Prečo sa rusínsky jazyk vytráca? Lebo sme veľmi prispôsobiví, priznávajú sami Rusíni

K Rusínom sa na Slovensku hlási 33-tisíc ľudí, ale, paradoxne, oveľa viac ľudí – až 55-tisíc – si v poslednom sčítaní obyvateľov uviedlo, že ich rodnou rečou je rusínsky jazyk. Napriek tomuto faktu Rusíni často kritizujú aj sami seba pre to, že medzi sebou veľmi často komunikujú namiesto materčiny v slovenčine, čím sa rusínsky jazyk vytráca z verejnosti. Prečo je to tak, sme sa pokúsili priblížiť v ankete. Rusínom z rôznych regiónov Slovenska sme položili otázku: Prečo Rusíni medzi sebou tak málo hovoria po rusínsky?

 

Alexander Duleba, politológ: 

Závisí to od toho, či to niekto považuje za dôležité, alebo nie. Odpoveď by bola veľmi dlhá. Myslím však, že základ je v tom, že Rusíni majú veľmi slabú identitu. Ale prečo je to tak, to je na dlhý rozhovor.

 

Igor Choma, archeológ: 

Je to klasický príklad asimilácie, keď sa slovenský jazyk používa všade, v médiách, na úradoch, v školách, a toto potom preniká aj do domácností, teda všade sa hovorí väčšinovým jazykom. Prečo sa to deje, neviem. Ale keď sa na to pozriem v osobnej rovine, tak ľudia ako keby tým, že aj so svojimi deťmi chcú hovoriť skôr väčšinovým jazykom, než menšinovým, podporujú myšlienku budúcej cesty pre svoje deti. Ako keby tým chceli presadiť, aby sa ich deti radšej prispôsobili slovenčine a s jej znalosťou sa im ľahšie podarí odísť z „chudobného“ kraja na severovýchode do „bohatšieho“ kraja na západe Slovenska. Rusíni akoby sa tým chceli prispôsobiť Bratislave.

 

Alena Minarská, podniková ekonómka: 

Rusínsky jazyk utrpel tým, že my ako deti sme vôbec nepoznali rusínsku históriu, nikto nám o nej nehovoril, v škole sme sa ju neučili. Iba v posledných rokoch si uvedomujem, aké sú tu spojivá medzi naším národom a dejinami, akoby nám tu chýbali korene, odkiaľ pochádzame a s ktorými nás má spájať rusínsky jazyk.

 

Vasiľ Choma, spisovateľ, literárny kritik: 

Prečo je to tak? Závisí to od toho, kto to je, v akej situácii, aká je téma, ale aj, aké je prostredie. Nemyslím si však, že by sme my, Rusíni, hovorili medzi sebou málo po rusínsky. Je to podľa potreby. Závisí to aj od toho, či sú prítomní ľudia, ktorí by po rusínsky nerozumeli, preto sa hovorí po slovensky. Veľa Rusínov sa ocitá mimo rusínskeho prostredia, a tam sa jednoducho nehovorí po rusínsky.

 

Michal Lažo, audítor: 

To nie je v tom, žeby Rusíni nechceli hovoriť po rusínsky, ale slovenčina tu hrá podobnú úlohu, akú hrá angličtina v globálnom meradle – hovoriť po slovensky je často praktickejšie a tak to berú často aj rodičia vo vzťahu k deťom. Nie že by nechceli s nimi hovoriť po rusínsky, ale často je to tak, že v robote si situácia vyžaduje hovoriť po slovensky, a keď sú už doma, často si neuvedomia, že by mali prejsť na rusínčinu. Často to nie je vedomý proces.

 

Tatiana Jurašková, redaktorka rádia rusyn FM: 

Bohužiaľ, žijeme v dobe, keď mnoho rodičov svoje deti tento jazyk neučí. Nezanedbateľným faktom je aj to, že sa Rusíni často sťahujú za prácou do vzdialených oblastí, kde sa po rusínsky reálne ani nemajú s kým porozprávať.

 

Jozef Keselica, spevák, frontman rusínskej kapely: 

Je dosť zvláštne hľadať dôvody, prečo by mali ľudia robiť takú samozrejmú a normálnu vec, ako je používanie vlastnej reči. Pretože ak niekto prestane používať reč svojich prapredkov, ktorí preukázateľne pred stovkami rokov hovorili po svojom, po rusínsky, zradí svoju národnosť, matku a otca. Je nesprávne zahodiť svoj rodný jazyk, a tým aj kultúru celého svojho národa len preto, že si niekto omylom myslí, že nejaká iná reč je krajšia či dôležitejšia, než tá naša, zdedená. Máme slobodnú voľbu naučiť svoje deti to, čo sme my dostali zadarmo od svojich rodičov. Je radosť dávať deťom to, čo nás bude s nimi spájať až do konca našich životov, našu spoločnú reč, náš spoločný komunikačný kanál, ktorý je akoby pupočná šnúra spájajúca celé generácie našich predkov až po budúcnosť detí našich vnúčat. Prial by som si, aby bola bez konca.

 

Alexander Franko, učiteľ: 

Desiatky rokov to nebolo zvykom, po rusínsky sa hovorilo iba na periférii a na dedinách a teraz sú ľudia z dedín v mestách, kde sa silno asimilujú. Súvisí to aj so školstvom – nie sú tu ani rusínske školy, ani koncepcia a rusínski rodičia túto situáciu nechápu. Pýtajú sa, čo z toho budú mať, ak svoje deti budú viesť k rusínskemu jazyku, ktorý nemá uplatnenie.

 

Taňa Rundesová 

Zdroj: http://www.cemerica.sk