovenie rokovaní o zjednotení medzi katolíckou a ortodoxnou cirkvou, ktoré boli desaťročia prerušované. S jeho nástupcom, pápežom Františkom, Bartolomej dodal ďalšie impulzy do dialógového procesu.

Medzi oboma existuje aj osobná sympatie: Nedávno si Bartolomej v „srdečnom, bratskom liste“ prial ťažko chorému pápežovi rýchle uzdravenie. Patriarcha pápeža často navštevoval vo Vatikáne a keď pápež František v roku 2014 navštívil Turecko, návšteva Fanaru bola samozrejmosťou. Legendárne a prelomové boli aj spoločné návštevy pápeža a patriarchu v roku 2016 v utečeneckých táboroch na gréckom ostrove Lesbos, ako aj v roku 2014 v Chráme sv. Hrobu v Jeruzaleme. V rokoch 2016 a 2018 patriarcha prijal pozvanie pápeža na spoločné mierové modlitby v Assisi a Bari.

Pápež a patriarcha sa opakovane usilovali o jednotný dátum Veľkej noci pre všetky cirkvi a chcú, aby jubileum 1.700-ročného Nicejského koncilu, ktoré sa tento rok slávi, prispelo k ďalším pokrokom v ekumenickom dialógu. V Nicée, dnešnom Izniku v Turecku, bolo v roku 325 formulované základné kresťanské vyznanie viery. Plánované – aj keď oficiálne nepotvrdené – bolo, že Bartolomej a František budú koncom mája spoločne stáť na čele osláv koncilu. Či pápež bude môcť cestovať do Turecka, je vzhľadom na jeho aktuálne ochorenie viac než pochybné.
 

Pravoslávne cirkvi byzantsko-slovanskej tradície majú spoločnú vierouku a obrad, považujú sa za jednu cirkev, Pravoslávnu cirkev, ktorá je v skutočnosti spoločenstvom viacerých administratívne autokefálnych (samosprávnych) cirkví definovaných podľa štátnych či národných kritérií.

V zozname pravoslávnych cirkví byzantsko-slovanskej tradície figuruje vždy na prvom mieste Konštantínopolský ekumenický patriarchát. Toto čestné prvenstvo sa zakladá na historickom postavení Konštantínopola ako hlavného mesta Byzantskej ríše, v ktorej pravoslávne kresťanstvo zohrávalo podstatnú kultúrno-spoločenskú úlohu. Aj počas stáročnej nadvlády Osmanov (1453 – 1923) zostalo zachované prednostné postavenie Ekumenického patriarchátu, hoci jeho jurisdikčné územie sa postupne zmenšovalo v dôsledku vznikania národných či štátnych autokefálnych cirkví v 19. storočí.

Primus inter pares
Ekumenický patriarcha je symbolickým stredom sveta byzantsko-slovanského pravoslávia, nemá „pápežské kompetencie“, takže nedisponuje právomocou priamo zasahovať do vnútorných záležitostí autokefálnych pravoslávnych cirkví, ale ako „prvý medzi rovnými“ len koordinuje celopravoslávnu činnosť.

270. nástupca svätého apoštola Andreja
Traduje sa, že v roku 36 apoštol Andrej založil biskupstvo v meste Byzancia, ktoré sa neskôr volalo Konštantínopol/Nový Rím a po jeho dobytí ho Turci premenovali na Istanbul. Preto sa svätý Andrej, brat svätého Petra, dodnes uctieva ako patrón Konštantínopolského ekumenického patriarchátu, pričom jeho spomienku slávia 30. novembra.
Ekumenický patriarcha Bartolomej I. sídli v istanbulskej mestskej časti Fanar a je čestnou hlavou okolo 300 miliónov pravoslávnych kresťanov po celom svete.
zdroj:
https://svetkrestanstva.postoj.sk/18168/jeho-svaetost-bartolomej-patriarcha-ktory-sa-nezlakol-doby 

Konflikt s Moskvou
V roku 2016 chcel Bartolomej s panortodoxným koncilom na Kréte poskytnúť svetovej ortodoxii nové duchovné, pastoračné a štrukturálne impulzy, avšak štyri cirkvi, vrátane ruskej ortodoxnej, sa na koncile neobjavili. Konflikt s Moskvou sa ešte viac zhoršil, keď patriarcha ortodoxnej cirkvi na Ukrajine na začiatku roka 2018 udelil nezávislosť (autokefáliu). Z pôvodne troch rozdelených cirkví na Ukrajine sa týmto krokom stali dve. Moskva následne pozastavila cirkevné spoločenstvo s ekumenickým patriarchátom.

