Precenil som slovenských aj maďarských nacionalistov

 

Doyen slovenskej vlády (1939) pôsobí v slovenskej vrcholovej politike od roku 1990, kedy bol československým veľvyslancom v Maďarsku, neskôr bol členom parlamentu, ale aj slovenskej  vlády. Dlhé roky predtým glosoval a analyzoval nielen slovensko-madarské vzťahy, ale aj slovenskú históriu a literatúru, v rokoch 1988 a 1989 stál za reformovaním Slovenských pohľadov. Ako pozitívum najnovšieho vývoja  vníma, že „občania ukázali politikom, že objednávka na etnickú konfrontáciu či priam konflikt nie je taká aktuálna,  ako sa mnohým rozdúchavačom nacionálnych vášní zdalo". Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a  národnostné menšiny Rudolf CHMEL.

Pri návrate do politiky ste zrejme očakávali, že budete pôsobiť v NR SR a nie v exekutíve. Aké argumenty rozhodli o tomto poste?
Ja som si naozaj predstavoval svoje pôsobenie skôr v parlamente, exekutívu som si už raz užil a viem, že to znamená sedemdňový pracovný týždeň s dvanásťhodinovým denným režimom. O tom. že by som ja mal zaujať post  podpredsedu vlády, rozhodlo predsedníctvo, hoci cestou naň som ešte veľmi silne uvažoval, že ho neprijmem. Aj také však bývajú niekedy životne  dôležité rozhodnutia. Argumenty, ktoré zrejme zabrali v môj prospech a možno ma aj trochu presvedčili, vychádzali z mojej dlhodobej odbornej aj diplomatickej či  politickej skúsenosti s agendou a s exekutívou vôbec, hoci, samozrejme, nikto nie je nenahraditeľný. Istá pridaná hodnota v mojom prípade môže byť  moja dlhodobá práca na slovensko-maďarskom poli či rovno zmierení. Ale ak by som mal iba vykurovať vesmír či byť nejakým ornamentálnym reprezentantom  strany v exekutíve, a nemal by som možnosť reálne veci pohnúť dopredu v intenciách, ktoré som si predsavzal, asi by som si našiel zmysluplnejšiu  perspektívu na verejnom nebi... Zdá sa, akoby volebný výsledok zaskočil všetkých - predchádzajúca vláda  akoby si myslela, že ešte bude vládnuť, a snažila sa po voľbách narýchlo  prijať ešte nejaké zmluvy a dotiahnuť predaje, a vy akoby ste tiež nečakali,  že sa dostanete k moci a chvíľami to vyzerá, akoby ste boli zaskočení tým, čo všetko vás čaká.  Na to, akí sme boli zaskočení, to zase išlo pomerne rýchlo - z oboch strán.  Preberanie či odovzdávanie štátnej moci, nielen v strednej Európe, nie je  idylicky proces. Istá triedno-etnická patologickosť. ktorá bola súčasťou  politickej kultúry u nás nielen pred voľbami, sa musela odraziť a ešte stále  sa odráža aj v povolebnej atmosfére. Zrejme, keď sa niekedy hladina upokojí, hoci to nevidím ružovo, mohol by nastať čas na systémové riešenia aj zmeny s tým .súvisiace. Teraz ešte stále žijeme v hektickej atmosfére, ktorá neveští zmenu politickej kultúry, skôr  naopak, jej zhoršovanie. Čo ma naozaj neteší.

