PRED 100 ROKMI (II) 100. výročie spoločného štátu ČECHOSLOVÁKOV a RUSÍNOV. VERSAILLSKA mierová zmluva 1919-2019. Začlenenie PODKARPATSKEJ RUSI do ČSR

 

Maďarská vláda M. Károlyiho začala urýchlene formovať administratívnu štruktúru Ruskej krajných. 5. februára 1919 bola vytvorená dočasná vláda na čele s O. Szabó a guvernérom v Mukačeve Ágoston Stefanom. Bol menovaný poradný orgán, tzv. Rada, zo 42 predstaviteľov komitátov Ung, Bereg, Ugoča a Marmaros.

 

Prezident Masaryk vyslal do Užhorodu kapitánov píseckého a vákua. Oficiálne mala ich misia informovať rusínskej politických činiteľov o plánoch čs. prezidenta a vlády v rusínskej otázke, o uznesení amerických Rusínov o pripojení Podkarpatskej Rusi k Československu a o situácii na mierovej konferencii v Paríži. Neoficiálne sa mali snažiť o konsolidáciu rusínskych "národných rád", aby sa zjednotili na spoločnom stanovisku, a to v zmysle pripojenie Podkarpatskej Rusi k Československu.

13. februára sa kapitáni Písecký a Vaka stretli s S. Szabovom a A. Vološinom. Odovzdali im dokumenty amerických Rusínov a tlmočili stanovisko prezidenta T. G. Masaryka v otázke pripojenia Podkarpatskej Rusi k Československu.

 

Z iniciatívy prezidenta Masaryka prišli na mierovú konferenciu do Paríža Grigorij Žatkovič a Juliús Gardoš ako delegáti za Americkú národnú radu Uhro-Rusínov. Informovali o rusínskej otázke plukovníka E. M. Housea, ktorý viedol v neprítomnosti prezidenta W. Wilsona delegáciu USA, a stretli sa aj s členom francúzskej delegácie A. Tardieum. Po stretnutí s A. Beskidom vytvorili Russku komisiju, ktorá vystupovala v mene všetkých Rusínov.

 

Maďarskou vládou boli uskutočnené voľby do zákonodarného orgánu sejmu Ruskej krajny.

 

Na odporúčanie prezidenta T. G. Masaryka odišla delegácia amerických Rusínov (G. Žatkovič, T. Žatkovič, J. Gardoš, I. Drimák, M. Gančin) z Paríža do Užhorodu. Cestou do Užhorodu sa G. Žatkovič zastavil v Prahe a stretol sa s prezidentom Masarykom. Pri stretnutí odovzdal prezidentovi memorandum vo forme svojich Štrnástich bodov, podmienok pripojenie Podkarpatskej Rusi k Československu. Týchto Štrnásť bodov Žatkovič bolo formulované podľa vzoru amerického ústavného systému. Príkladom budúceho štatútu Podkarpatskej Rusi v Československu bolo pre Žatkovič aj právo štátov v americkej federácii, ktoré sa však nedalo uplatniť v vtedajšej strednej Európe.

 

Na odporúčanie prezidenta Masaryka jednal G. Žatkovič v Bratislave s ministrom Vávrom Šrobárom o spravodlivej hranici medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou. Šrobár bol neústupný, a tak výsledok rokovaní bol pre Žatkoviča negatívny. V ten istý deň začalo prvé zasadanie sejmu Ruskej krajny. Ihneď po jeho začatí prerušili rokovania poslanci na znak protestu proti odmietnutiu vlády M. Károlyiho vymedziť hranice provincie.