Tento konflikt medzi ruskou pravoslávnou cirkvou a Konštantínopolom predstavuje skúšku aj pre ostatné ortodoxné cirkvi. Niektoré sú viac naklonené strane Konštantínopolu, iné preferujú Moskvu, a ďalšie sa snažia udržať rovnováhu medzi oboma. Zmiernenie situácie zatiaľ nie je na obzore.

Obavy o mládež v kňazstve
Nie len v rámci ortodoxie, ale aj v Turecku čelí patriarcha Bartolomej ťažkej situácii: Keď bol v roku 1991 zvolený za patriarchu, ortodoxná teologická fakulta na ostrove Chalki v Marmarskom mori bola už 20 rokov podľa nariadenia tureckých úradov uzavretá, a tým sa v Turecku už takmer 50 rokov nevzdelávajú noví ortodoxní kňazi.

Ortodoxné kňazské seminárium v Chalki s pripojenou teologickou fakultou bolo až do svojho uzavretia tureckým štátom v roku 1971 najdôležitejšou teologickou inštitúciou patriarchátu Konštantínopolu a jedným z popredných ortodoxných teologických centier na svete. Mnohí teológovia, biskupi a patriarchovia tu absolvovali štúdium, vrátane ekumenického patriarchu Bartolomeja I. V roku 1971 bolo Chalki uzavreté tureckým zákonom, ktorý zakázal prevádzku súkromných univerzít.

A tým jednoducho chýba mládež, pričom už s fungujúcou vysokou školou by to bolo dosť náročné – v celej Turecku je pravdepodobne najviac 2 500 až 3 000 grécko-ortodoxných kresťanov. Mnohé bývalé ortodoxné chrámy sú tureckým štátom považované za kultúrne pamiatky a na usporiadanie bohoslužieb je potrebné získať špeciálne povolenia úradov.

Kňazské seminárium by mohlo opäť začať s prevádzkou
Počas jesene 2024 sa opäť objavili náznaky, že by sa mohla obnovená prevádzka Chalki stať realitou. Na prelome roka sa patriarcha dokonca stretol s tureckým prezidentom Recep Tayyip Erdoganom ohľadom tejto témy. Odvtedy však o Chalki opäť ticho. Podľa zdrojov z ekumenického patriarchátu by teologická fakulta, ak by bolo udelené povolenie, mohla začať prijímať študentov do dvoch rokov. Tento časový plán závisí od prebiehajúcich renovačných prác a vyriešenia rôznych administratívnych a technických otázok, ako napríklad menovania pedagógov a organizácie prijímacích konaní.

Narodený na tureckom ostrove Imbros
Bartholomew I. sa narodil 29. februára 1940 ako Dimitrios Archondonis na tureckom ostrove Imbros. Najprv študoval na ortodoxej fakulte v Chalki a potom pokračoval v ďalších štúdiách na Pápežskom inštitúte pre orientálne štúdie pri Gregoriánskej univerzite v Ríme, následne na Ekumenickom inštitúte v Bossey vo Švajčiarsku a na Mníchovskej univerzite. Doktorát získal v cirkevnom práve.

Medzitým bol v roku 1961 vysvätený za diakona a dostal meno apoštola Bartolomeja. Kňažské vysvätenie prebehlo v roku 1969. V rokoch 1968 až 1972 bol asistentom riaditeľa teologickej fakulty v Chalki a potom až do roku 1990 riadil osobnú kanceláriu svojho predchodcu, ekumenického patriarchu Dimitriosa. V roku 1973 bol zvolený za metropolita Philadelphie a v roku 1990 za metropolita Chalcedonu.

Ako metropolita Chalcedonu sa Bartolomej I. v roku 1990 stal najvyšším metropolitom Svätej synody a predsedal viacerým komisiám, vrátane oblastí cirkevného práva a ekumeniky. V roku 1991 bol zvolený za ekumenického patriarchu a 270. nástupcu apoštola Ondreja.

zdroj: red, religion.ORF.at/KAP

preložil: jL

foto: Pápež František a patriarcha Bartolomej I pri Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme (25. mája 2014)
autor: Nir Hason zdroj: wikipedia