Prečo sa Rómom nedarí?

Namiesto toho, aby sme chudobným rómskym deťom umožnili získať kvalitné vzdelanie, ktoré je skutočným prostriedkom, ako sa dostať z osady či geta, vymýšľame drahé spôsoby, ako ich tam udržať.

 

Autorky pôsobia v Centre pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) a v Rómskom advokačnom a výskumnom stredisku

 

Pracovať by sa malo oplatiť viac. Avizuje to ministerstvo práce, ktoré pripravilo opatrenia na to, aby „podnietili“ u dlhodobo nezamestnaných záujem o legálnu prácu. Úrady práce majú totiž problém obsadiť 40 000 voľných pracovných miest.

 

Zmeny spočívajúce vo výhodnejšom súbehu minimálnej mzdy s dávkami v hmotnej núdzi by mali zvýšiť čistý príjem chudobných rodín aspoň 12 mesiacov po nástupe do práce. Spolu so zmenami uľahčujúcimi oddlžovanie sa podľa štátneho tajomníka Ondruša vraj odstránia hlavné dôvody dlhodobej nezamestnanosti Rómov.

 

Bez vzdelania, bez šance

 

Lenže neodstránia. Spoľahlivé dáta opakovane potvrdili, že najzásadnejším dôvodom nezamestnanosti Rómov nie je ani zadlženosť, ani strata dávok v hmotnej núdzi po nástupe do práce a dokonca ani lenivosť, ako politici radi tvrdia. Je ním nedostatok kvalifikácie a diskriminácia.

 

Podľa reprezentatívnych dát Rozvojového programu OSN z roku 2012 z Rómov, ktorí sú už mimo školského systému, malo ukončené stredné vzdelanie len 17 percent. Väčšina (59,7 percenta) má ukončené len základné školské vzdelanie. Ani základnú školu neukončilo 18,4 percenta Rómov.

 

Ľudia bez vzdelania neobsadia voľné pozície technikov, strojárov, konštruktérov či operátorov výroby.

 

Segregujeme aj na stredných školách

 

Namiesto toho, aby sme chudobným rómskym deťom umožnili získať kvalitné vzdelanie, ktoré je skutočným prostriedkom, ako sa dostať z osady či geta, vymýšľame drahé spôsoby, ako ich tam udržať.

 

To, že špeciálne školy zatvárajú dvere na bežnú strednú školu, je všeobecne známe. Veľmi rozdielne to nie je ani v bežných segregovaných školách. Keď totiž nastúpite do nultého ročníka (ak ste rómske dieťa, tak takmer automaticky) a čo i len raz opakujete ročník, vaša šanca doštudovať povinnú školskú dochádzku na základnej škole je takmer minimálna.

 

Ste tiež bez šance študovať na bežnej zmiešanej strednej škole končiacej sa maturitou alebo výučným listom.

 

Môžete však pokračovať na strednej segregovanej škole pre Rómov – tzv. elokovaných pracoviskách stredných odborných škôl umiestnených v rôznych pofidérnych priestoroch bývalých JRD alebo domoch v blízkosti osád.

 

Tento rozširujúci sa príklad „dobrej praxe“ ponúka väčšinou nepoužiteľné dvojročné učebné odbory. Vznikol v ostatných rokoch najmä v reakcii na klesajúci demografický trend. Stredné školy založili svoje pracoviská pri osadách so stabilným prílevom „duší“, ktoré zabezpečili financovanie, a súčasne ich od nerómskych študentov pohodlne oddelili.

 

Rýchlo začali takéto „vzdelávanie“ ponúkať síce nepopulárnej, ale početnej menšine pri osadách aj súkromné školy. Dnes už máme okolo 50 pobočiek učňoviek, ktoré sa tvária ako najväčší pomocníci Rómom, ktorí „by do školy aj tak necestovali“. „Veď, čo by z nich bolo, keby sme tu neboli?“ a „Aspoň niekam chodia do školy“, argumentujú.

 

Pritom si účtujú nemalé prostriedky na „každú hlavu“. Štát by síce mohol dotovať autobus pre chudobných študentov, ktorí na cestovné nemajú a takto by ich podporoval v prechode na štúdium mimo bydliska, ale radšej zaplatí viac ako 3000 eur ročne mzdový normatív na dvojročné odbory ako praktická žena (!), pomocník v kuchyni alebo pomocník pri výrobe úžitkového skla.