Rokovania o vláde a jej vládnom programe boli zložité - čo sa vám podarilo  presadiť a čo nie?
Z hľadiska ľudsko-právnej agendy je programové vyhlásenie prierezové a prelína sa vlastne celým dokumentom. Podarilo sa presadiť niekoľko dôležitých vecí - jednak je to posilnenie právomocí podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, pribudli nové kompetencie z oblasti  kultúry menšín a menšinového školstva, rodovej rovnosti či rovnosti príležitostí a odbudli aktivity, ktoré s dominantnou agendou úradu nesúvisia. Dva dôležité segmenty - ľudsko-právny vo svojej všeobecnosti a národnostno-menšinový o niečo konkrétnejší - tvoria dva piliere, na ktorých úrad podpredsedu bude budovať svoju stavbu v nasledujúcom období, keďže prvé  štyri mesiace boli svojho druhu provizóriom. Až novelizovaný kompetenčný zákon fakticky úrad podpredsedu vlády sfunkčňuje a dovolí ho aj personálne  primerane doplniť. V základnej legislatívnej oblasti sa zatiaľ podarilo uviesť do parlamentného  procesu novelu zákona o štátnom jazyku, práve sme dokončili pracovnú verziu  novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorá by mala ísť do parlamentu začiatkom roka a rozbiehame prípravu základného zákona o podpore  a rozvoji kultúry národnostných menšín, ktorý by sme chceli dostať do  parlamentu v druhom štvrťroku 2011. Škoda je, že sa do vládneho programu nepodarilo dostať vytvorenie Fondu slovensko-maďarského porozumenia, na ktorom mi mimoriadne záležalo. Žiaľ, koalícia mala naň iný názor, asi jej nestál za to, aby mohol byť vhodnou bázou pre rozmanité aktivity v tomto smere, smerujúce k slovensko-maďarskému zmiereniu. Rovnako je škoda, že sa nenašla vôľa na prijatie generálneho zákona o právnom postavení národnostných menšín, ktorý by mal byť akýmsi strešným legislatívnym rámcom pri riešení problémov národnostných menšín. Na jeho príprave však chceme priebežne pracovať.

Na aké úlohy a ciele sa chcete vo svojej činnosti vo vláde sústrediť? Čo by ste po štyroch rokoch považovali za úspech, ak by ste dosiahli?
Okrem spomínaných legislatívnych iniciatív v oblasti ľudských práv a v jednotlivých oblastiach, týkajúcich sa postavenia národnostných menšín, bude veľa práce najmä v súvislosti s rómskou agendou i s agendou, ktorá by mala nastaviť v menšinovej problematike korektné prostredie, pričom osobitný dôraz by som kládol na tému slovensko-maďarského zmierenia, keďže vyrovnanie s minulosťou by malo byť celospoločenským záujmom. Práca tohto úradu bola  vnímaná skôr ako akási virtuálna než reálna, ja by som však chcel akcentovať práve jej reálnosť aj realistickosť. Vízie, slová sú možno dôležité, ale od takéhoto úradu sa očakáva vari aj reálny výstup. Ten bude merateľný a viditeľný vtedy, keď sa naozaj zlepší stav ľudských práv - univerzálne aj v  menšinovej komunite, kde je často tendencia ich porušovať akoby ľahko a prirodzene. Nehovoriac o tom, že sa v tejto agende budeme musieť vždy  pomeriavať aj s medzinárodným kontextom, čo je len zdanlivo niečo  zanedbateľné.

Ako by sa podľa vás mala riešiť otázka dvojitého občianstva?
To je prípad zlého zapnutia prvého gombíka na reverende. Všetky ďalšie už  budú, zrejme, zapnuté zle. Návrh novely zákona o štátnom občianstve  opodstatnene ruší možnosť odobratia občianstva, ale zjavne tam, kde bude reč o neplatnosti maďarského zákona na území SR, asi k zhode medzi SR a MR  nedôjde. Neviem o tom, že by sa v tejto veci viedli medzištátne konzultácie,  po prvom januári nastane nová situácia, na ktorú bude treba na oboch  stranách meritórne reagovať. Keďže slovensko-maďarské medzištátne vzťahy nie sú síce zablokované, ale nie sú ani odblokované, aj v tejto nie celkom  jasne pomenovateľnej situácii sa čaká na kľučiara, ktorý by odomkol salón s  rokovacím stolom. Nie je však celkom jasné, kto si zaň sadne, lebo nevedno,  čo predstavuje ten ústretový krok, ktorý by tú situáciu odklial. Na to, že  by v tomto procese istú mediátorsku úlohu mohol zohrať Most-Híd som už,  žiaľ, prestal veriť. 
 
