Pre ochranu pred povodňami zmizlo pod Domašou šesť obcí

DOMAŠA. Dávno preč sú časy, keď sa brehy Domaše do posledného centimetra zaplnili stanmi českých, maďarských, poľských či nemeckých rekreantov.

Dnes možno pri pohľade na poloprázdne strediská vodnej nádrže na tie časy nostalgicky spomínať. Na druhej strane, pokoj pri priehrade oceňujú najmä chatári a rybári.

„Domaša, Domaša, ti ši picha naša. Najceplejšia voda v ňej, aj ľudzi je habaďej.“

Text známej piesne folklórnej a satirickej skupiny Drišľak z východného Slovenska azda najlepšie vystihuje vzťah východniarov k „zelenej perle“, ktorú takto volajú pre jej zelenomodrú čistú vodu.

Rozprestiera sa v dvoch okresoch – z dvoch tretín na území okresu Vranov nad Topľou, severná časť zasahuje do okresu Stropkov.

Čistá, teplá, plná rýb
Ako spomína vo svojej piesni Drišľak, Domašu charakterizuje najmä fakt, že patrí k nádržiam s najteplejšou vodou.

Leží totiž v teplej klimatickej oblasti v nadmorskej výške 156 metrov nad morom. Priemerná teplota vody tam v lete dosahuje 20 stupňov Celzia.

Patrí jej aj prívlastok štvrtej najväčšej vodnej nádrže a známa je tiež čistou vodu, vďaka čomu v nej žije asi 23 druhov rýb. Darí sa tam hlavne kaprovi, šťuke, zubáčovi, sumcovi, jalcovi.

I to je dôvodom, že Domašu ani za tie roky neopustili a ostali jej verní rybári, ktorí napríklad „okupujú“ polostrov, takzvaný Krym, so svojimi prívesmi, karavanmi či stanmi.

Na brehoch Domaše sa nachádza päť rekreačných stredísk – Dobrá, Poľany, Holčíkovce, Nová Kelča a Valkov.

Ochrana pred povodňami
Samotná vodná nádrž nevznikla prírodnou činnosťou, ale je dielom ľudských rúk.

Priehrada mala zvýšiť stály prietok, a to pre Chemko Strážske a Drevokombinát Hencovce, ďalej desaťnásobne zriediť odpadové vody odtekajúce z chemického priemyslu, nahromadiť vody pre hydrocentrálu, ktorá mala vyrábať 3 hodiny denne špičkovú elektrickú energiu (20 miliónov kilowatthodiny ročne).

Mala plniť aj praktické úlohy – a to zabrániť záplavám vo Východoslovenskej nížine, byť zásobárňou úžitkovej a perspektívne aj pitnej vody.

A pre jej výhodnú polohu, priezračnú vodu a dobrú dostupnosť sa stala vyhľadávanou rekreačnou lokalitou.

S jej výstavbou sa začalo v roku 1962, trvala šesť rokov, vlani uplynulo presne polstoročie od jej dostavania.

Vysťahovanie a presídlenie
Jej a vyše 40 kilometrov dlhé malebné prevažne zalesnené brehy v sebe ukrývajú príbeh, tak ako mnohé iné vodné nádrže postavené za socializmu.

Pod hladinou vyše 1400- hektárovej nádrže sa ocitlo šesť pôvodných dedín – Dobrá nad Ondavou, Kelča, Petejovce, Trepec, Veľká Domaša, Valkov.

Celé zaplavené územie muselo opustiť asi 500 rodín s počtom asi dvetisíc ľudí. Desiatky rodín našli po likvidácii starej Kelče svoj domov v okolitých obciach a mestách.

Veľká časť ľudí už blízko nádrže žiť neostala, presídlili ich do Humenného, Stropkova, Čemerného a Novej Kelče.

V dvoch dedinách (Bžany a Turany nad Ondavou) museli zbúrať niekoľko domov a budov v záplavovej časti obcí.

Zaplavená obec Kelča v podstate nezanikla, lebo na brehu Domaše vznikla Nová Kelča. Stojí pár desiatok metrov od tej pôvodnej a dobudovaná bola v roku 1966.

Obyvateľ: Ľudia mysleli na krvopotne postavené domy
Obce, v ktorých kedysi vládol čulý život a ruch, sú teraz skryté pod hladinou vody.

„Moja babka to znášala veľmi ťažko. Prakticky do poslednej chvíle sme zostali na Valkove. Nechcela odísť,“ popísala pôvodná obyvateľka jednej zo zatopených dedín na Domaši Emília Galčíková pre televíziu Joj.

Na silné emócie, ktoré predchádzali výstavbe Domaše, si zase zaspomínal Aladár Šaláta, ktorý napísal knihu o zániku jeho rodnej obce.

Pre Nový čas opísal, že sa stavebníci snažili obyvateľom vysvetliť, že vodná nádrž je nevyhnutnosťou, aby ochránila obyvateľov pod priehradou pred jarnými povodňami.

„Rozvíjal sa priemysel a podniky potrebovali mať istotu, že budú dostávať dosť vody. Ľudia však mysleli len na to, že budú musieť opustiť domy, ktoré si krvopotne postavili. Nič nepomohlo, začiatkom 60. rokov sme sa museli všetci vysťahovať. Bol to smutný pohľad, keď som videl, ako náš dom búrajú.“

Stopy života ostali
Po vysídlených obciach a ich obyvateľoch možno nájsť stopy pod hladinou nádrže. Je to raj aj pre potápačov, ktorí sa po ponorení ocitnú medzi zatopenými múrmi. Vidieť sa podľa tých, čo sa na týchto miestach potápali, dajú pivnice, schody, základy domov.