 

To je, mimochodom, viac ako dvojnásobok normatívu pre gymnázia, obchodné akadémie alebo priemyslovky.

 

Láskavý rasizmus

 

Mladí ľudia z osád pritom často „veria“, že táto škola je pre nich. Sľubujú im sociálne štipendiá, ktoré síce dostanú aj inde, ale to možno študenti nevedia.

 

A sľubujú aj to, že v škole sa vlastne nemusia učiť a ostanú všetci spolu. A oni sú dočasne spokojní. Školy ich tak „ochránia“ a udržia pred tým, aby vôbec opustili brány svojej dediny, osady, komunity. A nemusia sa snažiť preraziť ani v „nerómskom“ svete, kde na nich neraz pozerajú ako na druhotriednych občanov.

 

To, že tým absolútne ubijeme aj talent detí z osád, ktoré končia s dobrými študijnými výsledkami, málokoho zaujíma. V ére, keď počúvame o vedomostnej ekonomike, radšej ročne trénujeme takmer 500 rómskych dievčat v hygienických návykoch, v správnom zostavovaní nákupného zoznamu a stolovaní za „praktické ženy v domácnosti“ – ako uvádza tento rodovo aj rasovo stereotypný učebný program.

 

S veľkým úspechom. Podľa úradu práce len okolo 20 percent absolventiek je po skončení odboru nezamestnaných. To, že zvyšných 80 percent sú poberateľky rodičovského príspevku, nikto veľmi nespomína.

 

Trvalky na ministerstve

 

Akékoľvek naše napadnutie tohto systému pobúri úradníčky na ministerstve školstva spolu s lobby, ktorá sa týmto systémom živí.

 

Vypočujeme si, ako deti nemajú hygienické návyky, nevedia držať ceruzku, sú zaostalé, nehovoria po slovensky, rodičia ich nepodporujú v štúdiu…, a preto nemajú právo na kvalitné vzdelanie v zmiešanej základnej a následne strednej škole.

 

Dvojici konkrétnych úradníčok, ktorá už viac ako desať rokov takto „rieši“ vzdelávanie rómskych detí na ministerstve školstva, sa obdivuhodne darí udržať si stoličku bez ohľadu na vedenie. Nezavážia dôkazy, že rómske deti, ktoré na Slovensku zaradili do špeciálnych škôl, dokážu napríklad v Anglicku úspešne integrovať v bežných školách.

 

Väčšinu doterajších ministrov a štátnych tajomníkov presvedčili, že na vine sú deti, nie systém – napokon aj samy si zrejme myslia to isté. Tí, ktorí by najradšej rómske deti čím skôr po narodení poslali do internátnych škôl, ich neváhajú zakonzervovať na stredných školách pri osade.

 

Namiesto zasadenia sa o zmysluplné zmeny, ministerské „trvalky“ vypisujú trápne výhovorky Európskej komisii a počas vecnej kritiky štátnej inšpektorky, ktorá poukáže na segregáciu, radšej odídu z miestnosti.

 

Nezvratný osud

 

Ako dokážu deti, ktoré sa narodia v osadách, zvrátiť tento osud? Čo môžu vlastne rodičia urobiť preto, aby ich deti zobrali do miestnej zmiešanej škôlky a následne školy, ktorá ponúka kvalitnejšie vzdelanie?

 

Ak spoznáte realitu, zistíte, že v skutočnosti takmer nič. Videli sme, že aj keď sa matky snažia, chudobné rómske deti takmer nikdy nie sú „dostatočne“ čisté, šikovné alebo „normálne“, aby ich zaradili do zmiešanej triedy.

 

Ony samy nedokážu zmeniť svoj osud. Ten drží pevne v rukách niekto iný. A ten niekto jednoducho nechce, aby sa menšina podieľala na bohatstve spoločnosti tým, že jej umožní získať kvalitné vzdelanie.

 

A nepomôže ani súbeh dávky a mzdy, ani každoročné oddlžovanie a ani ďalšie trestanie sprísňovaním podmienok na výplatu dávok v hmotnej núdzi.

 

Jarmila Lajčáková, Zuzana Balážová

Zdroj:
http://komentare.sme.sk/c/20384073/vzdelavanie-romov-je-nastavene-tak-aby-neuspeli.html
 

Foto:

(Zdroj: TASR/Oliver Ondráš)