Pred 15 rokmi sa v Poloninách začala záchrana zubra hrivnatého

V súčasnosti v národnom parku žije 40 kusov.

STAKČÍN. Početnosť najväčšieho európskeho suchozemského cicavca zubra hrivnatého v Poloninách v súčasnosti predstavuje 40 kusov.

Prvých päť jedincov tam bolo v rámci medzinárodného projektu na ich záchranu privezených pred 15 rokmi.

O úspechu snahy o reštitúciu zubra do voľnej prírody na Slovensku informuje Správa Národného parku (NP) Poloniny na svojej internetovej stránke.

„Zubor hrivnatý vyhynul vo voľnej prírode na začiatku 20. storočia v dôsledku nadmerného lovu, vysokej početnosti iných veľkých cicavcov, pasenia domáceho dobytka v lesoch, vojny a politickej nestability," uvádzajú ochranári s tým, že druh prežil len vďaka malému počtu zvierat v súkromných chovoch a v zoologických záhradách vo viacerých krajinách sveta, najmä v Nemecku.

Za záchranu bojovalo viacero štátov
Projekt na jeho návrat do voľnej prírody odštartoval Medzinárodný kongres ochrany prírody v Paríži už v roku 1923.

 Vzniknutá Medzinárodná spoločnosť na záchranu zubra hrivnatého v Európe následne založila plemennú knihu tohto druhu, ktorá celosvetovo ku koncu roka 1924 evidovala 66 jedincov.

Ako ďalej vysvetľujú ochranári, reštitúcia zubra hrivnatého do voľnej prírody, na ktorej začali zainteresované štáty intenzívne pracovať v roku 1947, spočívala a stále spočíva v štyroch hlavných opatreniach.

Sú nimi rozmnožovanie zubrov v zoologických záhradách a rezerváciách, zväčšenie veľkosti druhovej populácie, rozšírenie chovu v najväčšom možnom rozsahu a vypustenie zvierat do voľnej prírody.

O dovoze rozhodla genetika
Po úspechoch s reštitúciou v Poľsku a na Ukrajine v polovici 60. rokov 20. storočia boli prvé zubry na Slovensko dovezené 10. decembra 2004.

„V rámci európskych chovov bolo na základe genetických analýz vytypovaných päť jedincov (tri samice a dva samce) tak, aby korešpondovali s genetickým zložením zubrov v Bieszczadoch, aby sa minimalizoval efekt inbrídingu, keďže v budúcnosti bol predpoklad kontaktu migrujúcich jedincov z Poľska s jedincami z reštitúcie," dopĺňajú podrobnosti ochranári s tým, že ako geneticky najvhodnejšie sa vybrali jedince z chovov v Holandsku, Švajčiarsku a Taliansku.

Do slovensko-poľsko-ukrajinského pohraničia mali priniesť novú variabilitu génov.

„Celkovo od 13. júna 2004 bolo do územia NP Poloniny importovaných 11 zubrov, z toho osem kráv a tri býky. Črieda je pravidelne obohacovaná tak, ako sa predpokladalo o poľské jedince, priebežne sú zaznamenávané úhyny jedincov a nové mláďatá," uzatvárajú bilanciu adaptácie zubra hrivnatého v Poloninách ochranári s tým, že súčasných 40 jedincov evidovaných v ich územnej pôsobnosti žije v dvoch čriedach.

Ďalších 25 jedincov sa nachádza v zvernicových chovoch v Topoľčiankach, tri zubry žijú v zoologickej záhrade v Košiciach a päť v zoologickej záhrade v Bratislave.

 TASR

Zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22286284/pred-15-rokmi-sa-v-poloninach-zacala-zachrana-zubra-hrivnateho.html