Prečo je Dom vysídlencov väčšinu roka prázdny?

Kvôli výstavbe vodnej nádrže Starina muselo v 80. rokoch opustiť svoje domovy 3380 obyvateľov zo siedmich obcí. Väčšina z nich sa usídlila v Snine. V závere roku 2003 dostali od Prešovského samosprávneho kraja ako náhradu za zlikvidované kultúrne domy v rodných obciach, ktorých hodnota bola vyčíslená na 15,5 milióna korún, kultúrny stánok v centre Sniny. Aby sa stretávali, spomínali, spoločensky angažovali, aby zachovávali a rozvíjali kultúrne dedičstvo rodného kraja.

Medzi rodákmi z kraja nad Starinou panuje názor, že činnosť Združenia vysídlencov, ktoré kultúrny stánok spravuje, je iba formálna. Kultúrne zariadenie je podľa nich podstatnú časť roka zamknuté. Tých, ktorí majú iné predstavy o fungovaní domu, nechce vedenie združenia prijať za jeho členov. „Prijmeme za člena každého, ale najprv sa musí u nás vo výbore prihlásiť, potom si ho predvoláme, položíme mu zopár otázok a keď vyhovie našim požiadavkám a nebude proti nám...“, tieto slová mali odznieť aj oficiálne na výročnej členskej schôdzi Združenia vysídlencov 15. februára 2009.

„So všetkou úctou k starým pánom, chceme organizovať svoju mimopracovnú činnosť po novom, tak, aby sme mali prístup do kultúrnych priestorov pre vysídlencov všetci, nielen vyvolení a sympatizanti predsedu združenia, ktorý tieto priestory úzkostlivo drží pod zámkom a vpustí dnu len tých, ktorí mu vyhovujú,“ hovorí Ján Lempeľ, predseda výboru LPUPS Ruské. Za šokujúce pokladá hodnotenie kultúrnej činnosti združenia na nedávnej výročnej schôdzi. “Pán predseda hovoril o veľkej kultúre, ktorú v meste robí. Pýtame sa, akú? Tým, že občas odomkne dvere v budove folklórnym kolektívom a zorganizuje v roku nejaké besedy? Inak sú tieto priestory neustále uzamknuté a bez činnosti.“

Predseda združenia František Kirňak tieto názory odmieta. „Urbariáty nech robia svoju činnosť. Naše združenie má za cieľ zachovávať kultúrne dedičstvo našich predkov. Do združenia prijímame ľudí, ktorí pracujú alebo pracovali v oblasti kultúry. Nepotrebujeme do združenia takých, ktorí chcú len rozvracať našu činnosť,“ tvrdí. Priznáva, že prihlášky posudzuje rada združenia, ktorá má päť členov. O aktivitách združenia podľa neho rozhoduje členská schôdza. „Máme schválený plán aktivít. Robíme to, čo nám financie dovoľujú. Minulý rok sme zorganizovali 24 podujatí a tohto roku 12. Spomeniem napríklad súťaž žiakov v prednese poézie a prózy v ukrajinskom a rusínskom jazyku, maľovanie vajíčok, Rusínsky bál, spomienkovú slávnosť pri príležitosti 190. výročia A. Dobrianskeho, spomienkovú besedu o Jurajovi Kolinčákovi a ďalšie. V priestoroch zariadenia nacvičujú štyri folklórne skupiny, duo a trio spevákov. Naposledy sme financovali vystúpenie troch folklórnych skupín na stretnutí rodákov v Smolníku,“ hovorí František Kirňák. Ten vidí za všetkým „iba snahu niektorých jednotlivcov očierniť združenie.“ Rovnaký názor zastáva i člen rady Ing. Fedor Lupkovič. „Nejde o kultúru. Títo ľudia sa snažia zmocniť budovy, ide im o biznis,“ tvrdí.

Predstavitelia urbárskych spoločností z vysídlených obcí, ktorých sme oslovili, tieto tvrdenia odmietajú. „Nikto ne chce v budove zriadiť krčmu, ako to prezentuje pán Kirňák,“ hovorí Milan Sentelík, predseda výboru LPUPS Zvala. Ten je presvedčený, že s majetkom združenia by sa dalo gazdovať efektívnejšie, v prospech folklórnych súborov v meste, ich materiálneho vybavenia. „Predsedovia piatich urbárskych spoločností sme boli členmi prípravného výboru na založenie Združenia vysídlencov. Kvôli rozdielnym názorom sme sa stali pre predsedu združenia neprijateľní. Dnes pán Kirňák zástupcov urbariátov v združení nechce,“ konštatuje Sentelík. Aj Michal Hri ňák, predseda výboru LPUPS V. Poľana nie je spokojný s tým ako funguje združenie. Nepáči sa mu, že rada združenia si vyberá, kto môže a kto nemôže byť jeho členom. Z 3 380 vysídlencov vo februári tohto roku združenie evidovalo iba vyše 50 členov. Kritické názory na činnosť združenia majú nielen zástupcovia urbárskych spoločností, ale aj ľudia, ktorí v Snine pôsobia v oblasti kultúry. „Priestory by sa mali využívať na všestrannejšiu činnosť.

Mali by slúžiť všetkým vysídlencom, aby sa tam mohli stretávať, pozrieť si film, zorganizovať besedu, vystúpenia, posedieť pri káve...“, zhodujú sa v názoroch i v tom, že chcú zostať v anonymite. Predseda združenia oponuje tým, že všetku činnosť vyvíjajú zdarma. „Finančné prostriedky, ktoré dostávame z prenájmu priestorov na prízemí podnikateľom, sme použili na opravu strechy a budovy. Chceme ešte urobiť novú fasádu. V budúcnosti môžeme uvažovať o pracovníkovi, ktorý by tu bol po celý deň,“ hovorí Kirňák. V auguste by sa podľa jeho slov mala uskutočniť výročná členská schôdza. Tá februárová sa totiž konala dodatočne, mala sa uskutočniť ešte v roku 2008. Aj to o niečom vypovedá...

Mária Lopatníková