PRED 100 ROKMI (január 1919) 100. výročie spoločného štátu ČECHOSLOVÁKOV a RUSÍNOV. VERSAILLSKA mierová zmluva 1919-2019. Začlenenie PODKARPATSKEJ RUSI  do ČSR

1. januára
Rusínska delegácia z Užhorodu (A. Vološin, P. Legeza, I. Kontratovič) jednala v Budapešti so splnomocnencom čs. vlády M. Hodžom o možnosti pripojenia Podkarpatskej Rusi k Republike československej. Hodža vedel o promaďarskej orientácii Užhorodskej Rady a ponuku jej predstaviteľov považoval za konjukturálnu. A. Vološin odmietol podať písomnú žiadosť o pripojenie Podkarpatskej Rusi k Československu, kým Užhorod nebude obsadený čs. vojskom.

7. januára
V Prešove sa konala z iniciatívy A. Beskida porada vedúcich predstaviteľov Rusínov východného Slovenska a Rusínov-Lemkov zo severných svahov Karpát (Haliče). Všetci prítomní sa vyslovili pre pripojenie územia obývaného Rusínov k Československu.

7. - 8. januára
Povstanie v Jasini. Ozbrojená huculská milícia likvidovala maďarský okupačný režim v Jasiňskej kotline a obnovila tzv. Huculskú republika. Z iniciatívy predsedu Marmarošské Národnej Rady M. Braščajka prešla huculská ozbrojená milície do útoku proti maďarskému vojsku v údolí Tisy a obsadila Marmarošskou Sihoť a Veliký Bočkov.

10. januára
Predseda Karpatoruskej Národnej Rady v Prešove A. Beskid odovzdal  v Prahe čs. vláde rozhodnutie Rady o spojení Podkarpatskej Rusi s Československom. Vláda následne odoslala A. Beskida na mierovú konferenciu do Paríža ako rusínskeho delegáta.

12. januára
Oddiely čs. 31. pluku pod velením talianskeho plukovníka L. Ciaffiho obsadili Užhorod, ale ďalej už nepostupovali. Prezident T. G. Masaryk vyhlásil, že obsadenie Podkarpatskej Rusi bude pokračovať "ak si to obyvateľstvo bude veľmi žiadať", a navyše  - po predchádzajúcom schválení dohody.

14. januára
Čs. splnomocnenec v Budapešti M. Hodža opätovne rokoval s predstaviteľom svaljavskej rusínskej Rady M. Komarnickým, ktorý mu oznámil definitívne rozhodnutie Rady o pripojení Podkarpatskej Rusi k Československu. Rozhodnutie svaljavské Rady M. Hodža oznámil telegraficky E. Benešovi do Paríža ako argument pre jednanie  čs. delegácie na mierovej konferencii.

19.- 20. januára
Rumunská armáda zaútočila proti huculské milíciu v Marmarošské Sihoti a Veľkom Bočkove a zatlačila ich späť do Jasińskej kotliny.

21. januára
V Chuste sa konalo ľudové zhromaždenie, ktoré zvolali ukrajinsky orientovaní činitelia, bratia J. a M. Braščajkovci, E. Nevickij, Š. Kločurak a iní. Náladu a smer zhromaždenia určovali majstri-rečníci, advokáti bratia Braščajkovci. Farbisto rozprávali rusínskym sedliakom o rozprávkovo bohatej Ukrajine, jej nekonečných lánoch a dostatku pôdy pre všetkých. Absolútna väčšina delegátov chustského zhromaždenia počula o Ukrajine prvýkrát (aj preto, že skôr išlo o súčasť Ruska a Ukrajinci boli Malorusi), ale stačilo im tvrdenie, že na Ukrajine "každý bezzemok dostane dobrú, úrodnú pôdu, bude si užívať štátne lúky a lesy a všetko bude patriť prostým ľudom". V kraji, kde na jedného obyvateľa pripadalo len 0,15 hektárov ornej pôdy, mala takáto proukrajinská agitácie bratov Braščajkovcov  zaistenú podporu. Rezolúcia o zjednotení s Ukrajinou bola schválená takmer jednomyseľne,  mala však dodatok, v ktorom sa zdôraznilo, že "všeľudový Kongres uhorských Rusínov prosí, aby nový štát pri realizácii zjednotenia zaistil osobitné postavenie uhorských Rusínov". Ukrajinský variant bola od samého začiatku fata morganou niekoľkých rojkov. Novovzniknuté štátne útvary na území Ukrajiny - Západoukrajinská ľudová republika (ZULR), Ukrajinská ľudová republika (ULR ) - mali na mape Európy krátku životnosť a vzápätí ZULR obsadili Poliaci a na území ULR sa vlády zmocnili boľševici. Nebrali ich vážne ani architekti nových hraníc na starom kontinente vo Versailles. 

31. januára
Na schôdzi Karpatorusskej národnej rady v Prešove bola schválená rezolúcia, ktorá  konštatovala, že "momentálna politická konštelácia neumožňuje zjednotenie s Ruskom, preto chceme žiť v dobrom i zlom s našimi čs. bratmi v spoločnom štáte".

prof. Ivan Pop