Dlhodobou „traumou" slovensko-maďarských vzťahov je otázka Štátneho a menšinových jazykov. Čo by ste chceli dosiahnuť v tejto oblasti?
Niečo sa v tej veci už urobilo, v parlamente je novela zákona o štátnom  jazyku, ktorú predkladal minister kultúry, na jej korekcii sme sa čiastočne  podieľali, keďže bolo treba odstrániť nezmyselné reštriktívne opatrenia  novely z roku 2009. Ak tvrdíme, že menšiny obohacujú našu krajinu, mali by  sme to vyjadriť aj v legislatíve. Zákon o štátnom jazyku v poslednej novelizácii však, naopak, väčšmi zasahoval do práv národnostných menšín,  ukladal im nadmerné povinnosti a vo viacerých oblastiach ich obmedzoval. A  navyše, šíril u príslušníkov menšín strach, čoho výrazom bolo aj výrazné  používanie sankcií, pokút. Na viaceré nedostatky tejto novely poukázali  analýzy vysokého komisára OBSE i tzv. Benátskej komisie, pričom kameňom úrazu bol aj nesúlad medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom o používaní jazykov národnostných menšín. Súčasná novela nie je ideálna, je kompromis,  ktorý sa dal v tejto koalícii dosiahnuť, prináša však mäkšie pravidlá pri  používaní jazyka v úradnom styku, väčšiu slobodu vo sfére kultúry, v  sociálnej a humanitárnej sfére a znižuje výšku aj použitie sankcií, ktoré sa
nemajú týkať fyzických osôb. Nesúlad s jazykmi národnostných menšín sa má  odstrániť v novele, ktorú s najväčšou pravdepodobnosťou budem predkladať na  prvom zasadnutí parlamentu po novom roku. Táto novela by mala byť najmä v  súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, predovšetkým s  Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov, s odporúčaniami  Rady Európy atď.

Už ste sa vyjadrili, že by ste chceli v budúcnosti prehodnotiť 20-percentnú  hranicu pre používanie jazykov národnostných menšín. Znížiť by sa mala na 10 percent. Takáto zmena by umožnila použiť jazyk národnostnej menšiny v  úradnom styku vyššiemu počtu obcí, v ktorých sú menej početné minority. Čo vás k tomuto zámeru vedie?
Okrem odporúčaní k uplatňovaniu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Pri znížení hranice na používanie jazykov národnostných menšín z 20 na 10 percent vychádzame z odporúčaní RE. Vychádzame v ústrety menšinám s menej výrazným zastúpením na území SR. Najviac sa bude týkať nemeckej, rómskej a  rusínskej menšiny. Jazyky národnostných menšín, a tých menších osobitne, potrebujú zvýšenú ochranu, nakoľko ich postavenie v štáte nie je také silné  ako postavenie štátneho jazyka. Toto zníženie hranice je jeden zo spôsobov ich ochrany.

 

„Vlastenecký" zákon z apríla 2010 ste navrhli zrušiť: vlastenectvo sa podľa  vás nedá vynucovať zákonom. Tu ste zatiaľ nenašli veľkú podporu u koaličných partnerov - ako si to vysvetľujete?
Trochu som sa o veci narozmýšľal i napísal som o tom pár úvah, ale nebol som úspešný, keď som si myslel, že v politike by sa mohli nájsť aj  racionálnejšie uvažujúci ľudia, dokonca ani v tej koaličnej, kde tiež nieje  núdza o demokratických nacionalistov a patriotov. Politici si myslia, že  vlasť je práve to, ked sú oni pri moci, a že to treba bezpodmienečne milovať. Prisolia vám k tomu nejakú sochu, sprivatizujú si ju a vy sa z toho  máte pominúť. Vlasť však nemožno nariadiť, vytvoriť nasilu, zhora, nebodaj politickými stranami, dokonca ani vládou alebo parlamentom, či nedajboh  hlasovaním. Vlasť, vlastenectvo nemožno ani väčšine, ani menšine, ale najmä  nie jedincovi nariadiť, a už vonkoncom im nemožno nariadiť, že niečo je ich vlasť. Ale inak: mnohým, najmä politikom, by možno predsa len bolo treba  nariadiť, ak už sa hlasité za vlastencov, nerobte vlasti hanbu!

 

Zdroj: Parlamentný kuriér (krátené)