 

V Paríži na mierovej konferencii predložili predseda čs. vlády K. Kramář a minister zahraničia E. Beneš komisiu na čele s predstaviteľom Francúzska Julesom Cambon rad memoránd (Memoire), z ktorých Memoire č. 6 sa týkalo otázky uhorských Rusínov. Československí predstavitelia priznávali v memorande, že územie obývané Rusínov nikdy nepatrila k čs. územiu, avšak v súčasnosti nie je inej alternatívy než ich pripojenie k Československu, pretože zjednotenie s Haličou, ktorú možno budú kontrolovať Rusi, Ukrajinci alebo Poliaci, či zachovanie územia Rusínov v rámci Maďarska sú neprijateľné. Zjednotenie s Haličou si želá bezvýznamná skupinka ľudí. Poliaci si nikdy nerobili nároky na území južne od Karpát a variant, že by Rusíni zostali pod maďarským panstvom, by protirečila všetkým princípom spravodlivosti a demokracie, v mene ktorých sa viedla terajšia vojna. Pre predsedu komisie Julesa Cambona bol najpresvedčivejším geopolitickým argumentom nevyhnutnosť spoločnej hranice Československa s Rumunskom "vzhľadom k stálej maďarskej hrozbe". A ako dôkaz želanie samotných Rusínov pripojiť sa k Československu sa používali výsledky plebiscitu amerických Rusínov, aj vyhlásenie prešovskej a svaljavskej rady. A. Beskid naliehal na to, aby boli k Československu pripojené aj severné svahy Karpát - územie Rusínov-Lemkove. E. Beneš však odmietol tento návrh ako nereálny, pretože by to viedlo ku konfliktu s Poľskom; navyše Československo už malo s Poliakmi ďaleko vážnejšie spor o Tešínsko. Proti sa vyslovil tiež G. Žatkovič. Komisia nakoniec prijala čs. variant a odovzdala svoje odporúčania Hlavnej teritoriálnej komisií, ktorá ju tiež schválila. Odpor kládli len predstavitelia Talianska, ktorí vystupovali na strane Maďarska.

 

G. Žatkovič odišiel z Bratislavy do Prešova, kde rokoval s predstaviteľmi Karpatoruskej národnej rady, ktorá schválila doterajšiu činnosť predstaviteľov Americkej národnej rady Uhro-Rusínov a poverila ich pracovať pre spojenie všetkých troch národných rád - prešovskej, užhorodskej a chustskej na základe Žatkovičových Štrnástich bodov o pripojení Podkarpatskej Rusi k Československu.

 

Uskutočnilo sa stretnutie členov Užhorodská Národnej rady Uhro - Rusínov A. Vološina, S. Szabova, A. Štefana a V. Takáča s americkými Rusínmi, na ktorom informoval G. Žatkovič domácich rusínskych politických činiteľov o uznesení amerických rusínskych spolkov, rozhovoroch s T.G. Masarykom v USA aj v Prahe a o stretnutiach s predstaviteľmi dohody v Paríži. Užhorodská rada schválila podmienky pripojenia Podkarpatskej Rusi k Československu vypracované G. Žatkovičom.

 

Komunistický prevrat v Budapešti, ktorý už 22. marca nastolil komunistický režim taktiež v komitátoch Bereg, Ugoča a v časti Marmaroša. Boli tu vytvorené štyri župné komunistické mocenské orgány, tzv. direktória: berežské (centrum Beregszász), ugočské (Sevljuš), marmarošské (Chust), užska (Čop) a tiež mestské direktórium v Mukačeve. Maďarská komunistická vláda Bélu Kuna vyhlásila v rámci Maďarskej republiky rád komunistickú Ruskú krajnu. Bývalý guvernér autonómnej provincie so sídlom v Mukačeve Agoston Štefan bol menovaný komisárom rusínskeho ľudového komisariátu v Budapešti. Rusínsky jazyk na území Ruskej krajiny bol uznaný ako druhý štátny jazyk (vedľa maďarčiny), v Budapešti vyšlo niekoľko rusínskych učebníc, niekoľko čísiel rusínskych novín Rusko-Krajynska pravda a na budapeštianskej univerzite bola zriadená katedra "ruského jazyka".

 

Minister zahraničia ČSR E. Beneš sa obrátil na predsedu parížskej mierovej konferencie G. Clemenceaua s listom, v ktorom upozorňoval na nebezpečenstvo hroziace Československu zo strany komunistického Maďarska. Prosil, aby mierová konferencia povolila obsadenie rusínskeho územia čs. vojskom, ktorého obyvateľstvo je podľa jeho názoru veľmi naklonené boľševizmu.

prof. Ivan Pop