Najzachovalejšie zvyšky sú v lokalitách Trepec, Dobrá, Nová Kelča a Petejovce.

Na Trepci dodnes vidieť aj zborené základy domov, platne, pivnice a zvyšky nosných múrov s trčiacimi armatúrami.

Obzrieť si torzá bývalých dedín môžu z času na čas aj ľudia. A to v čase, keď klesne hladina vody.

Kostoly v zatopených dedinách boli pyrotechnicky odstrelené.

Aj okolie nádrže je plné pozostatkov po bývalom osídlení.

Napríklad rekreačná oblasť Valkov má zachované dva objekty – gréckokatolícky chrám Pokrova Presvjatoj Bohorodici z roku 1817 a pôvodný rodinný dom, známy aj ako pohostinstvo.

Kostol ohrozuje spodná voda
Pamiatkovo vzácne kostoly v Kelči (Kostol sv. Štefana kráľa) a Bžanoch (Kostol sv. Mikuláša biskupa) sa dočkali ochrany v podobe hrádzí.

V Kelči bol obohnaný umelým kamenným valom. Rímskokatolícky murovaný Kostol sv. Štefana kráľa bol plne využívaný do roku 1993, keď bol pri obci vysvätený nový kostol.

Ten pôvodný pri brehu Domaše tak ostal bez využitia a tiež pravidelnej údržby. Ako opisuje portál ohrozenekostoly.sk kostolík sa podarilo zachrániť vďaka jeho polohe na vyvýšenom mieste.

„Ocitol sa však na umelom polostrove, ktorý mal bráni jeho zatopeniu (úroveň terénu v okolí kostola je viac-menej na úrovni hladiny nádrže Domaša). Vysoká hladina spodnej vody sa ale podpísala pod jeho zhoršujúci sa stavebno-technický stav,“ popisuje portál.

Kostol bol uzavretý v roku 1993 a zostal bez pravidelnej údržby. Z vysídlenej obce Kelča sa zachovala aj hájovňa a cintorín.

V Bžanoch bol taktiež gréckokatolícky kostol ohradený sypanou hrádzou. Pôvodné kostoly možno nájsť aj vo Valkove a v obci Trepec.

Návrat vysídlencov
Do týchto kostolov sa príležitostne vracajú vysťahovaní domáci obyvatelia z celého Slovenska a aj ich potomkovia.

Pri cintoríne pri obci Dobrá nad Ondavou bola rómska kolónia a druhá sa nachádzala medzi Trepcom a Kelčou na mieste, kde je dnes polostrov Krym.

V obci Dobrá nad Ondavou žilo veľa obyvateľov židovské vierovyznania.

Dodnes sa nachádza Židovský cintorín na Dobrej za hotelom Domaša v lese v časti Bogarka za Čertovou zátokou v smere na Trepec.

Prišli turisti. Odišli
Aj keď sa bežný život po dobudovaní nádrže vytratil, postupne ho nahradil čulý turistický ruch.

Do začiatku 90. rokov minulého storočia patrila rekreačná oblasť Domaša medzi veľmi populárne. Navštevovali ju aj obyvatelia Česka, Maďarska, Poľska a bývalého východného Nemecka.

Jednou z hlavných atrakcií bola od konca 60. do začiatku 90. rokov minulého storočia výletná loď Domaša.

Motorová loď so 150 miestami mala materský prístav v stredisku Eva a premávala po všetkých rekreačných strediskách.

Začiatkom 90. rokov sa však jej prevádzka stala príliš drahou a predali ju do Česka. Tam po prestavbe pod menom Odyssea a teraz Porto vozí turistov po Vltave.

Zdá sa však, že sa vodná doprava na Domaši môže opäť čoskoro zlepšiť. Okrem vodných bicyklov a člnov sa avizuje aj návrat rovnakej lode na hladinu vodnej nádrže.

Aktivisti, samosprávy i osobnosti z okresu dlhodobo bojujú za návrat lodnej dopravy na vodnú nádrž Domaša.

Loď našli v Prahe, ide o identický typ plavidla, ktoré z Domaše odišlo v roku 1992. Dĺžka lode je takmer 32 metrov, šírka 5,4 metra.

Kapacita podpalubia je 60 osôb, podobný počet sa zmestí i na slnečnú palubu.

O dotáciu na jej zakúpenie požiadali teraz už expremiéra Roberta Fica. Jeho nástupca Peter Pellegrini teraz hovorí, že preverí, či sa financie na loď našli.

Fakty
Akumulačná nádrž Veľká Domaša
Plocha povodia: 827,19 km²
Priemerný ročný prietok: 7,70 m³/s
výška hrádze: 35,00 m
dĺžka hrádze: 350,00 m
šírka hrádze: 7,00 m
Celkový objem: 178,30 mil. m³
Zatopená plocha: 1510,00 ha
Vyrovnávacia nádrž Malá Domaša (Slovenská Kajňa)
Priemerný ročný prietok: 7,70 m³/s
výška hrádze: 5,50 m
dĺžka hrádze: 443,00 m
šírka hrádze: 9,50 m
Celkový objem: 0,93 mil. m³
Zatopená plocha: 54,10 ha

KATARÍNA GÉCZIOVÁ

Zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/20828148/pre-ochranu-pred-povodnami-zmizlo-pod-domasou-sest-obci.html

Foto
Domaša dnes a kedysi
Zdroj: tasr